čo priťahovalo ľudí k Ježišovi? Boli to jeho zázraky? Kriesenie mŕtvych? Možno ani nie. Židia boli zvyknutí na zázraky a znamenia. Mojžiš rozdelil Červené more a zabezpečil, aby na púšti padala manna. Eliáš "zariadil" tri roky sucha a zvolal oheň z neba.
Ľudia sa zhromažďovali okolo Ježiša, pretože im ponúkol niečo viac ako len zázraky a znamenia. Ponúkol im "chlieb života" - duchovný pokrm a životodarný vzťah s Bohom. Ukázal ľuďom, že nemusia chodiť do vzdialených vrchov alebo chrámov, aby stretli Boha. Boh bol s nimi a konal v každodenných okolnostiach ich života. Potrebovali len rozpoznať jeho hlas v ľudských slovách odpustenia či uznania, pocítiť dotyk jeho milujúcich a starostlivých rúk a zakúsiť dobro prejavené v láskavých skutkoch.
Keď svätý Martin daroval svoj plášť mrznúcemu žobrákovi, stretol Ježiša, ktorý sa pre nás stal chudobným. Keď svätý František z Assisi pobozkal malomocného, uvidel Ježiša znetvoreného na kríži pre našu spásu. Keď blahoslavená Matka Terézia priniesla zomierajúceho bezdomovca do domu v Kalkate, stretla Ježiša, ktorý sa vzdal domova a pohodlia, aby zmiernil naše utrpenie a odcudzenie od Boha.
Čo pohýna matku, aby kedykoľvek v noci nakojila dieťa, alebo ho opatrovala, keď je choré? Čo núti unaveného robotníka cestovať v noci na pomoc priateľovi v núdzi? Čo núti ľudí riskovať život, aby zachránili niekoho, kto je uväznený v horiacom dome alebo sa topí v rieke? Prečo dobrovoľníci venujú mnoho času chudobným, aby im poskytli lekárske ošetrenie, umožnili dobré vzdelanie, pomohli nájsť primerané bývanie či stabilné zamestnanie? Odpoveď znie - Božia láska.
Boh sa skrýva v každom dobrom skutku, aj keď ho možno nikto nespozná. Preto tento svet nie je bez nádeje. Neviditeľná Božia prítomnosť je prejavená v každom chápavom úsmeve, v každom dobrom skutku, v každom odpustenom dlhu alebo uzdravenom vzťahu. Boh používa ako svoje pozemské nástroje aj neveriacich, aby ukázal svoju slávu a dobrotu vo svete, ktorý potrebuje lásku a milosrdenstvo.
|