Od rána ma rozčulovali žiaci, neskutočne vyrušovali, v pondelok to pripíšeme, že prišli z víkendu, v piatok a niekedy aj vo štvrtok si povieme, ide víkend, nezmestia sa do kože, ale už ma to nebaví, lebo ešte som nenašla dôvod, prečo sa nevedia zmestiť do kože aj v utorok a v stredu... Včera som si povedala, že keď ma v škole stretne niečo pekné alebo ma niečo potesí, tak si to musím zapísať, lebo nikdy neviem, aký pekný zážitok mám zo školy. Teda od septembra 2010, kedy som začala učiť. Dnes som si spomenula na svoje predsavzatie, napísať si všetko pekné, keď som odchádzala zo školy. No, áno, odchod z práce je radostná udalosť :) ale dnes ma jedno prváčatko na mojej ceste po chodbe objalo. A tiež si spomínam, že ma objímali už aj iné prváčence, teda prváčky, dievčatá to vždy boli :) áno, aj odchod zo školy môže byť ešte radostnejší. Vďaka Ti, Pane, že si bol dnes stále so mnou. Aj keď som kričala, aj keď som nevedela ako mám prinútiť deti aby dávali pozor, aj keď je mi všetko ťažké, aj keď som stále chorá... ďakujem, že ma neopúšťaš aj keď ja nie som vždy otočená správnym smerom.