« Späť

ježiš môj , kde si?

ježiš môj , kde si?

Bože, Ty si chcel, aby som písala...Ty si mi dal vnuknutia a teraz ma necháš len tak? Ani nič nepovieš, neporadíš? Čo mám písať? O čom? Rozmýšľam, akú tému vymyslieť ale ja som prázdna...ja ťa nevnímam, necítim, nepočujem Tvoje slová...prosím, príď a pomôž...hádam neskončíme dielo, ktoré sme spolu začali... A zrazu vnútorný hlas (ten máme všetci, len nie všetci ho počúvajú ) : "Napíš o tom, ako ma hľadáš, ako si myslíš, že si sama, i keď ja som stále pri tebe". A takto vznikol ďalší článok....

Ježišu, kde si?

Prosím,... kde si?

Hľadám ťa! ... Asi sa mám už tak zle, že som si na Teba spomenul. Odpusť mi, odpusť mi moju opovážlivosť, prosiť Ťa o pomoc, keď už neviem kam... Ó, Bože, prosím, kde mám hľadať? Pomôž mi prosím, nenechaj ma samého...kde Ťa nájdem?

...Vo Svätom písme? V piesňach? ...Hľadám Ťa v hĺbke môjho srdca...hľadám Ťa v knihách, v kostole, ... ba dokonca, hľadal som Ťa už aj v ľuďoch... no nemôžem Ťa nájsť! Som stratený...som tak sám, opustený... prázdny...

Nikoho nezaujímajú moje problémy, moje starosti, moje slzy, ....ale Ty , Pane, Ty si jediný, na ktorého sa teraz obraciam s prosbou... Kde si? 

Pane Ježišu, pomôž mi nájsť ťa.... prosím, príď...potrebujem ťa... potrebujem Tvoju lásku, Tvoje pochopenie. Teba samého.

Potrebujem sa o Teba oprieť. Tak ako sa oprela o Teba Mária, keď ju navždy opustil jej Jozef. Aj ty si nám prikázal : "V ťažkých chvíľach sa oprite o mňa, ako to urobila Mária ". Aj ja sa chcem oprieť. Prosím...

...chcem byť s tebou...

Ak to Pane Ježišu pomôže, chcem zanechať všetko, čo  bráni stretnutiu s Tebou, pretože môj život nemá bez Teba cenu. Nechám všetko a pojdem za Tebou! Nebudem sa báť, lebo budeš so mnou! 

Nebudem spokojný, kým Ťa nenájdem. Viem, Ty neodchádzaš, Ty sa nevzdaľuješ...to ja som ten, ktorý sa cítil dobre a myslel si, že budem šťastný...že toto "dobré" bude trvať večnosť...

...utekám  pred Tebou, a nenechám, priam nedovolím, aby si sa priblížil. Aby si zasahoval do môjho života. Pretože sa mám dobre! Lebo keď Ty zasahuješ, prídu ťažkosti , problémy, smútok, plač... No pritom, mám srdce zatvorené pre to pekné, čo mi cez to všetko ukazuješ. Dávaš sa mi spoznať. Ukazueš mi svoju lásku, seba samého.  

Mnohokrát som si to zle vysvetlil. Obviňoval som Ťa z môjho nešťastia, z mojej nezvládnuteľnej situácie. Tebe som dával za vinu, že to všetko je vďaka Tebe.

Pane, vidíš ma predsa, ako plačem, ako prosím. Povedal som ti už, ODPUSŤ- ja viem, že ti to stačí povedať raz, viem, že si mi už odpustil.

Odpustil si mi, že som odbočil z cesty, po ktorej sme kráčali spolu, aj to, že som priam cúval, keď si sa vrátil hľadať ma. Nechcel som! Bál som sa...bál som sa, že ma zas budeš skúšať, že budeš skúšať moju vieru, moju lásku ku Tebe.

No teraz, po tom všetom, chcem byť v Tvojom náručí, chcem cítiť tlkot Tvojho milosrdného Srdca... tak prosím, už príď, nenechaj ma dlhšie čakať. I keď mám strach...bojím sa, že ma nebudeš chcieť prijať.

Veď nakoniec, Ty ma poznáš, Ježišu. Ty vieš, aký som biedny, ako zápasím so zlom, aké mám trápenie, ... Ty poznáš  slabosti môjho tela, Ty vieš, aký som zbabelý, ako Ti nasľubujem, ako sa zmením, aký budem...a aj tak nič z toho...

Pane, a preto... DÁVAM TI MOJE SRDCE, chcem Ťa milovať, zmeň ma!

Dlho som si myslel, že musím byť anjelom, aby si ma miloval a aby som miloval ja Teba. No Ježiš môj, už viem, že anjelom nebudem, a verím, že ma miluješ svojou nekonečnou láskou. Verím, že prijímaš aj moju pochybnosť o všetkom, lebo Ty ma časom z toho uzdravíš. Vyliečiš ma, keď Ťa budem o to prosiť. Viem to! A verím, že prijmaš aj moje hriechy. Celého človeka, ako som tu na zemi.

A za to ti ďakujem.

Pane Ježišu, veď kto dokáže milovať človeka, ktorý ubližuje? A znova prosím, odpusť mi ! Odpusť moju slabosť, keď tak veľa ráz sa chcem zmeniť a aj tak klesnem...

Padnem Ježišu a vtedy to tak bolí... 

Chcem Ťa hľadať za každých okolností, chcem byť v Tvojej blízkosti navždy. V každom okamihu môjho života, v každej mojej situácii, šťastnej, i bolestnej. Viem, že túžiš po mojej úbohej láske.

Viem, že ja, úbohý človek, som veľmi blízky Tvojmu Srdcu. Chcem Ťa ľúbiť, chcem Ťa milovať. 

Chcem byť do Teba zamilovaný! Chcem kričať na Teba : Ježiš, Ježiš, Ježiš ... až kým Ťa nepocítim, až kým nebudeš celkom v mojm srdci, až kým neotvorím svoje srdce dokorán , pre Teba , Ježiš môj :-) 

Chcem, aby moje srdce kričalo:  MILUJEM ŤA, CHCEM TI PATRIŤ,  CHCEM BYŤ LEN TVOJ, JEŽIŠ :-)

Jedine s Tvojou milosťou to dokážem. Keď sa ma dotkneš, budem uzdravený. Nie, nie! Nemusíš sa ma dotknúť, stačí Tvoj pohľad.

Ježiš, keď nahliadnem do svojho srdca, rozmýšľam, či je tam láska ku Tebe, ... nepochybujem o Tvojej láske ku mne, no o svojej pochybujem...  

Verím Pane Ježišu, že Ty ma uzdravíš z mojej neschopnosti milovať Ťa. Nechcem Ťa viac zraňovať svojou nedôverou a pochybnosťou. Nechcem Ti viac ubližovať, zraňovať Ťa , znova Ťa pribíjať na kríž svojími hriechmi. 

V jednej chvíli som schopný vyznávať Ti lásku, v druhej sa za Teba nepriznať...

V jednej chvíli som schopný dať za Teba svoj život, a potom popierať, že ťa poznám...

Ako to vlastne so mnou je? Nevyznám sa sám v sebe. Jedine Ty vieš, či Ťa milujem...

Ja sám neviem posúdiť, či Ťa naozaj milujem tak, ako si zaslúžiš.

Ježiš môj,

...keď ma budeš vidieť trápiť sa, prosím, príď a daj mi svoju lásku...

...keď budeš vidieť, že túžim po tebe, prosím, príď a objím ma...,

...keď ma budeš vidieť plakať, prosím, príď a stačí, keď mi zotrieš slzy...pretože stačí Tvoj letmý dotyk, a ten ma uzdraví a posilní.

Áno, Ježišu, uvedomujem si, že keď zavriem oči, si pri mne, si tu...Nemusím ich mať otvorené na to, aby som Ťa videl. Vidím a cítim Ťa srdcom. Kdesi v hĺbke môjho srdca sa ukrývaš. Stačí tak málo, aby som Ťa našiel. 

Keď zavriem oči, vidím Ťa, vidím Tvoju láskavú tvár, Tvoje nádherné žiarivé oči, ktoré sa vedia tak krásne usmievať. Vtedy vidím a cítim ako ma miluješ, a práve vtedy začínam pociťovať svoju lásku k Tebe, vtedy Ťa nachádzam. Keď ma objímaš...Vtedy Pane, mi vyhŕknu slzy, slzy radosti, slzy šťastia. 

Presne vtedy mam túžbu spojiť svoje srdce s Tvojím, aby sa nikdy nerozdelili, aby boli navždy spolu, navždy spojené - len Ty a ja, Ježiš. Chcem patriť jedine Tebe, láska moja. 

Mám chuť Ti spievať, chváliť Ťa, ďakovať Ti ... ďakovať za svoj život, za lásku, ktorou ma napĺnaš, za kríže, ktoré mám, .... lebo v nich Ťa nachádzam. 

 

...veľkú túžbu v srdci mám, len po Tebe môj Pán...len Ty vidiš moju túžbu... vidíš, ako túžim...

 

Pane Ježišu, ďakujem Ti, že môžem byť opäť s Tebou, ďakujem Ti za dar viery, za všetky Tvoje dary, za Tvoju prítomnosť, za Tvoju lásku, za Tvoju obetu.

A vieš čo Pane? Ďakujem aj mojím rodičom, že mi tú vieru v Teba vštepovali od narodenia. Že som božím dieťaťom, že mám tú česť patriť Ti. Že som jedinečný v Tvojich očiach...

Pane Ježišu, Ty vieš, že Ťa milujem...

Chvála Ti, Pane Ježišu, že nás tak miluješ...

S láskou Tvoje dieťa, ktoré Ťa konečne našlo ... a ktoré Ti patrí :-)

 

Vrátil som sa ako márnotratný syn Pane           

https://www.youtube.com/watch?v=rlFYDg19-UU