Tlak verejnej mienky má svoju silu. Je veľmi pravdepodobné, že každý človek sa niekedy ustúpil tomuto tlaku a nekonal podľa tohto, čo cítil vo svojom vnútri, ale podľa toho, k čomu ho viedol tlak verejnej mienky. Ja zaiste jednoduchšie pridať sa k davu, než sa voči nemu postaviť. Svätý evanjelista Matúš nám zachycuje dva prípady, kedy tetrarchu Herodesa vo vzťahu k svätému Jánovi Krstiteľovi ovplyvňuje verejná mienka. Najprv, keď ho zajal, „chcel ho zabiť, bál sa však ľudu, lebo ho pokladali za proroka“ (Mt 14, 5). O nejaký čas nato, keď nerozvážne sa zaviazal prísahou dcére Herodiady, „pre prísahu a kvôli spolustolujúcim“ (Mt 14, 9), dáva sv. Jána Krstiteľa vo väzení sťať. Hľa, čo dokáže tlak verejnej mienky u človeka, ktorý nemá silu sa voči nej postaviť.
      Na druhej strane nám evanjelisti hovoria o mnohých stretnutiach Ježiša Krista s ľuďmi, ktorých verejná mienka už odpísala. Malomocní, ktorých spoločnosť vypudila zo svojho stredu, slepci, verejní hriešnici, prostitútky – všetko ľudia, nad ktorými už bola „zlomená palica“. Málokto riskoval vstúpiť do ich spoločnosti, aby sa azda verejná mienka neobrátila aj proti nemu. No Ježiš Kristus toto riskoval. Nedbal na verejnú mienku, nedbal na to, že ňou bude odsúdený. Videl i v týchto ľuďoch „stratené dietky“ svojho Otca. A po stretnutí s týmito ľuďmi nastáva priam zázrak – menia svoje životy, nasledujú ho... Stretnutie s Ježišom dalo ich životu novú perspektívu.
      Ak chceme byť skutočnými nasledovníkmi Ježiša Krista, mali by sme si osvojiť aj tento jeho postoj. Našou úlohou je plniť Božiu vôľu aj keď to niekedy znamená postaviť sa proti verejnej mienke. Takýto postoj je charakterným a dokáže mnohým okolo nás dať novú šancu v živote. Podľahnutie verejnej mienky – ako v prípade Herodesa – prináša skôr deštrukciu – smrť.