Katetrová ablácia srdca
Mt 11,28-30 Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.
Mala som možnosť poznať silu a plnosť nášho Boha a poznať veľkosť lásky, ktorou ma miluje. Nebola to dlaň plná bankoviek, luxusné auto či košík plný samých maškŕt ani nejaký majetok. Dal mi zakúsiť ľudskú lásku v až neuveriteľnej miere. Opakovane som sa presvedčila, že k láske Boha vedie pokora. Zase to nebol balvan, ktorý by som musela odtlačiť. Prišla som na Kardiochirurgiu v Národnom ústave srdcových chorôb Pod Krásnou hôrkou v Bratislave. Odprevádzali ma syn, Jojko a sestra zo spoločenstva, Mária. Keď sme zbadali veľkú sálu, vyplnenú množstvom zavesených plachiet na tyčiach, spod ktorých vyčnievali polohovateľné postele s početnými rôznofarebnými ovládacími pákami, gombíkmi, monitormi, prístrojmi, hadicami, svetlami (obávam sa, že som všetko ani nedokázala zaregistrovať pri svojom napätom očakávaní čo sa so mnou bude diať - ľutujem, že sme si ju nevyfotili, lebo nie je ešte ani na googli). Vyslovila som len svoj pocit, že mi to pripadá hororové. Marika s Jojkom ma upokojovali, že to iste nebude moja izba, že ja určite pôjdem na oddelenie, kde bude „klasika“. Ale prišlo prvé prekvapenie.
Prišla k nám sestrička, odhalila plachty na jednej posteli, kde som sa prezliekla do nočnej košele a ostatné veci mi založila do šatne. Urobila inštruktáž ako mám ovládať posteľ, načo je to množstvo obrazcov a gombíkov a kázala mi čakať na lekára. Ten sa za chvíľu zjavil a so širokým úsmevom mi vysvetľoval stručne čo sa so mnou bude diať. Dnes môj zákrok oddialili na druhý deň, lebo musia ešte niečo prešetriť. Prvým krokom bolo vraj nepríjemné vyšetrenie pažeráka. Vydesila som sa, ale pán doktor ma ukľudnil, že ma dnes nechajú odpočinúť a že to spravia na druhý deň a potom príde zákrok. Viedlo to k môjmu zahanbeniu, lebo som to vyšetrenie zvládla k plnej spokojnosti pani doktorky, ktorá ho vykonávala.
Väčšie prekvapenie prišlo až keď ma zobrali na sálu, lebo toto už presahovalo moju fantáziu a mi to skôr pripomínalo Sci-fi Sajens fikšn, toľko monitorov, prístrojov, hadíc a svetelných zariadení; zase som si nedokázala všetko zaregistrovať od prekvapenia.
Zákrok mi robili jeden a pol hodiny, jeden lekár s asistentom, ktorý cez monitor plnil jeho príkazy, potom nastúpil druhý a pokračoval. Celá operácia bez skalpela (ablácia) trvala 4 a pol hodiny. Keď skončil prvý, povedal mi: bola ste výborná. Moja odpoveď: „to je vaša zásluha a nie moja“. Keď skončil druhý, tiež poznamenal: „bola ste vynikajúca“ - spontánne som mu pobozkala ruky. Keď som mu osobne ďakovala slovami: Pán doktor viem vám poďakovať len s dlaňami plnými vďačnosti, obdivu a lásky“, odpovedal mi otázkou: „Ste kresťanka? Pomodlite sa za mňa jeden Zdravas a sme vybavení.“
Tu, na posteliach medzi plachtami, nebola daná možnosť na posudzovanie. Celý personál bol rovnako ústretový, odborne zdatný, ľudsky veľmi prívetivý, prístupný, mal erudovaný a citlivý prístup k pacientom ... Veľká vďaka za plnosť božích darov! Nech je v našej republike viac takýchto miest, kde slová vďaky vychádzajú z úprimného, nadšeného vďačného srdca, motivované nesmiernym množstvom skutkov lásky, nech Pán Boh vypočuje túto moju prosbu.
Obrázky: google
