Predtým ako som sa pustila do písania tohto blogu, som dlho uvažovala o čom by som napísala a tak som si zobrala na pomoc aj môj zápisník. Ako som tak listovala, asi najviac ma oslovila myšlienka, ktorá odznela počas „prednášky“ na tému Ježiš Kristus - ,,...na bolesť tu nie som sama, Boh je tu so mnou...“

S odstupom času, ako som si opäť túto myšlienku prečítala, som si uvedomila, že Boh naozaj pomáha v akýchkoľvek ťažkých situáciách. Nie je to pravdaže ako keby zavriem oči a keď ich otvorím je opäť všetko v poriadku, ale postupne pomoc naozaj príde. Môžem povedať, že sama som to zažila. Nebolo najlepšie a veľmi som prosila, aby sa situácia zlepšila. No nič sa nedialo... a práve vtedy keď som už bola v tom, že veď lepšie už asi ani nemôže byť, prišla zmena.

Ako tak teraz o tom rozmýšľam, mám pocit akoby Boh čakal kým o pomoc prosíme naozaj úprimne, netvrdím, že Boh sa vyžíva v našom trápení, to nie, naozaj, ale pripadá mi to tak akoby čakal na tú najsprávnejšiu chvíľu kedy prísť s tou pomocou a útechou v trápení. 

A tak, ako som tento blog otvárala poznámkou z môjho zápisníka, tak ho aj ukončím:

,,On vie čo potrebujem a KEDY to potrebujem.“  ...a je to fakt pravda. :)