"Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; poď a ožije"

Mladý muž so svojou manželkou opúšťa domov a plný snov a plánov odchádza do veľkého mesta. Ako roky plynú, jeho rodina sa rozrastá spolu s jeho slávou a majetkom. Jedného dňa mu však dcéra oznámi, že má rakovinu. Je otrasený. „Nájdem najlepšieho špecialistu na rakovinu v celom okolí,“ sľubuje. Ale aj po veľmi náročných zákrokoch musia lekári pripustiť, že stratili nádej na uzdravenie. Môžu už len smrť na istý čas oddialiť.

Možno nám tento moderný príbeh pomôže precítiť bolesť otca z dnešného evanjelia. Aj on bol úspešný človek, ale nemal moc zachrániť svoju dcérku pred smrteľným ochorením. Vo svojej bezmocnosti prišiel za Ježišom. „Poď, vlož na ňu ruku,“ prosil a vyznal „a ožije“ (Mt 9, 18). Žena s krvotokom mala podobnú neotrasiteľnú istotu. „Ak sa dotknem čo len obruby jeho odevu, ozdraviem“ (Mt 9, 21). Ani jeden z nich neprišiel k Ježišovi s pochybnosťami alebo strachom či pocitom nehodnosti. Prišli v očakávaní zázraku. A Ježišova odpoveď znela: „Tvoja viera ťa uzdravila“ (Mt 9, 22).

Boh, náš Otec, nás chce uzdraviť. Nechce, aby sme ho vnímali ako vzdialenú silu, ale ako niekoho, kto nás miluje dôverne ako manžel/manželka. Dokonca využije aj náš „čas na púšti“, keď trpíme a sme v núdzi, aby nám zjavil seba a presvedčil nás o svojej láske.

Ježiš bude vždy robiť to, čo je pre nás dobré a správne. Aj keď možno neuvidíme zázrak, ktorý chceme, môžeme si byť istí, že keď ho úpenlivo prosíme v nejakej veci, naplní nás požehnaním, radosťou a pokojom, ktorý nám túži dať. Ježiš chce v našom živote konať divy. Kiežby sme mali schopnosť rozoznávať jeho konanie a vieru, že keď je náš život v jeho rukách, nemáme sa čoho báť.

„Všetka chvála patrí tebe, Otče, pre tvoju vernosť voči tvojim deťom. Patrí ti všetka chvála a vďaka za tvojho Syna Ježiša a za jeho uzdravujúci dotyk v mojom živote.“