Dvanásť košov odrobín - to bolo niečo, s čím sa nedalo opovrhnúť; dnešní bedári nerobia grimasy, keď vyberajú také odrobiny z nádob na smeti. Hľa, i to je charakteristický obraz dnešného života: sú ľudia, ktorí si môžu dovoliť odhadzovať chlieb do smetia - a sú ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť viac, než tie zbytky z nádob...
      Pán Ježiš nám ponúka bohatý stôl Božieho slova, na ktorom je plno chleba pre posilnenie duší, pre posilnenie viery a nádeje; aj z tohto chleba ľudia žijú. Tohto chleba je dostatok i kázní sa hovorí a počúva hojne; ľudia majú možnosť vyberať si, voliť si, preberať. Až prichádza k podceňovaniu hlásaných slov. Počúva sa „piate cez deviate“ - a nakoniec náboženské povedomie našich veriacich je dosť úbohé a vplyv kázní je minimálny. Myslíme za veriacich. Ale veriť v Krista to znamená čoraz silnejšie pociťovať silu jeho slova, ktoré nás povzbudzuje k činu (F. Konig).
      Môže to byť aj nejaké jedno slovo. Neraz jedno slovo, ktoré počujeme v kázni, sa môže v nejakej temnej chvíli pripomenúť a zachrániť človeka. Ale tiež neraz môže chýbať toto jedno slovo, ktoré bolo kedysi povedané v kázni, ale ktoré poslucháč prepočul. Nechže žiadne z vypočutých slov sa nestane takou podcenenou, odhodenou, stratenou odrobinou, lebo nikdy nevieme, ktoré z týchto slov nám môže v istej chvíli veľmi pomôcť pri záchrane našej viery, našej nádeje a našej lásky.
      Za každé zo svojich slov Kristus dáva svoj život.