Ich anjeli ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach

„Kto je najväčší?“ Takúto otázku dávajú obyčajne dospelí. Deti myslia na otca, na matku, ma kamarátov. V dieťati je pôvodný obraz Boží, neretušovaný vekom a vášňami. Táto otázka obnažuje skrytú ctižiadosť a pýchu: „ja by som sa chcela dostať na prvé miesto, nad druhých...“.  Musím zmeniť rozmery zmýšľania, túžob, úsilia, ktoré tajne poháňa ctižiadosť a pýcha.

Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.

Mt 18,1-5.10 V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: „Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?“

On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“

Mk 9,33-37  Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: "O čom ste sa zhovárali cestou?" Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.  Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: "Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých." Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: "Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal."

Obr.: google