« Späť

Život po živote

Život po živote

Každý z nás vie, ako to tu na svete beží. Jeden človek sa narodí, iný zomrie. Je to kolobeh života. Ale čo tak nahliadnuť trošku hlbšie do tejto témy?

Si vezmite, aká dôležitá musí byť táto téma, keď ma Boh sem usadil, aby som písala? Uprednostnil tento blog, pred mojím cvičením :-D Ale súhlasím, kedže som plná nápadov, ktoré mi dáva Boh.

Ležím a premýšľam a tu jedna myšlienka za druhou. (Mimochodom, cez deň mi to tak nepáli ako večer).

Takže čo ma dnes tak oslovilo je téma o prechode do neba. Super, že? Krásna téma. A navyše , nevyhneme sa tomu.

Viete si to predstaviť, keď raz zomrieme a prídeme pred Božiu tvár?? No, asi to bude predstava ťažká a nepredstaviteľná, no ja mám ako - takú svoju predstavu o tom. Možno je to tým, že čítam o tom knihy, počúvam na nete, čítam sv. písmo...všade sa o tom hovorí...o tej radosti a kráse..a potom moja predstavivosť funguje naplno :-D .
 
Nemám ju sama od seba, mám ju z kníh, z radosti, ktorú prežívam, pri pomyslení, že v ten onen deň  sa stretnem s mojim milovaným Ježišom a  Máriou. 
 
Ja mám takú radosť z toho ....no neuveriteľnú. Možno sa pýtate či som v pohode, keď sa teším z prechodu života do druhého života. Áno, samozrejme, prechod je smrť. Znie to desivo "smrť" , (ale nemá to znieť desivo) , ale berme to z hľadiska prechodu do večnosti. Má byť radosť z toho . Však už to slovo znie lepšie? Veď aj Ježiš povedal, že namáme dlho smútiť za zosnulým, len chvíľku, lebo, že duša je už so svojim Nebeským Otcom. (radosť)
 
Kedysi som mala hrozný strach zo smrti. Veľmi som sa bála. No teraz, ako mi Boh , resp . Duch svatý -  dáva poznať, čo nasleduje potom...strach nepoznam. Nebojím sa! :-) 
 
A čo mi dáva tú radosť?
 
Žalm 17 - A až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba
 
 
No pozrime sa na to z tohto hľadiska. Nechcem tu rozoberať detail odlúčenia duše od tela. Kkaždý vie  (a verím tomu, že aj neveriaci verí - v kútiku duše, i keď si to nechce priznať, ale verí. Má štipku viery v sebe. Isto .) že máme dušu, ktorá poputuje k Bohu. Skrátka, ide tam!
 
Vaša duša po prvý x vojde do neba - pred Božiu tvár (ej , ako som na tom, keby dnes zomrem? fú, treba mi spoved ? nebudem sa hanbiť pozrieť Pravde do očí? ) 
 
 
 
 
 
 
 
 
...Pred Božiu tvár....to musí byť. Inak to nejde. To podstúpi každý. Hovoríme tomu Osobný súd. Duša predstúpi pred nášho nebeského Ocka, ktorý nás tam očakáva. A to s veľkou radosťou. Verte mi :-) A mimochodom , viete kto bude náš Obhajca? Sám Ježiš Kristus. (skvelé :-))
 
Otvorí sa nebeská brána,( ja si ju predstavujem krásnu veľkú, veľmi velkú,- omnoho vyššiu odo mňa -  bielu, kovanú - možno to mám z obrázkov, no príde mi najkrajšia ) všade budú Anjeli, všade sa bude ozývať ich spev ,spev  všetkých Anjelov, Archanjelov, Cherubínov, Serafínov, Trónov, ... v krásnych šatách. Budú vyzerať tak dokonale, tak čisto. Tak úžasne. Že sánka dolu :-). Ako vážne. 
 
A si viete predstaviť tú vašu radosť, ked v nebi uvidíte po x rokoch svojich drahých blízkch? Akí sú šťastní? A akí krásni! Čistí ! To bude neuveriťelná radosť...a to všetko naraz...Svätá Trojica, Mária - naša Mamka, Anjeli, naši blízky.....ešteže vtedy nebudeme mať srdce, bo by prasklo od toľkej radosti! Boh vie, prečo nám ho tam hore nebude treba - že - postačí duša :-) Čistá duša znesie všetko - všetkú tú krásu, tú svätosť.
 
A tá oslava!!! ..ktorá začne, pri vašom príchode? Takú oslavu ste nezažili nikdy na svete. Ani tá najlepšia najdokonalejšia párty na svete nemá takú hodnotu, takú krásu,takú cenu. Vedeli ste, že pri príchode duše do neba robí Pán Boh veľkú oslavu? Naozaj! Nie je to len tak: "Á, vitaj, už si tu? Poď ďalej, už sme ťa tu čakali".....nie, nie, to bude inak :-)
 
Budete si myslieť, že niet nikoho okrem vás. Boh vám dá pocítiť, že ste jedinečný, výnimočný. budete sa cítiť byť milovaný ako nikdy predtým. Vsetci vám dajú pocítiť, že vaša duša má neohodnotiteľnú cenu. A tá žiara !? To bude svetlo , ktoré bude žiariť z Boha - z jeho lásky,a dobroty....
 
Po nebi sa bude rozliehať úžasný nádherný spev, a uprostred sa ocitnete vy - vaša duša. Všetci budú na vás pozerať s neopísatelnou láskou, budete si myslieť, že sa poznáte od malička, že všetci sú vám  veľmi blízky. Budete mať taký pocit lásky, že budete chcieť každého objať - kiežby aspoň kúsok takej lásky bol tu na zemi.
 
Každý vás tam bude vítať, usmievať sa na vás, akoby ste v živote neurobili nikdy nič zlého. (spomeňte si teraz na vaše doterajšie hriechy, a predstavte si - hore si na to nik nespomenie) Vďaka Ti Bože!  To je láska! 
 
 
 
Žalm 25  
Tebe svoju dušu dvíham, ó, len ma nenechaj.
Nech nie som zahanbený viac, Pane, v Teba dúfam.
Pamätaj na mňa v milosti a svojou cestou veď.
Odpusť bláznovstvo mladosti, nespomínaj môj hriech.
Pane, si priamy a dobrý, pokorených hriešnych upriamuješ v pravé cesty a učíš kade ísť. 
 
 
 
A keď sa pokocháte tou anjelskou krásou, v opodiaľ uvidite usmiateho užasného krásneho láskavého Ježiša s Pannou Máriou. Už z diaľky vás bude hriať ich láska a čistota, tá neopísatelná dokonalosť dvoch Svätých Sŕdc. O ktorých ste vždy len počuli, príp. tí, ktorí mali to šťastie, aj videli za života.- keď Boh chce, dá komukoľvek čokoľvek . aj videnia :-) 
 
Ježiš príde ku vám a vy od samej lásky, ktorú dáva nebo, padnete na kolená- nebudete sa cítiť hodný sa na Nich pozerať. Ale ježiš príde, podá vám ruku a vy vstanete, aby vás mohol objať ako nikdy nikto na zemi. Och, to bude pocit, - viete ako sa na to objatie teším? Verím, že Ježíš objíma aj tu na zemi, ale tam hore? Tam to bude íné...skutočné pre našu dušu. 
 
(Alebo, viete čo? Stalo sa vám niekedy, že ste zrazu mali pocit blaženosti? Že ste cítilii Božiu prítomnosť? Božiu lásku? Normálne sa to hocikedy stáva.....cítiť to vtedy, keď napr. niečo robíte a zrazu pocitíte silnú túžbu, napr. modliť sa....tá túžba trvá naozaj chvíločku, stačí, že sa jej nevenujete a je preč.......Boh sa nenatláča....dá sa poznať, cítiť, no ak cíti z vašej strany nezáujem, odíde..........alebo sa modlíte a zrazu je tu......je tu ten pocit, ktorým sa predstavuje Boh - Jeho prítomnosť, zrazu máte úsmev na tvári, srdce sa rozbúcha silnejšie a vy máte chuť prekľačať ďalšie tri moditby, a ďalšie, a ďalšie, ... lebo sa vam zrazu nechce odísť.....toto bude v nebi..nebude sa vám nikde už chcieť ísť......budete tam chcieť ostat....Budete zamilovaný do Boha.)
 
A čo nás odlučuje od toho, aby sme sa dostali hneď po smri do neba? Láska k blížnemu. Tá dokáže zmazať veľa hriechov! Preto, milujme sa navzájom...nehádžme pohľadom na toho, kto nie je oblečený podľa našich predstáv, podľa najnovšej módy.
 
Nesúďme toho, kto ako vyzerá, nehovorme o druhých, lebo nepoznáme ich životy. A navyše - súdiš ty druhých,  potom bude súdiť Boh teba.
 
Mne samej sa stalo, že som súdila druhého človeka (hanbím sa za to), lebo som ho nepoznala (ale aj keď som poznala)...ako vyzerá, aký je, aký život žije...pritom vravím, nepoznala som ho a potom bum, spoznala som ho!  A čuduj sa svete, super človiečik. Poviem vám, tak ma to mrzelo, že moja myšlienka bola koľkokrát rýchlejšia ako moje srdce.
 
Ako chýba tá láska, ktorú mi tu nemáme, sami sa jej vzdávame....samé ohovárky, klebety, osočovania...a to nechcem zacházdať do horších skutkov......akí sme ?
 
 A hlavne , nechcem útočiť na ženy - sama som žena -  my ženy - samé klebetnice, samá faloš.sro.--- stačí  firma kde sa pohybuje viac žien . Stačí, že tam vojdete a  klebetná miestnosť by sa dala krájať. Och, chudák ten šéf, čo to má pod palcom. 
 
Ale čo šéf!!!....a čo na to Boh, keď to všetko vidí....vidí, ako sa jeho deti medzi sebou nenávidia, napádajú, zabíjajú...ved čo nenávisti je napr. len v rodinách. V rodinách, kde hlavne tam by mal byť pokoj a láska.... Z rodiny všetko pochádza, rodina je základ. Z rodiny vyrastajú deti, ktoré pokračujú .... v našich šlapajách ... no niekedy nie v dobrých. Smutné, ale pravdivé. 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ako nás mrzí, keď sa naše deti len hádaju, nadávaju si na seba..ako nás to bolí. Ako by sme chceli, aby sa mali radi.
 
Ako? Keď mi sami sme takí istí....plní hádok, nervov, nenávisti, zlosti....(sú rodiny, ktoré sú naozaj ukážkové, aj také sa nájdu)
 
Písala som o ženách, no aj mužom ujde taká klebeta, pohľad na inú ženu a kadečo...neláska voči manželke, svokre, kolegovi, šéfovi......dalo by sa písať o kadejakom zle...ale načo?  Veď čo si budeme nahovárať? Každý sa máme v čom naprávať, zlepšovať, no nie? :-) 
 
A nikdy nie je neskoro, tak prečo nezačať hneď? 
 
A ako začať? Predovšetkým modlitbou za pokoru a tichosť srdca - bo všetko vychádza z neho. Skrze Máriu prosme Ježiša o také srdce, aké ma On - tiché a pokorné. Och, to je láska, On je Láska. Môj Ježiš :-)  
 
Mimochodom, poznáte knihu EVANJELIUM AKO MI BOLO ODHALENÉ? Chystám sa ju trošku opísať aj sem. Aj tá kniha mi dáva veľmi veľa.
 
Veď uvidíte sami. 
 
Ďakujem za prečítanie a povzbudivé slová, ktoré mi dávate do ďalšieho písania.
 
Ďakujem Bohu, že ma poveril týmto písaním.
 
Ďakujem Duchu Svätému, lebo bez Neho by som sem nenapísala ani makké "F".
 
Požehnaný deň Vám prajem :-)