Blogy

« Späť

S Duchom svätým

S Duchom svätým

Kto je Duch svätý a ako ho môžeme spoznávať? Ako môžeme skutočne použiť v osobnom živote jeho moc, jeho pomoc a radu, o ktorých nám hovorí Ježiš?

Veľmi nám v tom pomôže On sám. Je Boh, je Svetlo, je Pravda a je Učiteľ. On je ten, ktorý k nám hovorí v Slove Božom, On je ten, ktorý toto Slovo oživuje - dáva každému z nás osobne vhodný zmysel, aby sme mu porozumeli. Sme my jedineční, potrebujeme jedinečné a osobné vysvetlenie. Práve také nám dáva On, Duch svätý, Osoba Boh, ktorého nám sľúbil a daroval Ježiš.

Kto je Duch svätý?

Je opisovaný v Písme sv. a hovorí o ňom aj Katechizmus katolíckej cirkvi, písali o ňom mnohí mnísi, študovali ho mnohí teológovia. Jeho Osobnosť je tak komplexná, že sa nevmestí nielen do blogu ale ani do mnohých kníh. Napokon je Boh, teda je tak veľký, že ho nie sme schopní opísať a naše pokusy by vyzneli veľmi úboho a nedokázali by osvetliť ani zlomok toho, kým v skutočnosti je. Na druhej strane, On sám sa dáva poznať jednoduchým a pokorným dušiam. Ba viac. Naplňuje ich svojou láskou a múdrosťou, ktorá odpovie na všetky otázky.  

Starý zákon opisuje Ducha Boha, ktorý sa vznášal nad vodami. Učení ľudia hovoria o tvorení Boha - Ducha Božieho, ktorý tvoril Slovom, v ktorom bol jeho Duch. Boha Otca nikto nikdy nevidel, Ježiš nám hovorí, že kto vidí jeho, videl Otca. Ducha sv. nie je možné vidieť, možno ho rozlíšiť ako dobro v rôznych podobách, Písmo hovorí o jeho ovocí - láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, dobrotivosť (dobroprajnosť, dobromyseľnosť, žičlivosť), vernosť, vľúdnosť, skromnosť, zdržanlivosť. Gal 5, 22-23; Potom hovorí o rôznych podobách jeho pôsobenia: zostúpil na Máriu, ktorá jeho pôsobením prijala do života Syna Božieho, hovoril s Máriou v podobe anjela, posla Božieho, ktorý má taktiež Ducha Božieho, lebo toto všetko pôsobí Boh Duch. Neskôr Duch Boží, Duch sv.  vedie Ježiša na púšť, kde bol pokúšaný, zároveň ho ten istý Duch posilňoval a dával mu pokoj v tej situácii pokušenia a zvodov diabla. Ježiš už s Duchom sv. komunikoval a mal s ním vzťah, tento Duch mu radil a viedol ho, posilňoval ho a aj ho chránil pred zlobou ľudí. Duch sv. vnukal Ježišovi to, čo poznával ako vôľu Otca. Ako inak, než v Duchu sv. mal Ježiš kontakt k svojmu Otcovi, ktorý je v nebi? Tak isto sa dával poznať učeníkom. Holubica bola podoba tohto Ducha, lebo inak by bol iba "hlasom" a ľudia musia niekedy aj "vidieť" aby mohli veriť. Hlas volajúceho na púšti - zasa Duch sv., hovorí o ňom Ján krstiteľ. Ježiš prišiel an svet v tele - aby sme "videli", lenže vidieť je možné zasa v pravde a s čistým srdcom, čiže bez túžby manipulovať alebo iba vedieť, bez toho, aby sme mali vôľu uveriť a nasledovať jeho učenie. Preto nie všetci "spoznali" v Ježišovi Božieho Syna. Tí "slepí" boli tí, ktorí nemali čisté srdce, alebo mali iné úmysly, ako poznať Boha a prijať jeho učenie. Ježiš vedel, kto ako zmýšľa vo svojom srdci. Ježiš sa dal spoznať tým, o ktorých vedel, že chcú poznať Boha a nie iba zo zvedavosti (ale aj tým toto poznanie daroval), predovšetkým sa venoval apoštolom, ktorých vychoval a vyučil náuke o Bohu a o Božom kráľovstve a ktorých povolal k nasledovaniu a k šíreniu Evanjelia. Ježiš vedel, že aj my potrebujeme tohoto Ducha Božieho, len nám ho nemohol, dať skôr, ako po svojom odchode k Otcovi. Dal nám Ducha sv. - vdýchol ho na apoštolov, my smeho dostali " vkladaním rúk" a "pomazaním" - sviatosťou krstu, birmovaním  kňazi udelením sviatosti kňazstva od "starejších" - od svojich biskupov.  Na to, aby bol Duch sv. "účinný", potrebuje On "našu asistenciu" :o) Dnes sa konkrétne podieľa na každej svätej omši, kde zostupuje na slová kňaza a On premieňa hostiu na telo Ježišovo... Potom osvetľuje, vykladá texty Písma... a napokon spája nebo so zemou... keď kňaz a ľud hovoria Bohu modlitby... dáva nám dary, o ktoré ho prosímea vlieva do srdca ľudí svoju prítomnosť, lásku, zmierenie, pokoj a radosť... Aby sme my poznali jeho a mohli mať s ním vzťah, potrebujeme chcieť a učiť sa s Ním komunikovať. On sa dáva spoznať, je tu prítomný - v nás prítomný a v nás a cez nás pôsobí. On pôsobí modlitbu, túžbu po Bohu, po dobre, po láske, aj po zmierení sa. On nám sprostredkúva odpustenie vo sviatosti zmierenia, ktoré slovami udeľuje kňaz a sú darom Boha. Duch je akoby "Prostredník", vykonávateľ toho, čo chce Boh. Učenie o Duchu svätom je pre nás ťažké, ako je ťažké učenie o najsv. Trojici. A napokon málo sa o Duchu svätom ako Osobe hovorí... Môžeme predpokladať, že je ťažkou témou aj pre kňazov...  

Duch svätý sa dáva spoznať                                                                                                                                                                                                            

 Ako? Prostredníctvom textov Písma, v ktorých dostaneme "poznanie" niečoho, kedy zrazu "vieme", čo tá ktorá stať pre nás znamená. Je to podobné, ako za čias fyzickej prítomnosti Ježiša. Aj Ježiš hovoril, aby pôsobil konanie, uľahčil, napomohol zmenu správania sa alebo niečo konkrétne u ľudí, u učeníkov a pod. alebo aj aby niečo vysvetlil, a tak pomohol prijať Boha a jeho učenie. Nehovoril ľuďom nič "len tak". Ak niečo spoznáme, v Duchu Božom, je to dôležitý poznatok, pomôcka, pomoc pre život a má to niečo "pôsobiť". V nás osobne - osobné "počúvnutie" rady, alebo prijatie tej rady, toho poznania za svoje aby nám pomohlo a uľahčilo jeho nasledovanie a náš osobný rast. To sa týka napr. textov Písma, ak niečo konkrétne spoznám a v srdci, v mojom vnútri cítim, že toto mám konkrétne nasledovať. Niekedy je také poznanie aj pre radosť, pre povzbudenie a úľavu v nejakom trápení, aby mi Duch svätý pomohol týmto prejsť, dá mi zažiť radosť, alebo hlboký pokoj v duši, alebo aj konkrétne povzbudenie prostredníctvom iného človeka, zvieratka, situácie, ktorá ma pozdvihne a vyčarí na mojej tvári úsmev. Pôsobenie Ducha svätého je pokojné a zaplavuje človeka akýmsi pocitom "blaženosti", ktorý mu nejaký čas ponechá, aby ho naplnil sebou a tak dáva pôdu v človeku pre rast dobra, pre rast lásky k Bohu a k ľuďom. Keďže Duch svätý je Láska, je Pravda, je pre nás úžasné, poznávať ho. Čo ľahkým nie je, je nasledovanie. Nie On koná ako my chceme, ale tak, ako je pre nás dobré a spásne. Niekedy môže byť aj ťažké, čo vyžaduje... Netreba sa však toho báť. To je nám už známe o jeho učení, už sme sa s tým stretali veľakrát. To sú tie rozhodovania a rozmýšľania, mám - nemám... kedy nás pokúša nepriateľ, aby nás odviedol od tohoto Ducha. Akonáhle sa totiž zapletieme do takéhoto "váhania", strácame svetlo tohoto Ducha, lebo On vyžaduje dôveru a ak ju nenájde, ojeho jasné poznanie sa stráca, je to ako keby odchádzal. V skutočnosti "odchádzame" my, strácame jeho svetlo, ale nie navždy... Môžeme k nemu ísť a On nám svoje svetlo poznania dá. Aby sme sa nemotali dookola v našich úvahách. Duch svätý nám dáva aj odvahu pre rozhodnutia, ktoré musíme urobiť a ak ju uchopíme a vykročíme, podvihne nás a pomôže nám zdolať prekážky a zmajstrovať rôzne situácie. Je pravdou, že si musíme nájsť čas na stretnutie s Ním. V modlitbe, v rozovore... v súkromí svojej komnaty srdca, v tichu, aby mohol On darovať vnuknutia, odpovedať na to, čo je pre nás dôležité a potrebné. Nežiadajme odpovede na všeličo. Nedostaneme ich. Duch svätý je Boh, nie je tak malicherný, aby uspokojoval našu zvedavosť. Je Boh... On dá, ako On chce. Netrápme svojho ducha, všetečnosťou ani úporným "hĺbaním" o nejakom probléme - známe ako "škrupule", za ktoré nám naši duchovní otcovia robili napomínania, Úplne jednoducho odovzdajme vec, človeka, vzťah, situáciu Bohu vo viere, bez pochybovania. On dá iba to najlepšie pre našu osobu a situáciu. Potrebuje našu dôveru... Úplnú, bez nej nám nemôže dať, čo potrebujeme. Chýbanie dôvery je asi najväčšia prekážka človeka, prečo k nemu nemôže "hovoriť" Duch svätý... Voláme to pochybovaním. Len On, Duch Boží, sa aj tak sa "nehnevá", nikdy k nám kontakt nepreruší. My ho prerušujeme. My sa vzďaľujeme. Je to v ľudske povahe, a On to vie. Len treba cvičiť a vedome sa rozhodnúť, dôverovať Bohu vo všetkom, úplne. To sa učíme dlho, u Boha nie je čas a Boh má s nami veľa trpezlivosti. Miluje nás, ak ho hľadáme, a po ňom túžime. Na to nikdy nezabúdajme. On hľadá nás... od večnosti nás hľadal a robí všetko pre to, aby nás nikdy nestratil!

Ak túžime poznať ho, stretnúť ho, milovať ho, nebude meškať a daruje nám seba...