« Späť

červená-STOP

Na semafóre naskočila červená, chvíľku to potrvá, tu sú intervaly dosť dlhé, myslím si.

Predo mnou stála pekárenská dodávka, ktorá mala na zadných dverách obrázok chleba.

Nezvyknem nerváčiť na semafóroch, skôr tú chvíľku rozmýšľam, keď ma už  niečo prinútilo zastaviť.

Ten chlieb, dnes ráno pred čelným sklom auta mi automaticky navodil Otčenáš... Videla som  náš každodenný chlieb v XXL podobe... neustály hlad človeka po jedle, neustála potreba zahnať hlad chlebom, ktorý sa nikdy nepreje. Znovu a znovu.... Každodenne.

Každeodenne potrebujeme znovu a znovu jesť.

Každodenne potrebujeme aj Božiu milosť.

Človek cíti fyzický hlad, hlad duše nejako necítiť. 

Ak príde na spoveď človek po 50 rokoch a jeho telo to prežilo ... jeho duša sa dá vskriesiť aj po takomto čase.Ako zrno si zachováva klíčivosť aj po tisíckach rokov, aj naša duša... sa dá znovu nakopnúť k životu...

 Ale asi by bolo lepšie každodenne, hoci aj pri tom ako jeme chlieb, robiť niečo so sebou aj v smere duchovnom.

Možno spolu s chlebom v ústach, v duchu vzdať úctu Bohu a pozdvihnúť oči k nebu... milosť každodennú daj nám dnes...

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Presne tento postoj prináša aj ovocie, niekedy neviditeľné, niekedy dráždivé pre neprajnosť a závisť- ale hlavne, že tu je. A najkrajšie na tom je, že príležitosť je trvalá. emoticon
Odoslané 21.4.2012 17:49.
Živý chlieb daj nám jesť! Mojžiš dal mannu na púšti!
Odoslané 21.4.2012 19:13.