Blogy

« Späť

Sviatosť zmierenia dnes

Sviatosť zmierenia dnes

Pojem sviatosti zmierenia je nám známy. Čím pre mňa táto sviatosť je? Čím by sa mohla stať? Obnova života sa bez nej nezaobíde. Je jeho hlavnou súčasťou. Ak si obnovíme jej podstatu a pochopíme jej skutočnú hodnotu, môže nám pomôcť zanechať chudobný život starého človeka a vydať sa na nové krásne dobrodružstvo v spoločenstve s Pánom i s blížnymi.

Nech je zvelebený Boh,
lebo neodmietol moju modlitbu
a neod
ňal mi svoje milosrdenstvo.  Žalm 66

 

Sviatosť zmierenia  ako sviatosť odpustenia

Sviatosť zmierenia je sviatosťou odpustenia.

Kristus, ktorý nás vykúpil z hriechu, sa nám prihovára a ponúka nám odpustenie. Nie raz, mnohokrát. Nielen ponúka, dáva nám odpustenie stále znova. Tak, ako ho Pán dáva nám, máme dávať odpustenie aj my bratom a sestrám.

Človek zo svojej ľudskej prirodzenosti zostane vo svojom živote vždy naklonený k hriechu.

Slovo hriech môžeme kľudne zameniť za iné. Hriech nám možno znie archaicky, nemoderne, nesie na sebe pochybenia a omyly minulosti. Podobne aj sviatosť zmierenia. Nech si tam dáme akékoľvek iné slovko, bude niesť význam toho, čím hriech skutočne je. Zahŕňa všetko to, čo by človek nemal robiť. To, čo nie je správne pred tvárou Pána. Od ľahkých až po vážne prestúpenia. Hriech – pád človeka a  jeho obrátenie je opísané v Písme svätom. Podstata a charakter hriechu aj sviatosti zmierenia však zostáva ten istý.  Je opísaný v mnohých dielach Cirkevných otcov minulých storočí. Význam a charakter prestúpenia dobra i návrat človeka k Bohu je vysvetľovaný našimi Pastiermi v Katechizme katolíckej Cirkvi, i v encyklikách Pápežov, ako aj v mnohých dielkach našich svätých bratov a sestier, ktorí prechádzali podobnými prekážkami a pádmi, ako každý z nás. Je našou úlohou, nájsť pravdu o sebe, o živote, o svete, prijať Pravdu a vedieť hovoirť o Pravde aj iným. Môžeme odovzdať zlyhania a pády vo sviatosti zmierenia, môžeme  vydať svedectvo iným, aby  pochopili a prijali tento vzácny prostriedok spásy.  my, naše deti, naši mladí i široká verejnosť kresťanov, ktorým možno pojem sviatosti zmierenia načisto vybledol.

Súčasnosť je našou úlohou. Ako si my pre vlastný život, a pre život v spoločenstve rodiny, v duchovnom spoločenstve a v svetskom spoločenstve zviditeľníme podstatu hriechu, pádov človeka a aj zmysel, hodnotu sviatosti zmierenia. Je na nás, ako budeme zaobchádzať s dedičstvom otcov - fyzických a Cirkevných. Je našou úlohou, ujasniť si v súčasnej dobe, plnej mnohých nových smerov,  známych aj menej známych  vierovyznaní zmysel a hodnotu toho nášho, katolíckeho.  Nemáme dôvod, odhadzovať či meniť to, čo je pre náš život podstatou. Krstom sme boli včlenení do tela Kristovho, Cirkev nás viedla v minulosti a vedie nás dnes. Mnohé sa okolo nás i v Cirkvi mení, obnovuje, mnohé sa vyvíja. Mnohé je nemeniteľné, lebo jeho podstata sa nemení. Rozlišujme vplyvy "modernizmu" a skutočnosť, za to nesieme zodpovednosť. Nedajme sa mýliť a držme sa náuky Cirkvi, učenia múdrych otcov a patriarchov, učenia Cirkvi, ktorá má v úcte jednotlivcov i skupiny iných vierovyznaní, nemení však pre život spoločenstva kresťanov to, čo meniť nemá. Rozlišujme a uvážme, ay sme nerozriedili náš bohatý život v spoločenstve Cirkvi pre lákavé túžby, odložiť alebo zanechať prostriedky pre spásu, ktoré nám dala a dáva  naša Cirkev a ktoré mnohé iné spoločenstvá veriacich kresťanov nepotrebujú a nepoužívajú.

 

Sviatosti vôbec - sviatosť krstu, sviatosť prvého svätého prijímania Eucharistického Krista, sviatosť birmovania a sviatosť zmierenia sú nevyhnutnými prostriedkami pre náš život s Pánom v jeho Cirkvi. Pre život s Pánom  je užívanie sviatostí v Cirkvi  vzácnym a drahým prostriedkom, ktorý si máme chrániť a odovzdávať ho našim deťom, blížnym a budúcim pokoleniam kresťanov. Život viery a vzťah s Pánom a s blížnymi si máme udržiavať, rozvíjať a starať sa oň. K tomu je potrebná bedlivosť, modlitba, poznanie seba, a neustále obnovovanie a oživovanie zmyslu pre Božie veci. K tomu je nám daná aj sviatosť zmierenia. Žiť zdravý a bohatý život viery v Boha, ísť s Kristom, stávať sa zrelšími a múdrymi vo viere i v poznaní seba, stávať sa pomocou pre iných, pre deti a mladých, ktorí začínajú svoju cestu, ako aj pre tých, ktorí ešte nepochopili alebo neobjavili, či nevedia ako na to so sviatosťou zmierenia. Mnohí z nás užívajú už dlhé roky vo svojom živote túto sviatosť a bolo by vhodné aj užitočné, odhaliť iným jej jednoduchosť a silu.Jedine poznaním pravdy, ktorá oslobodzuje od každého omylu, otvorenosťou k tejto poznanej pravde a jej nasledovaním v osobnom živote jednotlivca  je možné získať čistotu mysle, čistotu srdca a svätosť života.

Človek je tvor kreatívny a prispôsobivý. Neustále rastie, nie len telesne ale aj duchovne. Mal by rásť aj duchovne. Dnes sa mnohí ľudia vo svetskom živote vyhovárajú na svoju minulosť v rodine, čo všetko oni nedostali a ako nesprávne boli ovplyvňovaní inými, aby možno nemuseli prijať myšlienku toho, že by sa mali zamyslieť nad sebou...uvedomiť si a zanechať, zmeniť niečo, čo neboli schpní rozoznať a odmietnuť, a čo im v minulosti škodilo. Podobne je to u kresťanov, ktorí sa rozhodli žiť naplno sviatosť krstu, a ktorí sa rozhodli v pravde nasledovať Krista životom z viery. Kresťania majú k tomu spásne prostriedky. Jedným z nich je sviatosť zmierenia. Sviatosť zmierenia je nám vysluhovaná od veku dieťaťa, ktoré sa po prvý raz pripravuje na prvé sväté prijímanie. Z toho vyplýva, že jeho rodičia by mali mať poznanie kvalitnej domácej prípravy, ktorú dieťa môže vidieť už predtým, ako dospeje do veku prijatia sviatosti zmierenia. Zrelý a adozrievajúci kresťan ju taktiež užíva, necháva sa obdarovať slobodou od hriechu a je pre neho  povzbudením k neustálej obnove života viery. V  kresťanských rodinách by mala byť k tomu smerovaná výchova ratolestí, aby si zavčasu osvojili povzbudenie k úkonu odpúšťania iným, i sebe, a aby raz sami dokázali hľadať a prijímať odpustenie od Pána v sviatosti zmierenia. Sviatosť zmierenia – sviatosť odpúšťania – je aj dnes úžasný a neodmysliteľný prostriedok pre zdravý duchovný život a pre život viery vôbec. Je na nás, aby sme odkryli jeho skutočnú hodnotu, aby sme znovu objavili jeho cenu pre vlastný život viery v Boha a aby sme ju odovzdali iným. Bola daná nie len nám, je pre všetkých, aby sme sa stávali skutočným spoločanstvom lásky Kristovej. Aby sa sviatosť zmierenia stala každému skutočnou oporou v raste a dosahovaní zrelosti kresťanského života osobne a v spoločenstve veriacich.

Chcem sa s vami podeliť o moje zamyslenia sa nad touto sviatosťou. Možno vás povzbudia alebo urobia zvedavými, aby ste sami v živote objavili, aká je nová a aktuálna, aká môže byť úžasná a spásna! Možno máte aj vy skúsenosti s účinkom tejto sviatosti, s ktorými sa tiež môžete podeliť s inými. Verím, že sa stávame živým spoločenstvom! Verím, že už obnovujeme a budujeme a necháme budovať Boha, ktorý nám dal a dáva život - život spoločenstva s ním a medzi nami!

Modlím sa za to, aby nám Pán ukázal skutočnú hodnotu tejto sviatosti, aby sa sviatosť zmierenia stala neoddeliteľnou súčasťou života kresťanov, aby sme mali odvahu a múdrosť užívať prostriedky spásy, a aby sme ich vedeli sprostredkovať a vysvetliť každému, kto možno má nesprávne predstavy o tejto stále aktuálnej a nesmierne vzácnej sviatosti! Nech nám Pán pomáha, aby sme si nezahadzovali perly, ktoré nám odovzdali iní verní kresťania a ktoré sú nám aj dnes pomocou na ceste životom! Amen!

 

Pokračovanie: čím sviatosť zmierenia nie je

Obrázok: Pýcha - stále aktuálna... oproti nej stojí pokora. Pokora nám ponúka jasnosť poznania a vedie k múdrosti a čistému pohľadu srdca. Pýcha nám berie všetko.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Samozrejme, nádherné priblíženie Sviatosti zmierenia, drahá Majka!

"Keby ste vedeli, ako sa mení vaša duša po dobre vykonanej spovedi, všetci v jej blízkosti by ste ju prijímali na kolenách, pretože len vďaka posvätnej milosti je naplnená Duchom Svätým." (Pán Ježiš Cataline Rivas: Božia prozreteľnosť)
Odoslané 17.10.2012 7:08.
Milá Mária,
veľmi si ma týmto príspevkom oslovila, pretože na tému sviatosť zmierenia som robila
diplomovú prácu, ktorú obohatili ďaľšie práce ešte 3 diplomantov a napokon sa ešte 6 rokov robila anketa medzi poslucháčmi 4 ročníkov. Napokon z toho všetkého vzišli skriptá pre bohoslovcov.
Ak si budeš želať, časti ankety ešte mám a môžemTi ich preposlať.
Pomenovali ju "najľudskejšou sviatosťou" a naši pedagógovia boli zvedaví nielen na
dogmatický a morálny aspekt, ktorý vlastne ostáva nemenný tým, že sviatosť je ustanovená Pánom Ježišom, ale na naše vnímanie "z druhej stranymriežok", a čo môžeme urobiť my a čo naši duchovní otcovia, aby sa Ježišov dar stal naozaj darom a nie prostriedkom strachu.
Ďakujem Ti za Tvoj pohľad, obohatil.
S pribúdajúcim vekom sa u mňa zmenila kvantita pristupovania, ale idem zriedkavejšie a skôr na hlbinu.
Odoslané 17.10.2012 8:49.
Mňa by tie ankety zaujímali. Myslíš, že by sa dal z toho urobiť nejaký výstup (zhrnutie) aj pre verejnosť?
Odoslané 17.10.2012 9:17 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Vďaka Mária Irma!!!! Veľmi pekne prosím o tie materiály! Budem vemi rada! Príspevok som písala z toho dôvodu, že hoci mám prehľad o lliteratúre (aj v nemčine, kde je toho oveľa viac) našla som "stále rovnaké" spovedné zrkadielka, čo ma naštvalo, lebo časy sa tak veľmi zmenili, mladí sú pomaly múdrejší ako starí a nie je možné, aby sa ešte niekto spovedal takým spôsobom! Uvediem príklad: čo je spravodlivosť? myslím z písma. Alebo bázeň pred Bohom?
Odoslané 17.10.2012 10:21 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Môžem zaslať aj spytovanie, "zrkadielko"ako ho preberám s birmovancami. Mám ho z nemeckého zdroja-ale iba po pamäti, zdroj je tiež starší. Ja sa snažím hovoriť dnešným jazykom.Ale potrebujemtaký tichý večer na napísanie.Mám to totiž rukopisom v zošite.Slúži aj dospelým-lebo birmovanci sú viac- menej dospelí, inú náuku -ak nejdú do seminára- okrem predmanželskej a krstnej - 2-5 stretnutí už nebudú mať. Ale nechcem byť Vasilissa Premúdra!
Odoslané 17.10.2012 14:45 ako reakcia na Mária Künzl.
Odoslané 17.10.2012 18:31 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Budem rada ak sa ti podarí napísať:0)
Odoslané 21.10.2012 15:55 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.