Ježiš predtým, ako vystúpil na nebesia, povedal, aby sme "učili všetky národy" (Mt 28, 19). To je dosť tvrdý oriešok! Ako sa niečo také dá vôbec urobiť? Čo by sme mali vlastne hovoriť? A komu? A ako? Čo keď to odmietnu? Na všetky tieto otázky Ježiš jednoducho hovorí: "... nestarajte sa..." (10, 19). Nerob si starosti. Nie si na to sám. Je s tebou Duch Svätý. On ťa vybaví všetkým, čo potrebuješ na šírenie viery - všetkou potrebnou múdrosťou a odvahou, aby si vedel, čo robiť, kedy hovoriť, čo povedať a komu to povedať. Pomôže ti mať rád ľudí, vnukne ti slová a skutky, vďaka ktorým si ich pritiahne k sebe. Stále na teba dáva pozor. Nikdy ťa neopustí, vždy ti pomôže a ochráni ťa (Ž 37, 28a. 39 - 40). Ako si máme osvojiť postoj "bezstarostnosti", keď v našom živote nadíde čas podeliť sa s niekým o svoju vieru? Tým, že začneme chváliť a zvelebovať Pána. Znie to nelogicky, ale funguje to. Ak vždy, keď sa modlíme, chválime Boha pre jeho veľkosť, milosrdenstvo, vernosť a lásku, zistíme, že svoju úzkosť a obavu z toho, či nám Boh pomôže, prekonáme oveľa ľahšie. Ak sa naučíme tešiť sa z jeho dobroty a ďakovať mu za každý prejav láskavosti, zistíme, že Pán chce, aby sme aj my robili to isté ľuďom, ktorým máme o ňom svedčiť. A ak sa naučíme radovať aj vtedy, keď máme problémy, vzrastie naša dôvera v Pána, keď sa nám naskytne príležitosť evanjelizovať. Modlitba chvály nás nepovzbudzuje len k väčšej dôvere v Pána, ale nám aj otvára oči, aby sme vnímali potreby tých, ktorí ho ešte nepoznajú. Čím skôr pochopíme, aký je Boh k nám dobrý, tým skôr sa zľutujeme nad tými, ktorí jeho dobrotu ešte vedome nezažili. Tento súcit nás bude poháňať, aby sme vykročili do sveta s posolstvom evanjelia - s posolstvom nádeje a uzdravenia pre každého. Ver či nie, aj ty sa môžeš stať nástrojom Božieho pokoja!

Duchu Svätý, dohliadni dnes na mňa. Pripomínaj mi všetky dôvody, pre ktoré mám dôverovať Bohu. Postrč ma, keď budeš chcieť, aby som prehovoril. Otvor mi srdce, Pane, a rozšír môj obzor.