|
Hrali ste sa už niekedy s malým dieťaťom hru kukuk-kde-som? Vie sotva rozprávať, no bude sa natriasať od smiechu, keď uvidí vašu tvár, ktorú si pri hre zakrývate rukami. Fascinuje ho to natoľko, že by sa dokázalo hrať ešte dlho po tom, čo to dospelého už omrzí. Odrastenejšie deti sa zvyknú hrať na skrývačku, no je to v podstate to isté. I keď sa poschovávajú na tých najzvyčajnejších miestach, vždy je veľkým úspechom, keď hľadajúci nájde všetkých. Deti skrátka rady skúmajú a objavujú.
V dnešnom evanjeliu Ježiš hovorí, že ak ho chceme nájsť, musíme byť ako deti. To však neznamená, že by dospelosť a vzdelanie pokladal za zlé. A neznamená to ani, že by sme k svojmu duchovnému životu mali pristupovať ako ku hre na skrývačku. Ježiš nám tým naznačuje, ako hlboko si váži zvedavosť a radosť z objavovania, ktorú má väčšina detí.
Všimni si, napríklad, že Ježiš sa túto modlitbu modlí ihneď potom, ako vyčítal nedostatok otvorenosti a úprimnosti ľuďom v Kafarnaume, Korozaine a Betsaide. Boli svedkami mnohých zázrakov, no stále nechápali ten najpodstatnejší zázrak a prísľub, ktorého napĺňanie sa im odohrávalo priamo pred očami a ktorý mali na dosah.
A čo to znamená pre nás? Predovšetkým to, že každý deň máme začať s očakávaním: Čo mi dnes Boh ukáže? Ako ma prekvapí? Čo mi dá poznať o svojej láske a o mojej ceste s ním? Ďalej to znamená, že máme celý deň už od rána odovzdať Pánovi a povedať mu, že ho chceme nájsť vždy tam, kde sa nám bude chcieť sám zjaviť.
Ježiš chce, aby naša cesta s ním bola plná nových objavov. Nechce, aby sme sa uspokojili s tým, čo sme zažili včera, alebo s tým, čo sme sa naučili minulý rok. Namiesto toho nás pozýva na trvalú púť. Popros ho dnes, aby ti daroval srdce dieťaťa, srdce naplnené zvedavosťou a dychtivé poznať, čo ťa vo vzťahu s ním čaká za najbližším rohom.
|
