Nevypovedateľné... neviditeľné... nevystihnuteľné... najvzácnejšie veci...

… nevypovedateľné

sa dá povedať dotykom, ktorý na okamih zohreje, privinie a prikryje bezpečím. Doznieva dlho.

… neviditeľné

sa dá ukázať objatím prinášajúcim skúsenosť, ktorá sa vpisuje hlboko dovnútra. Ale treba ho opakovať.

… nevystihnuteľné

zbadáš v pohľade do očí človeka oproti tebe, keď v nich čítaš “rozumiem ti, som s tebou a budem.”

… najvzácnejšie veci

sa nehovoria, tie sa dávajú a voňajú a cítia a ostávajú vryté, lebo zasahujú tam, kde si naozaj ty.

Dnešok mi znovu vrátil vedomie, že počúvať je viac, ako byť vypočutá, pripomenul mi, že objať je viac, ako byť objímaná, žehnať je viac, ako byť požehnávaná, ľúbiť niekoho je to najkrajšie a môcť prejaviť lásku aj objatím je výsada a česť! Nechcem veľa písať, ani byť príliš abstraktná, ale mala som dnes chvíľu, kedy sa ma dotkla láska, naklonila moje srdce a pýtala sa von. A ja som pochopila, že jej nie som plná, aby mne bolo dobre, ale pretože z nej mám práve dnes darovať trochu viac, než inokedy… ak sa to podarilo… vďaka Bohu! Pre tú chvíľu si dnešok budem pamätať :).