« Späť

Skutok bez lásky je bezvýznamný - viera bez skutkov je mŕtva

Skutok bez lásky je bezvýznamný - viera bez skutkov je mŕtva

1Kor 13,3 A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.

 

 

 

Skutok bez lásky je bezvýznamný - viera bez skutkov je mŕtva...

Skutky nekonám z povinnosti, nekonám ich  preto, aby som si dokazovala sama sebe svoje schopnosti, svoju  silu viery. Skutky sú plodom rozpoznanej Božej lásky. Ako veľmi dokážem milovať,  tak veľké skutky dokážem vyprodukovať. A je jedno aký cieľ majú moje skutky, lebo pramenia z Božej vôle a prijímam ich v rovnakej intenzite, akú mi Boh nadelí.

Od detstva som bola vedená k láske k Bohu, Ježišovi, k Panne Márii, k veľkej úcte kňazstva, reholí, ku kostolu, hrobom a celkove ku všetkému, čo Boh stvoril a obklopuje život vo viere. Žila som v znamení výrokov: „Na svete sú 3 malinké kľúčiky, ktorými môžeš otvárať všetky brány sveta -  nezabudni, že sú tri: ďakujem, odpusť a prosím. A nezabudni, že  tvojim svätým a neporušiteľným vlastníctvom je to, čo si vlastnou užitočnou prácou,  bez zásahu iných nadobudneš. Nikdy nepoľav v sile svojej viery,  neopúšťaj svojho Boha, Ježiša Krista, Pannu Máriu a svojho anjela strážcu. Na pomoc vždy volaj ich a svoju skromnú cnosť, len oni  ušetria tvoju krásu od predčasného vädnutia, len oni ťa ochránia pred ronením sĺz,  sklamaní, len oni zachránia tvoju česť pred pádom“.

Ako 8 ročná som sa dostala do nemocnice s otravou po zranení nohy bez ošetrenia. Ošetrovali ma rehoľné sestričky a tie ma priviedli k hlbšiemu poznaniu viery a života v láske. Zamilovala som sa do ich skutkov lásky tak,  že   som sa stala sestričkou – zdravotnou sestrou.

V období dospievania som sa zase dostala do nemocnice (ekzém rúk po poľnohospodárskej brigáde). A zase to bola rehoľná sestrička, ktorá ma po zakolísaní priviedla späť do náručia Boha. A do tretice: zase hospitalizácia kvôli ekzému rúk – ďalšia rehoľná sestrička a môj manžel (vtedy ešte len môj  „chlapec“) ma zachránili od vplyvu Jehovových svedkov.

Manželstvo, z ktorého sna som nikdy neprecitla. Vdovstvo – Božie milosti, ktoré ma chránili pred zúfalstvom. Manžel zomrel rok po diagnostikovanej rakovine pľúc. Nezbadali sme to, lebo pred tým sme sa spolu starali o mladšieho (vtedy 24 ročného) syna, chorého na rakovinu lymfatických uzlín v pľúcach a v krku. Nebolo to ľahké a zmenilo nás to oboch a bol predpoklad, že manželov úbytok na váhe je toho dôsledkom.

A Boh sa stále pripomínal. Popri starostlivosti o chorých v rodine, ešte zamestnaná, stíhala som pomáhať kostolníčke, predmodlievať sa ruženec v kostole, raz týždenne upratovať kostol, navštevovať a počúvať katechézy, založiť spoločenstvo, vtedy s názvom „Mariánske kňazské hnutie“, po manželovej smrti  som sa stala členkou spoločenstva Neokatechumenát.

Tak, ako vnímam celý svoj život, Boh  ma zahŕňal bez prestania svojím  požehnaním, moje kroky viedla a sprevádzala milosť Svätej Trojice – Otca -Syna a Ducha Svätého a ostala som pod neustálou ochranou Panny Márie. Boh, aj keď som ho zradila, odvrátila sa od Neho, zavolal ma späť, poslal mi ľudí na pomoc, a môj anjel strážca nezabudol na plnenie si svojich povinností. Ďakujem a prosím, nech moje srdce sa nakláňa vždy k láske, moje skutky nech vždy z nej  pramenia a moja viera sa nimi upevňuje.  I keď sú to len bežné  každodenné drobnosti. Možno nimi pomáham inému uskutočniť hrdinské činy.

Ďakujem Bohu za každú chvíľu života, Ježišovi za každodenný chlieb, ktorým sa môžem sýtiť, Duchu Svätému za svetlo v mojom srdci i v mysli, za slobodu svojich rozhodnutí, Matke Cirkvi, ktorá  nám živú vieru ponúka, sviatosťami i sväteninami sprostredkúva a zveľaďuje, Panne Márii za jej ochranu a orodovanie i posolstvá ktorými ma inšpiruje.

 Za čo prosím? Aby som ostala verná vo viere, neprešľapovala, netápala, ale prijímala Božiu vôľu tak, ako ju chce Boh a nie ja. Aby som Ježišovo učenie si neprispôsobovala sebe, ale ho vnímala a chápala v duchu pravdy, tak ako nám to hovorí Božie Slovo. Aby som rebríček hierarchie hodnôt v živote neaplikovala vo svojom živote podľa svojich potrieb, ale podľa učenia Ježiša Krista. Aby som sa usilovala o život zdokonaľovaný, bojovala proti svojej hriešnosti, milovala na prvom mieste svojho Boha Otca – Syna – Ducha Svätého  i svoju Matku Pannu Máriu,  Matku Cirkev, so spätnou väzbou, a svojich blížnych i nepriateľov ako seba samú. 

Odpusť, Pane, moje zanedbania, moju slabosť, neistotu keď mám hájiť Tvoju spravodlivosť. Je mi ľúto každého Tvojho stvorenia, ktoré žije v omyle,  ale i toho, kto zámerne s určitým cieľom sa usiluje vyvrátiť Ježišove učenie a Tvoje príkazy, ktorými nám pomáhaš žiť plnohodnotne. Ježiš zomrel za nás,  aby nás vykúpil z našich hriechov, ale nie preto, aby sme zotrvali v hriechu, ale aby sme sa usilovali sa hriechu zbavovať a rozlišovali medzi dobrom a zlom. Nechal nám slobodnú vôľu a záleží len na nás, ako sa postavíme k vlastnému životu bez otroctva hriechu.  Pomáhaj nám pri tom Pane.

Odpusť i tým, ktorí  zmanipulovaní počúvajú v omyle mámenie v klame,  ktorý vedie k odklonu od pravých hodnôt života, k životu bez skutkov lásky, bez rozlišovania, bez zdokonaľovania. Priveď ich k životu vo viere, usilujúceho sa žiť bez hriechu, v skutkoch lásky, v pokore a pokoji.                                               

Jak 2,14-17   Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť?  Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa a niekto z vás by im povedal: "Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!", ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva.

 

Ef 2,8-10 Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar:  nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali.

 

Jakub neprotirečí Pavlovi. Pavol totiž  tvrdí, že nie skutky podľa Mojžišovho zákona nás ospravedlňujú, ale viera a milosť Božia. On len chce zdôrazniť, že naše ospravedlnenie závisí predovšetkým na Božej milosti a nie na našich zásluhách, aby sa nikto nechválil ako to píše v 2. liste Efezanom. Nikde však neučí, že sám úkon viery stačí, a nikde nepíše, že dobré skutky nie sú potrebné. Viera totiž nemá byť len nejakým vnútorným presvedčením, ale sa  má odzrkadľovať v celom našom živote  a  prejavovať aj v našich skutkoch.

Pane, ty si mi v utrpení ukázal aká je sladká, aká mocná Tvoja láska. Ďakujem Ti za každé utrpenie, lebo si mi dal cez ne poznať, že bez nich by som bola ničím. Utrpenie ma privádza do Tvojej blízkosti, v ňom poznám dôverne veľkosť Tvojej lásky,  aj  som pochopila, prečo žiadaš, aby som ťa milovala a nielen teba, ale i svojho nepriateľa ako seba samú.

 

Ako by som poznala radosť, keby som nepoznala utrpenie? Ako by som poznala výšku, keby som nepoznala pád? Bože, ty si všetko premyslel tak dokonale! 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Jarmila Semanová
A aká je láska bez skutkov?
Odoslané 31.3.2012 5:50.
Jarmila Semanová
A čo viera bez lásky? Tá je aká?
Odoslané 31.3.2012 5:51.
Láska bez skutkov je prázdna. Samotná láska je skutok.
Odoslané 31.3.2012 7:12 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Viera v Boha je bez lásky nemožná. Sám Boh vo svojom prvom prikázaní ju od nás vyžaduje.
Odoslané 31.3.2012 7:13 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Samotná láska je skutok - tak potom akože láska bez skutkov je prázdna?

Čo to je, prázdna láska?

Narodí sa dieťa a nevie ešte konať skutky - tak jeho láska je prázdna?
Odoslané 31.3.2012 13:35 ako reakcia na Anna Václavová.
Jarmila Semanová
Viera v Boha je bez lásky nemožná? Žiaľ, je dosť veriacich a nemilujúcich. Nikoho, ba ani seba.

Boh nás dokonale pozná, naše slabosti, neschopnosti, slabú vôľu - a predsa On od nás niečo vyžaduje? Dokonca vie, že často sme nechopní milovať - a prikazuje nám to? To je aký Boh ?

Dal nám slobodnú vôľu - a teraz by nám niečo nanucoval? Požadoval? Prikazoval?
Odoslané 31.3.2012 13:39 ako reakcia na Anna Václavová.
Láska je v základe myšlienka v širšom zmysle, duševný zážitok, skúsenosť duše. Táto myšlienka prijíma potom podobu v skutkoch a slovách lásky, zostáva však dušou týchto slov a skutkov a dáva im sviežosť a krásu, život a hodnotu.
Odoslané 31.3.2012 13:41 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Slobodnú vôľu, žiť v hriechu alebo bez neho, milovať alebo nemať lásky ani úctyo k niekomu.
Odoslané 31.3.2012 13:42 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Výstižný článok, Anička, ďakujem!
Viera bez skutkov je naozaj mŕtva...Láska nie je len cit, láska je rozhodnutie milovať...A áno, Pán nám dal slobodnú vôľu, a aj ju samozrejme, rešpektuje...ale dal nám aj svoje prikázania a najhlavnejšie prikázanie lásky znie: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! Toto je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé mu je podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Mt 22, 37-39)

1Jn 5, 3 Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké.
Odoslané 31.3.2012 16:25 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.

Pokus o úctu k pravde.
Odoslané 1.4.2012 17:26 ako reakcia na Anna Václavová.
Jn 8,31-34 Židom, ktorí mu uverili, Ježiš povedal: "Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi,
poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí."
Odpovedali mu: "Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. Akože hovoríš: "Budete slobodní"?!"
Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok.
Odoslané 1.4.2012 17:33 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
A kto si nahovára, že je bez hriechu, klame sám seba.
Odoslané 2.4.2012 22:04 ako reakcia na Anna Václavová.
Presne, Jarmilka! Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. (1Jn 1,8)
Odoslané 2.4.2012 22:09 ako reakcia na Jarmila Semanová.