Ráno našli syn s nevestou ich otca (a svokra ) na ich chate v posteli mŕtveho.
Ako to mohol vedieť , že v deň narodenín tu už nebude, a dať Kvetke ten mobil k jej narodeninám pár dní skôr?
Kvetka sľub splnila.
Ako prvému z nového mobilu zavolala Františkovi.
Nedvihol.
Už trošku viac chápete, odkiaľ sa v Kvetke bralo toľko bolesti?
Fyzickej , psychickej, kombinovanej... emocionálnej...
Popreskakovala som pasáže o tyranovi Ivanovi, ktorý si pri ich rozchode odviezol z Kvetkinho bytu jej veci, ešte aj jej práčka mu chýbala ku šťastiu,,,, Kvetka vedela že deti potrebujú mužský vzor, chcela im zabezpečiť úplnú rodinu...
Kvetka je človek - ktorý jedinú pomoc má iba na konci svojho vlastného ramena.
Statočne sa boriaca s neľahkým životom.
Statočne nesúca si uzlížek svojich dní na boľavom chrbte.
Ale niekedy toho už je príliš...
Ja sa nedivím,vediac oveľa viac, než som tu vypísmenkovala, že sa v priebehu toho jej sizifovského života pokúsila skoncovať so životom nie raz.
Situácia, kde som ja našla Kvetku, bola už úvahou o pokuse č. 3.
Našťastie tie dva boli neúspešné. A ten tretí sa neuskutočnil
Chvála Bohu.