Predstavujete si biblického proroka ako vychudnutého, asketického muža, ktorý s hnevom pranieruje hriechy a zlá svojej doby? Traja proroci, ktorí sa spomínajú v dnešných čítaniach – Jeremiáš, Eliáš a Elizeus – by mohli zodpovedať takejto predstave. Ale čo Ježiš? Aj jeho si predstavujete takto?

Ježiš sa v dnešnom evanjeliu označil za proroka. Obraz Ježiša počas jeho služby však asi lepšie vystihuje dnešné druhé čítanie, ktoré je celé o kresťanskej láske. Ježiš sa Židom vždy prihováral s láskou, ktorú Pavol opisuje v tomto úryvku: s láskou, ktorá je trpezlivá, dobrotivá a nesebecká. Dokonca aj vtedy, keď karhal svojich rodákov v Nazarete, pretože ho neprijímali, robil to zo starostlivej lásky, ba dokonca prežíval muky nad tvrdosťou ich srdca.

Ako mohol Ježiš zareagovať na nepriateľský postoj svojich rodákov? Mohol sa rozhnevať. Mohol ich odsúdiť ako pokrytcov. Mohol vybrať jedného alebo dvoch ľudí, ktorých dobre poznal, a verejne odhaliť všetky ich chyby a hriechy. Tým by ich umlčal. Ale neurobil to. Jednoducho odišiel a ďalej kázal. Dúfal, že niekto ho napokon prijme.

Ježiš nás chce učiť, ako sa stať prorokmi podľa jeho príkladu. Chce nám ukázať, ako pristupovať k ľuďom so súcitom a pokorou Božej lásky. Jedna vec je naučiť sa byť odvážny – a Ježiš taký určite bol. Avšak iné je spojiť odvahu s bystrosťou a miernosťou. A to sa nám podarí len vtedy, keď venujeme Ježišovi čas. Nech ti jeho láska roztopí srdce v modlitbe, a to aj vtedy, keď ti jeho slová budú pichať svedomie. Keď to budeš robiť, čoskoro zistíš, že sa stávaš takým prorokom ako on.
 

„Pane Ježišu, žasnem nad hĺbkou tvojej lásky, zvlášť keď vidím, aká povrchná je moja láska. Naplň ma, Pane, a uč ma prinášať tvoje slovo každému, s kým sa stretnem.“