Milý brat, sestra!

Niekedy si kladieme otázku, či sú vôbec naše modlitby vypočuté. Keď sme zdraví a v poriadku, často zabúdame Bohu povedať aj to slovko "ďakujem" za to, že je všetko v poriadku. No ak ochorieme, ale ak zdravie či život náš alebo našich príbuzných visí na vlásku, dokážeme sa hodiny modliť za to, aby ho Boh ochránil. Poriadny nepomer. Ale človek do modlitby vnáša seba samého. A či chceme alebo nechceme, práve takto sa prejavuje náš vzťah s Bohom. Jeden kamarát mi povedal, že sa cíti veľmi nepríjemne, lebo má dojem, ako keby Boha len využíval: obracia sa na Neho len vtedy, keď niečo potrebuje...

Ježiš vie, že niekedy nemáme čas na dlhé hodiny rozjímania alebo modlitby. Vie, že musíme ísť za svojimi povinnosťami. Vie však aj to, aká je modlitba dôležitá. Preto nás učí krátku a stručnú modlitbu, ktorá však obsahuje všetko, čo duša potrebuje pre svoj život s Bohom. Je to modlitba, ktorá z Boha robí Otca. Je to modlitba, ktorá zvelebuje veľkosť Boha. Je to modlitba, v ktorej vyjadrujeme túžbu po živote v Božom kráľovstve a v Božej vôli. No je to aj modlitba, v ktorej na prvom mieste po týchto duchovných hodnotách je chlieb. Chlieb, ktorý sa nechápe len ako ten telesný, ktorý požívame niekedy s maslom, so salámou, medom, polievkou či s nejakým iným jedlom. Je to aj chlieb, ktorý potrebuje duša človeka, aby bola nasýtená - a tým Chlebom je Eucharistia. Je to modlitba, ktorá završuje odpúšťanie. Vedie nás k tomu, aby sme blížnmu odpustili skôr, ako sa postavíme pred Pána a poprosíme Jeho o odpustenie. Je to však aj modlitba, ktorá nás učí zriekať sa všetkého zla, a ktorá vyprosuje ochranu pred Zlom - diablom.

A tak, brat, sestra, ako to tento týždeň môžeme čítať aj v Duchovnom čítaní, predíďme bezmyšlienkovitému recitovaniu tejto modlitby. Nájdime si chvíľku času, aby sme porozjímali nad slovami tejto modlitby. Hodnota modlitby nie je v tom, koľko toho narozprávam, ale koľko toho ma osloví pre každodenný život a koľko toho dokážem obrátiť na myšlienky, slová a skutky, ktoré Boha oslavujú.