Radostný deň priatelia!

Chcem sa vám s niečím priznať. Nedávno som si uvedomila, že akosi poľavujem v každodennom zapisovaní darov, za ktoré môžem byť vďačná. Nie je to dobre. Pretože potom veľmi veľa dobrých vecí ani nezbadám. Tak veľa pozorností od "Kráľa" ostáva nerozpoznaných. A moja nálada je potom často akosi nízko. Bez života. Bez nadšenia. Bez odhodlania. A tak pokračujem... 

Veď predsa v každej - KAŽDEJ - chvíli dostávam tak vzácne dary. Vždy je za čo ďakovať. A vedomie, že  som obdarovaná (a MILOVANÁ) mi každý deň pomáha prežiť - čokoľvek. Preto - znovu sa vraciam k predsavzatiu - každý deň si zapísať aspoň nejaké dary od Boha. A každý týždeň sa s vami podeliť aspoň o niektoré z nich.
 

Tvorivé chvíľky - hračka pre anduláka

V posledných týždňoch som sa pre chorobu veľmi nedostala von. A tak aspoň zopár myšlienok, ktoré som si stihla uvedomiť napriek unavenej mysli. Som vďačná za všetky tieto veci:

# Tvorivá chvíľka. (Po najťažších dňoch som si konečne mohla užiť viac voľna, ktoré so sebou prináša PN-ka. Našlo sa trocha sily, a kúsok priadze a obháčkovala som si nové vechtíky na umývanie riadu :)

# Ďalšie tvorivé chvíľky (papierová hračka pre nášho anduláka Romea).

# Ešte nejaké tvorivé chvíľky... (skúšala som tvoriť zo šnúry na bielizeň)
 

Tvorivá chvíľka - obháčkovávam vechtík

Výsledok - zopár vechtíkov do zásoby

# Pozostatky Vianoc. Prinášajú mi radosť aj teraz, keď už vianočné obdobie oficiálne skončilo. Traja králi prišli aj odišli, stromček už dávno čaká na odvoz pri kontajneroch, len niekoľko drobností ešte stále pripomína, že sa Kráľ kráľov narodil ako chudobné dieťa. Asi bude pripomínať až do Hromníc.

# Som vďačná aj za tých posledných pár lineckých koláčikov, ktoré sa mi nakoniec predsa podarilo zlepiť džemom.
 

Pozostatky Vianoc

Betlehem po babičke (ešte sme ho nezložili)

Zbytky (lineckých) koláčikov

Zimná zeleň na balkóne...

... a výhľad, ktorý ma vždy povzbudí.

Zimná čipka na stromoch (aj keď som ju obdivovala len zvnútra)

Svetielka. Prinášajú potešenie. Hlavne po tme, pred tým, než zaspím.

Ranný pohľad. Prebúdzajúce sa svetlo. Slnko vstáva už o trošičku skôr...

# Som vďačná za dôveru, ktorú mi Pán vkladá do srdca v každej chvíli. Vďaka, lebo viem, že "Tým, ktorí milujú Pána, všetko slúži na dobré". Som v Jeho rukách, a teda v bezpečí. Som vďačná za pripomienky tejto neochvejnej dôvery, ktoré mi pomáhajú nezabudnúť. Najmä v ťažších chvíľach, vo chvíľach neistoty, keď by som sa chcela znepokojovať pre mnohé veci.

Tento obraz mi od mladosti pripomína dôveru v Pána. Matka sa bojí o svoje dieťa, no s dôverou hľadí k nebu.

Pohľad dôvery. (A dieťa spokojne spí v jej náručí.)

Modlitba za jednotu kresťanov. Jednotu v rôznosti.

Aj tento rok nám na dverách visia rybičky

Prísľub krásy

Je toho ešte veľa. Veľa krásnych vecí. Veľa darov. Veľa uistení o tom, že sa nemusím báť, ale s dôverou a láskou, s radosťou a odhodlaním môžem vykročiť do každého nového dňa.

Nechcem nikdy prestať. Každý deň sa chcem s novým nadšením vrhnúť do Otcovho náručia. S dôverou, s radosťou a vďakou. Aby som niesla Život do sveta, k ľuďom, ku ktorým ma posiela. Možno tak trochu aj k vám.

Želám vám radostné dni a veľa drobností (a možno nielen drobností), ktoré vás budú denne uisťovať o tom, že ste vzácni a dôležití.

Eva Letitia.

(Článok bol publikovaný aj na http://letitia-tiba.blogspot.sk/2017/01/vdacny-utorok-neprestat.html)