V tomto období roka učitelia obvykle klesajú na mysli. Je toho toľko, čo chceli svojich žiakov ešte naučiť, no do letných prázdnin už ostáva len veľmi málo času. Zostáva im len dúfať, že žiaci budú budovať na tom, čo ich už naučili. Aj Ježiš, najväčší zo všetkých učiteľov, cítil pravdepodobne to isté, keď svojim apoštolom povedal: "Ešte veľa vám mám toho povedať" (Jn 16, 12). No aj napriek svojmu smútku z toho, že ich opúšťa, vedel, že všetko potrebné už vedia!

Keď odchádzal k Otcovi, Ježiš chcel svojich apoštolov uistiť, že ich bude aj naďalej viesť, a to prostredníctvom Ducha Svätého. Duch bol Tešiteľom, ktorý ich naďalej vyučoval pravde (Jn 16, 7). Bol vlastne vyplnením Ježišových slov: "Všetkých bude učiť sám Boh" (Jn 6, 45). Nemali sa naučiť nič nové, skôr to, čo vedeli, ale novým spôsobom. Poznali Boží zákon, pretože Duch im ho vpísal do srdca (Jer 31, 33).

Ako zoslal Ježiš Ducha Svätého svojim učeníkom, tak ho zosiela aj nám. Pomazanie, ktoré dostali na Turíce, patrí aj nám na upevnenie darov, ktoré sme dostali pri krste. Podobne ako apoštoli sme prijali Kristovo zmýšľanie! Máme Ducha Svätého, samotného Boha, ako svojho Radcu a Učiteľa. A on nám neživí iba myseľ, ale mení aj naše srdce.

Duch Svätý je naozaj celý láskou - láskou medzi Ježišom a jeho Otcom a láskou Boha k svojmu ľudu. Tento Duch v nás žije, a preto zakúšame jeho lásku osobne. Prežívame lásku, ktorá učí našu myseľ a pretvára naše srdce. Poznávame lásku, ktorá nás učí, čo znamená byť Božími synmi a dcérami, ako nažívať navzájom medzi sebou aj s tými, ktorí sa stratili. Toto je to "ešte veľa", čo nám chcel Ježiš povedať. Stíšme si teda srdce, uprime naňho zrak a počúvajme.

Pane, nauč ma, prosím, počúvať tvojho Ducha, aby som tak spoznal, aká je tvoja vôľa pre mňa. Práve teraz ti chcem odovzdať všetko, čo ma rozptyľuje. Pomôž mi, prosím, počuť tvoj hlas!