Dostať sa do kameňolomu je pre smrteľníka normálne problém.

 Nie však pre zamestnanca kameňolomu.

Viem, že nemôžem byť pápež, ale teší ma, že aj ja mám skúsenosť s prácou v kameňolome, ako Karol Wojtyla.

Raz som dostala za úlohu prísť do práce v  štátny sviatok. Nepamatám si presne, asi to musel byť nejaký 9. máj , lebo ...

V celom kameňolome som bola iba ja.  Tak mi treba, chcela som vedieť ovládať zásobníky mletého kameňa? Chcela.

Zastupovala som v čase zlomenej nohy pani pokladníčky a fakturantky na váhe?  Zastupovala.

Takže som bola v tom čase, mimo mojej pracovnej náplne, použiteľná na všetko, čo bolo treba.

Odomknúť kameňolom- myslím bránu pre vstup nákladiakov.

Odvážiť prázdnu súpravu kamióna  na váhe.

Naklusať do velína k zásobníkom a pekne jemne ovládať čeľuste zásobníkov, aby sa nezasekli a nevysypali celý objem naraz a nezasypali kamión... to bol trošku stres- predsa len sa sypú kamene a stačí aby jeden skočil tam kam nemá, do mechanizmu a hrozí havária. Bože, pomáhaj.

Po naplnení všetkých kamiónov späť na váhu, odvážiť naloženú súpravu, vypočítať hmotnosť nákladu, nahodiť to  do programu na výrobu dodacích listov, zinkasovať peniaze, uvariť kamionistom kávu... Majú  pred sebou dlhú cestu , sú to naši severní susedia, ktorí dnes nemajú štátny sviatok a riadne pracujú... chudáci-  ešte je len 6,00 a oni sú už tu, aby to do večera stihli ešte raz otočiť...

Zamknúť bránu.. a čakať...kedy to chlapci otočia a prídu znovu.

Viete si to predstaviť? Celý obrovský areál kameňolomu-  jeden bývalý obrovský kopec sopečného pôvodu... ja... slnkom zaliate svahy plné jahôd, pomedzi kopiská kameňov rôznych veľkostí ( frakcií- pre odborníkov)

Ak si uvedomíte že mi pritom bežala pracovná doba a ja som iba čakala nevedno ako dlho...kým z východu slovenska kamión dorazí niekam do Rzesova, vysype a príde späť... nedá sa to odhanúť... ale ...je to veľa hodín...

Tak som sa pustila na exkurziu.

Poobzerala som si a prešla som miesta po obvode vyvreliny, kde andezit kryštalizoval pri rýchlejšom chladnutí v takých platniach- vhodných na obklady stien, alebo hrubších- na dlažbu... 

Obrovské bloky zo stredu , kde vyvrelina chladla najpomalšie...

Podľa zloženia na niektorých miestach je andezit viac do modra, inde do siva, niekde od železa do červena...

A tak ten modrák , sivák...v mojom mozgu predopovanom lesnými jahodami, s mojou vášńou pre betlehemy a kopcom času, vyvolali reakciu.

Pri spiatočnej ceste,od krátera, po obvodoch starších háld s kameňmi, nonstop kŕmiac sa všadeprítomnými jehodami, ktoré sa kúpali v slnečných lúčoch, som začala hľadať.

 Pekná podkladová doska bola hneď

Jozef sa našiel ľahko. Skala s rovno odseknutou podstavou aby pevne stál, mohutný , stabilný, pevný, 

Po nejakom čase, som pri prehliadkach háld skál našla niečo s priehlbinkou, ako jasličky a tá najguľatejšia skalka najsvetlejšieho andezitu sa stala Ježiškom.

A potom to začalo.