|
Predstav si návštevu reštaurácie, ktorej majiteľ sľubuje: „Naše jedlo vám dá toľko sily, že už nikdy nebudete hladní. A nielen to, už nikdy nebudete slabí, alebo chorí, dokonca nikdy nezomriete!“ Nepomyslel by si si o tomto majiteľovi, že je podvodník alebo blázon? Avšak v duchovnom význame práve to vyhlásil Ježiš, keď povedal, že je „chlieb, ktorý zostúpil z neba... Kto je tento chlieb, bude žiť naveky“ (Jn 6, 58).
Chlieb, o ktorom Ježiš hovorí, je jeho samotný život, život, ktorý nám dáva k dispozícii, keď slávime Eucharistiu. On je tým pokrmom, ktorý nás robí nesmrteľnými, nápojom, ktorý navždy uhasí náš smäd. Zdá sa to nemožné? Nie tomu, kto verí Písmu: „Bohu je všetko možné“ (Mk 10, 27)!
Keď počujeme tieto slová, máme sklon upriamiť svoju pozornosť na učenie o skutočnej prítomnosti Krista v Eucharistii. Avšak Ježiš kládol väčší dôraz na prísľub, že ten, kto ho prijíma vo viere, bude žiť naveky: „Ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6, 54). Každý chce ostať navždy mladý, no Ježišov prísľub nesmierne presahuje naše sny. Predstav si, budeme mať oslávené telo, z ktorého bude vyžarovať svätosť a sila nášho Boha Otca!
Prísľub druhého príchodu je tak úzko spätý s Eucharistiou, že preniká aj do slávenia svätej omše. Vyznanie viery napríklad vyznáva, že Ježiš „zasa príde v sláve“. Vo Svätý, svätý, svätý vyznávame: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“ Aj zvolanie po premenení je dôrazné: „Smrť tvoju, Pane, zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, kým neprídeš v sláve.“ Táto krátka modlitba v skutočnosti zhŕňa celé evanjeliové posolstvo – a jedna tretina tohto posolstva je o druhom príchode. Na každej svätej omši sa nám pripomína, že Ježiš sa vráti, či to bude dnes alebo o tisíc rokov. Presná hodina je ukrytá v Božom pláne. Môžeme si však byť istí, že opäť príde ako Kráľ lásky. Za toto by sme sa mali vždy modliť!
|
