Ráno služby 1211

Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť

Aký osoh má zo mňa Boh? Čím mu môžem urobiť službu? Čo mu môžem dať na odplatu za všetky jeho dobrodenia? Čo môže prijať z mojich rúk? Má z toho radosť, že som statočná, že sa usilujem zdokonaľovať? Že som pripravená slúžiť maličkým, bezvládnym, odkázaným na cudziu pomoc, kto moju službu potrebuje? Toto všetko je v medziach mojich povinností. Moje služby boli a sú službou pre moju radosť...

Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo, hovorí Pán; a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu.

Lk 17,7-10 Pán povedal: „Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď si poď sadnúť k stolu‘?

Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?

Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“