Inšpirácia od rehoľných sestier

Mníšsky rád používa umenie na otvorenie dverí viere
 

Som presvedčený, že tento článok môže inšpirovať farnosti a spoločenstvá, ktoré majú to šťastie, že ich chrám je veľmi historický a jeho umenie rozpráva Boží príbeh. Možno tento článok pohne niektorých, aby pomohli vyrozprávať Boží príbeh tým, čo ho nepoznajú, alebo ho poznajú len matne.

Článok pre prekladom rozhovoru Salvatora Cernuzia s predstavenou misonárok Božieho zjavenia.

Predstavená misionárok Božieho zjavenia hovorí o evanjelizácii v rímskych bazilikách

Autor: Salvatore Cernuzio

Každý, kto bol nedávno v Ríme, si musel všimnúť rehoľné sestry oblečené v zelených habitoch.
Navštevujú historické a umelecké pamiatky hlavného mesta, najmä katedrály, kláštory a katakomby.

Sú to sestry Božieho zjavenia, ktoré sa venujú najmä katechéze a ich povolaním je privádzať človeka k
viere prostredníctvom večnej a hlbokej krásy umenia.

Rozprávali sme sa s matkou Rebeccou Nazzarovou, predstavenou tejto kongregácie.

O: Sestra Rebecca, mohli by ste čitateľom najprv povedať niečo o dejinách vášho rádu?

Matka Nazzarová: Naše dejiny sa začali písať 12. 4. 1947, kedy sa v Tre Fontane zjavila Panna Mária.
Ukázala sa Brunovi Cornacchiolovi, protestantovi, ktorý tam bol so svojimi tromi deťmi, aby si
pripravil príhovor pre zajtrajšiu skupinu adventistov.

Deti zrazu odišli a Bruno ich našiel kľačať pred jaskyňou, kde videl svietiaci bod, ktorý sa priblížil a
dotkol Brunových očí. Bola tam krásna pani, úplne zahalená v zelenom plášti, so Svätým písmom v
ruke a povedala mu: „Prenasleduješ ma, vráť sa do svätého stáda, Katolíckej cirkvi, ja som Panna
zjavenia.“ Naša charizma sa teda zrodila z tejto nevšednej udalosti.

O: Kedy bol založený váš rád?

Matka Nazzarová: Schválenie sme dostali v roku 2001, ale projekt matky Priscy, našej zakladateľky,
sa zrodil oveľa skôr. Matka sa vrátila z Katolíckej akcie a predtým bola už mnoho rokov v kontakte s
Cornacchiolom, chodila na jeho katechézy a stretnutia. Postupne v srdci pocítila rozhodnutie úplne
sa odovzdať Pánovi a povolanie založiť rád, ktorý by šíril tento príbeh lásky a milosrdenstva. Sama
všetko vybrala, dokonca aj zhotovenie a farbu nášho habitu, ktorá sa podobala farbe plášťa Panny
Márie počas zjavenia. Matka Prisca žiaľ nevidela, ako sa jej projekt naplnil, pretože zomrela v roku
1998.

O: Aké duchovné dedičstvo vám vaša zakladateľka zanechala?

Matka Nazzarová: Evanjelizáciu založenú na troch bielych objektoch lásky: Eucharistii, nepoškvrnenej
Panne Márii a Svätom Otcovi, pevných vodcoch Katolíckej cirkvi. Naša činnosť samozrejme zahŕňa i
katechézu vo farnostiach, stretnutia a pomoc v diecézach. Práve z diecézy prišlo od kardinála Ruiniho
pozvanie do Lateránskej baziliky, odkiaľ sa začali písať dejiny „katechézy s umením“.

O: Čo je vaším špecifikom či silnou stránkou? Ako vznikla táto iniciatíva?

Matka Nazzarová: Po tom, ako sme prišli do styku s krásou Lateránskej baziliky, ktorú sme predtým
veľmi dobre nepoznali, začali sme čítať všetkých dostupných sprievodcov, či už komerčných alebo
odbornejších a uvedomili sme si bohatstvo baziliky z historického, náboženského a architektonického
hľadiska.

A preto sme sa rozhodli viesť katechézu pre našich priateľov, príbuzných a známych, v priebehu

ktorej sme si prešli dejiny spásy s pomocou vysokých reliéfov na bočných stenách hlavnej lode. Bolo
to veľmi emotívne a účastníci trvali na tom, aby sme katechézu zopakovali.

O: A potom?

Matka Nazzarová: Začali sme ju v Lateránskej bazilike opakovať a postupne sme rozmýšľali nad
vytvorením malého a jednoduchého sprievodcu.

Dostalo sa nám tiež povzbudenia z vikariátu, kde počuli o stretnutiach a chceli, aby sa o nich
dozvedelo viac ľudí. Odvtedy sme začali pracovať na konkrétnom programe a malom grafickom
sprievodcovi.

V roku 2007 nás jeden priateľ skontaktoval s kardinálom Comastrim, ktorého vymenovali za vikára
Baziliky sv. Petra, a ktorý chcel odpovedať na pápežovu túžbu, aby sa z Baziliky sv. Petra nestalo
múzeum, ale aby bola živou bazilikou. Počul o našich snahách a požiadal nás o napísanie sprievodcu
umenia a viery pre Baziliku sv. Petra.

O: To je krásny cieľ a veľká pocta!

Matka Nazzarová: Rozhodne! Usilovne sme pracovali celé leto a 8. 9. 2007 sme ho odovzdali
kardinálovi, ktorý vykonal posledné úpravy a bol taký spokojný, že nás požiadal, aby sme viedli
prehliadky baziliky. Text sa preložil do desiatich jazykov. Z Baziliky sv. Petra sme sa potom presunuli
do vatikánskych múzeí a bolo to ako sen, po ktorom sme vždy túžili, ale nikdy sme za ním nešli a
teraz sa splnil. Prestavte si, čo sme cítili zakaždým, keď sme vošli do Sixtínskej kaplnky na začiatku
katechézy.

O: Ako vykonávate katechézu?

Matka Nazzarová: Začneme s dôkladným štúdiom umeleckého diela, pričom skúmame širší kontext,
čo nám pomáha pochopiť konkrétny historický moment a čo vtedy Cirkev prežívala. A dielo tak
prehovára, hovorí jazykom pravdy a viery. Umelec, ktorý maľuje časť oltára, napríklad Rafael
maľbu Premenenie Pána, musí pamätať na to, že medzi tým, čo sa deje na oltári a na maľbe, je
neoddeliteľná spojitosť. V tomto prípade vidíme rozdelenie Premenenia na vrchu Tábor na dva
výjavy s dvoma typmi divákov: kňazom, ktorý celebruje omšu a veriacimi. Podobne je to aj s
Michelangelovou Pietou: vystretá ruka Madony akoby chcela povedať: „Môj syn zomrel za vás; táto
smrť nebola márna“. Presne takéto spojenia hľadáme a zameriavame sa tiež na detaily, pretože práve
v nich spočíva výnimočnosť diela.

O: Kedy sa to celé začalo?

Matka Nazzarová: Už je to ôsmy rok, pričom si z času na čas dávame prestávky na štúdium
starokresťanských bazilík. Myslíme si, že sme povolané znovuobjaviť kresťanské korene našej viery,
najmä tie v Bazilike sv. Petra, ktorá nie je len chrámom „zasväteným“ apoštolovi Petrovi, ako sa
domnieva mnoho ľudí, ale ktorá v skutočnosti obsahuje jeho telo, pochované v nekropole.

Čím viac nám svet, európske spoločenstvo a relativistická mentalita, ktorá nás obklopuje, chcú vziať
naše základy, tým viac nás to poháňa vykonávať toto evanjelizačné poslanie.

O: Cirkev sa dosť zameriava na projekty venujúce sa vzťahu medzi umením a vierou. Ako na to

reaguje verejnosť?

Matka Nazzarová: Emotívne, pretože Pán sa dotýka našich sŕdc mimoriadnym spôsobom. Evanjeliový
odkaz sa prostredníctvom takejto katechézy s obrazmi dobre odovzdáva. Tešíme sa, že sa rozvíja
takýto projekt, pretože sa cítime trocha ako priekopníčky, keďže sme v ňom zapojené už niekoľko
rokov. No vždy hovoríme, že to nie je naša metóda, ale metóda Cirkvi; nič sme nevynašli.

O: Takže veríte, že umenie dokáže prinavrátiť vieru tým, čo ju stratili?

Matka Nazzarová: Jednoznačne! Umenie je privilegovaným nástrojom evanjelizácie, najvyššou
formou vyjadrenia, kedy človek vystúpi zo svojej podstaty a dotkne sa nadpozemských vecí. Existuje
lepší nástroj? Umenie nám cez obrazy umožňuje dotknúť sa neviditeľného s viditeľným, a tak
zobúdza city, no nie povrchne; drží sa logiky odkazu pravdy v Svätom písme a cirkevnej tradícii.
Prostredníctvom umenia, musíme a môžeme „zdôvodniť nádej, ktorá je v [nás],“ ako vyzýval sv.
Peter, čo je našim hlavným cieľom.

O: Komu je určený tento program?

Matka Nazzarová: Každému, no snažíme sa ho rozšíriť najmä do škôl. Každý rok deti chodia na školské
výlety a exkurzie. No je smutné, že navštevujú mešity a synagógy, a keď katolícki učitelia navrhnú
návštevu Baziliky sv. Petra, takýto návrh vôbec nezvažujú. Preto veľmi povzbudzujeme školy, aby
mládež brali do Baziliky a vatikánskych múzeí, kardinál Comastri nás o to požiadal aj v liste, pretože
sme presvedčené, že keď chceme v Európe znova rozšíriť vieru, musíme začať s deťmi. Deti sú
fascinované krásou a pravdou, ale akej spoločnosti čelia? Spoločnosti idolov, pomýlených idolov.

O: A ako pracujete v súvislosti s touto skutočnosťou?

Matka Nazzarová: Prostredníctvom umeleckých a posvätných obrazov pripomíname, aká hlboká a
jasná bola viera v čase tvorenia konkrétneho diela, pretože sa zakladala na Písme, na Cirkvi.

Život mecenášov a umelcov nebol jednoduchý, no pred biblickou témou prejavovali úctu, pretože si
uvedomovali, že vstupujú do tajomstva, niečoho väčšieho ako oni sami.

O: Tento zmysel umenia sa žiaľ dnes stráca.

Matka Nazzarová: To je pravda, témy sa zmenili, už viac nevidíme taký zápal pre ručnú prácu. Všetko
sa robí na počítači. Práve preto chceme pokračovať so sprievodcom a dúfame, že sa nám ho podarí
rozšíriť aj za hranice Ríma. Nechceme urobiť krok dozadu, ale pokračovať v tom, čím sme boli a čo
sme urobili a stať sa lepšími ľuďmi. Dúfajme, že sa to všetko podarí.

Preklad Mária Fileková, úprava Mgr. Ľubica Hrdinová a Rastislav Dluhý