Spomienka

Čo si predstavíme pod slovom služba?  Iste, že sa niekto dáva – rozdáva.  To, čím   bola ona pre nás, ktorá sa rozdávala v službe pre cirkev, pri každej príležitosti, ktorá jej bola daná  a vždy ochotne prevzala ťarchu na seba.  Pre nás je zložité slovami vyjadriť   popis jej osoby, lebo je toho veľa – veľa, čo   nám zanechala svojou charizmou pokoja a lásky, za čo jej ostávame navždy vďační.  Jej nenahraditeľný láskavý úsmev, vyžarujúci  pokoj, ochotu, pochopenie a láskou naplnený  jas jej srdca, vždy natiahnuté dlane, plné lásky a porozumenia pre potreby iných. Šťastná to rodina, ktorá takéhoto človeka vlastnila.                                                                                          

Nájsť v niekom nádej a oporu aj v najťažších chvíľach,  je Božia milosť a ona bola často jej nositeľkou.  Vždy  bola tam, kde jej bolo treba. Svoj vzťah k Bohu   vyjadrovala oddanou službou, ktorú   do poslednej možnej chvíli vykonávala aj pri  svojom ochorení a súčasne  pri opatrovaní svojho ťažko chorého manžela.  Rozdávala   sa rodine,   službe pre cirkev, pre priateľov,  pri každej príležitosti, ktorá jej bola daná  a vždy  ochotne prevzala ťarchu na seba. Nájsť  v niekom nádej a oporu aj v najťažších chvíľach, je Božia milosť a ona bola často jej nositeľkou.  Bola vždy ochotná poskytnúť nám pomoc a nič   za to neočakávala, ani že jej budeme zaviazaní. Stačilo, aby sme sa   jedným slovom poďakovali. Cítiť tu dnes ticho.                                                               Hľadíme pred seba  a rozmýšľame, ako slovami vyjadriť množstvo pocitov, ktoré cítime v tejto chvíli. Sami seba sa pýtame, prečo nám teraz viaznu v hrdle slová, ktoré chceme vysloviť, aby sme v plnosti vyjadrili ako veľmi sme ju mali radi . Spomíname, na prvý kýbeľ vody, ktorý   vynášala do chrámu na umývanie dlážky.  Bezvýznamná udalosť? V našich očiach nie, lebo vieme, že to stojí často veľké sebazaprenie a  svojich  chabých síl obetovanie.  Alebo na množstvo mís naplnených jej úžasnými zákuskami? Tých drobností, ktoré tvoria predmet jej služieb je veľký rad  a trvalo by to dlho teraz  všetky pospomínať. Snáď ešte jednu udalosť spomeniem – každoročné modlitby žien. Každý rok   sa ich  v láske  zúčastňovala a všemožne ich podporovala.  

Neplačte. Aj my vieme ako chladia slzy, keď plačeme, pripomína, že život je krásny a človek musí pre niekoho žiť. Dnes vieme, čo je život – krásna lúka plná kvetov, slnko zohrievajúce svet a ľudia, ktorých každodenne stretávame. Aj ona, s krásnym úsmevom, s milou tvárou. 

Život, to je obrovský strom, pod ktorým si môžu oddýchnuť všetci ľudia. Máme ju radi, a chceme týmto aj dnes povedať slovíčko ďakujem. 

Aj teraz jej ďakujeme za príklad, ako niesť v trpezlivosti a v láske svoj kríž. 

Ďakujeme za príklad jej vzťahu  k Bohu, k životu, k rodine, priateľom.

Ďakujeme za množstvo povzbudzujúcich vrúcnych slov, za to, že   spolu s nami vnášala harmóniu a poriadok do priestorov nášho chrámu.

Ďakujeme, za všetko jej ďakujeme! Naše srdcia  sa v túžbe unášajú   do  pekných spomienok,  pokoja, priateľstva a porozumenia s s ňou. To, čo nás najviac spája, je všemohúci Boh,  jeho milosrdenstvo, láska, pokoj  a všetko to ostatné je len medzi Nebom a Zemou. 

Už musíme vykračovať bez  jej pomoci. Áno, už budeme len spomínať. Ale aj tak vieme, že   zostane  vždy v duchu s nami. Kľačíme so sklonenými hlavami, zopnutými rukami, možno také,  akými nás Pán Boh chce mať. Ak áno, za to vďačíme práve aj jej, že Pán Boh nás napĺňa svojou plnosťou lásky, že nám dáva rásť, vlieva s plným priehrštím do nás vieru a nádej.