Blogy

« Späť

Málo je úsmevu

Málo je úsmevu

Na tvári kresťanov. Sme v období radosti zo zmŕtvychvstania Ježiša, po radosti Veľkej noci niet ani chýru ani slychu...

Prečo nemáme radosť?

Neviem,  len to pozorujem a rozmýšľam, čo s tým urobiť.

Ak sa pozrieme do zrkadla, uvidįme, že sa tvárime sa, ako keby nám zomrel svet.

Radosť nie je iba slovo, radosť je plnosť Boha a jeho lásky v srdci človeka, je to aj vyžarovanie tej plnosti, ktorú máme v Bohu k iným ľuďom. Je to dokonca cítiť aj z písaných textov.  Radosť kresťana, ktorý žije s Bohom, musí byť vidno. Inak niečo nie je v poriadku. Radosť nie je závislá od toho, ako sa práve máme, alebo kým sme. Je darom od Boha navždy, nie iba na slávení slávnostných obradov. Radosť nie je neustále usmievanie sa, je to postoj srdca, ktorý je vidno aj na tvári bez úsmevu. Je to akási žiara duše človeka, ktorý v sebe nosí Krista. Radosť je nákazlivá... Okamžite sa dáva inému človeku a ten ožíva, ako keď vädnúcej kvetinke dodáme vodu.  Chýbanie radosti tiež... Ak vidįme okolo seba ľudí s pochmúrnym (zamysleným) výrazom tváre,  vyvolá to aj v nás odraz takej tváre...Môžeme si ľahko vyskúšať.  Usmievajme sa! Je to veta od jednej kresťanky, Judith je jej meno a ona hovorí, že ak v srdci pomyslíme na Ježiša, na jeho lásku a na jeho prítomnosť v nás, ožíva aj naše srce, už len myšlienka na Ježiša nás napĺňa radosťou...

Musím priznať, aj ja patrím k tým, ktorí ju "pozabudli" vyžarovať... Ako keby sme si ju  chceli dakde uchovávať na iné časy. Ale na ktoré? Teraz je čas, ukázať svetu radosť zo spásy, radosť z toho, že poznáme a milujeme Krista. Teraz je smutný čas, najvhodnejší na to, niesť do sveta radosť a radostnú zvesť, lebo Ježiš je s nami, vedie nás dáva nám silu na boj a na život, ktorý je... ťažký  náročný, aj plný bolesti a strát. Preto je najvyšší čas, niesť do sveta radosť, že je s nami Ježiš..

Modlím sa na ten úmysel, aby radosť z poznania Boha a z jeho prítomnosti žiarila z nás, aby ju bolo cítiť všade, kam vkročíme, aby sme ju mali na tvári a jej plnosť v srdci, aby žiarila ako slnko, aby ju bolo cítiť z našich kontaktov s inými a aby sme si ju neukladali niekde do mechu ale rozdávali ju iným plným priehrštím, ako drobáky chudobným, alebo zrniečka vtáčikom, nech vie celý svet, že Ježiš žije, že milujem Ježiša a nosím ho v srdci a po svete, aby On naplnil tento smutný svet svojou milosťou a láskou.

Posielam aj vám kus tejto radosti, nech osvieži a prebudí vo vás  radosť, ktorú nám daroval Ježiš a aby sme ju niesli do sveta ako zástavu! Nech nám v tom Boh pomáha! Amen.

Radosť je možná dokonca v súžení... Volajme vtedy Ducha svätého,  lebo On nám ju vtedy pomôže prebudiť a radosť zaplaví srdce ako slnko po búrke... 

Je dobré aj zaspievať si... Aj jednu dve vety z radostnej piesne.... alebo chváliť Boha, len tak, .ebo je tu...robí to zázraky...

 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
"Nech otec nášho Pána Ježiša Krista, čo premohol aj smrť je nami chválený! Nech radosť z objavu, že spasil nás, je znamením!"

Úryvok z jednej piesne, ktorý ma veľmi oslovuje. emoticon
Odoslané 18.5.2014 1:01.
emoticon vďaka, Evka emoticon Nie je to vždy jednoduché, dá sa to trénovať. Aj ja podlieham "strate radosti" , ako mnohí z nás, aj ja trénujem emoticon to usmievanie sa. A ide to! Len tak, pre radosť, že poznám a milujem Ježišaemoticon Aj Ježiš je smutný, aj jemu chcem urobiť radosť emoticon Ježiš chce obdariť ľudí a potrebuje na to NÁSemoticon
Odoslané 18.5.2014 1:07 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Tu si ju môžete aj vypočuť (ale po francúzsky)

https://www.youtube.com/watch?v=liNz9DhrFa4
Odoslané 18.5.2014 1:07 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Odoslané 18.5.2014 1:08 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Napadol ma jeden film. V hlavnej úlohe bol otec a jeho 5 ročný syn. Dej sa odohrával v koncentračnom tábore, kde obaja čakali na smrť. Chlapec to samozrejme nevedel. Otec vymýšľal pre syna vždy nejaké hry, pojmy mu vysvetľoval ako rozprávku a chlapec počúval a videl od otca iba radostné a dobré... hoci otec vedel, aká je ich situácia v skutočnosti. Bol to úžasný film, ktorý mi ukázal, že radosť je možná kdekoľvek... Dokonca aj tį, čo boli s nimi v tom lágri, pookriali a začali sa usmievať a hrali s tým otcom jeho hru... Hru na úsmev...
Odoslané 18.5.2014 1:22.
Teším sa, keď na blogu nezostane nikto sám.
Odoslané 18.5.2014 15:33.
Určite si touto poznámkou narobím veľa nepriateľov, ale na jednej strane
z Veľkej noci sála radosť Ježišovho zmrtvýchvstania, ktoré je nádejou aj pre nás, na druhej strane však katolícka náuka príliš zdôrazňuje učenie o očistci, nuž a na ten sa napríklad ja nedokážem tešiť. Závidím kresťanom, ktorí ho nespomínajú- áno, tí môžu mať radosť.
Odoslané 19.5.2014 11:01.
Je to asi podobné, ako o krste... s výhradou ak... Ježiš ani Duch sv. nikoho nestraší ani nesužuje, neviem, prečo tak robia ľudia!
Odoslané 19.5.2014 23:44 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.