Adventné zamyslenie.

17. december

Dnes začíname deväťdňovú prípravu na Vianoce. V Liturgii hodín majú tieto dni osobitné miesto: napr. každý má svoju vlastnú antifónu k modlitbe Magnifikat, ktorá veľmi pekne vystihuje hĺbku týchto posledných dní pred Vianocami. A pri svätej omši budeme každý deň čítať z tzv. „evanjelií detstva“ to, čo predchádzalo narodeniu Spasiteľa.
Takže po tieto dni sa ideme spolu s Cirkvou pripravovať na Vianoce. Je to vlastne zhrnutie tých troch „ciest“, ktoré sme načali od prvej adventnej nedele: teraz, v perspektíve Vianoc, ich ideme rozvinúť všetky spolu, čiže skonkretizovať prípravu na ono „hic et nunc“ (tu a teraz) – tohtoročné Vianoce.
Po tieto dni už asi nemá význam kopiť veľa slov. Naopak, navrhujem vybrať si na meditáciu priamo Slovo Božie, buď čítanie zo svätej omše, alebo onú antifónu z Liturgie hodín (pri svätej omši sa číta ako verš pred evanjeliom), alebo nejakú časť adventnej liturgie.
To všetko ponúka dostatok námetov, a preto sa pousilujem zredukovať svoje slová len na nejaký stručný návrh a ponechať priestor Duchu Svätému.
Dnešné čítania: Gn 49,1-2.8-10; Ž 72; Mt 1,1-17.
Pristavme sa napríklad pri myšlienke z II. adventnej prefácie: (Ježiš Kristus) nám dáva milosť, aby sme sa s radosťou pripravovali na slávnosť jeho narodenia, aby nás našiel i bedliť v modlitbách i jasať na jeho slávu.“
Toto sú dva aspekty autentickej adventnej prípravy: modlitba a „jasot“ (radosť prejavovaná aj navonok) – nie ako dve veci, oddelené od seba, ale ako dve stránky tej istej mince. Kristus nás v modlitbe napĺňa radosťou a táto sa prejaví navonok pri jeho príchode. Pri ktorom príchode? Hovorili sme o troch... Nuž, pri všetkých troch. Teraz konkrétne pri tom príchode, ktorého výročie oslávime tým, že ho prijmeme do svojho srdca. Tento príchod Krista by naše myšlienky mohol zamerať na ešte ďalší aspekt Vianoc: Boh prichádza medzi nás. Slová „kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18,20) sa
naplnia v osobitnej miere, keď sa na Štedrý večer zhromaždíme v Jeho mene okolo stromčeka a štedrovečerného stola. Tam by nás mal Kristus nájsť ako „bedlíme v modlitbách a jasáme na jeho slávu“. Darčeky pod stromčekom majú práve tento cieľ: byť symbolom
daru (ktorým nás Boh obdarúva vo svojom Synovi) a prostriedkom vzájomnej radosti.
Zapojme svoju fantáziu do úvahy, čo by sa ešte dalo urobiť, aby ten vianočný večer a celý vianočný čas bol takým „výbuchom radosti“ v mojej rodine a v mojom okolí? Dá sa porozmýšľať ešte o nejakom darčeku, ale možno i o „scenári“ Štedrého večera“
a nasledujúcich dní...