|
"Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?" (Mt 20, 15).
Boh vlastní vinicu a rozhodne sa najať do nej v rôznom čase ľudí, ktorým zaplatí rovnakú mzdu. V našej spoločnosti by to vyvolalo súdny spor. Ale Boh používa iný ekonomický model. Zatiaľ čo väčšina obchodných transakcií prebieha v záujme vytvorenia zisku, Božím zámerom je štedrosť. Nezáleží na tom, kedy si sa rozhodol pripojiť k jeho robotníkom; dôležité je, že si sa k nim vôbec pridal. Boh je taký veľkorysý, že je radšej, ak prídeme neskoro, ako keby sme sa vôbec neukázali. My, ktorí už pracujeme na Pánovom poli nejaký čas, dokážeme rýchlo posudzovať tých, čo prišli neskôr. Možno sa vo vašej farnosti našiel nový dobrovoľník na vyučovanie náboženstva, ktorý si svojimi novými nápadmi získal viac pozornosti ako ty, hoci sa tomu venuješ už celé roky. Možno niekto z iného vierovyznania konvertoval a je naplnený takou horlivosťou, že ťa to znepokojuje. Alebo možno do vašej farnosti prišiel nový mladý kňaz, ktorý svojím prístupom k liturgii či evanjelizácii narušuje "zabehnutý poriadok". Ale dnešné evanjeliové čítanie nás pozýva naplno prijať Boží poriadok spásy. On nehľadí na vzorce, zaužívané spôsoby ani na súčasné očakávania, ale skôr pozerá do srdca. Je veľmi šťastný, keď môže privítať človeka, ktorý sa pripojí k nemu do vinice cez deň alebo až večer, hoci len v poslednej hodine. Vlastne je taký šťastný, že nemá problém dať mu rovnakú plácu, akú sľúbil tým, ktorí dlhodobo verne pracujú v jeho vinici. Skutočný problém nie je v odplate - peniazoch, uznaní či inej odmene. Skutočným problémom je tá vinica. Ako Ježiš povedal na inom mieste: "Žatva je veľká, ale robotníkov málo" (Mt 9, 36). Všade okolo nás sú ľudia, ktorí čakajú na to, aby videli evanjelium v praxi. Na našich sídliskách, v práci, dokonca aj v našich rodinách sa nájdu ľudia, ktorí sú pripravení počúvať dobrú zvesť o Ježišovi, ale nie je tam nikto, kto by im pomohol. Niet divu, že Boh túži, aby sa ľudia k nemu pripojili v žatve! Kiežby sme aj my mali takýto postoj.
|
