„Bez Boha sa všetko stáva náhodou, ale s Bohom môžeš vnímať utrpenie ako pozvanie do tanca, a ak začneš tancovať, uvedomíš si, že utrpenie tu síce je, ale je tu aj veľká radosť a veľký pokoj.“ (Chiara Corbella Petrillo)

Prijímam pozvanie do tanca a nechávam sa Ním viesť!
Niekedy je to radostná polka, inokedy zas energické tango, zaľúbený valčík či rytmická salsa.

Boh, ktorý túži so mnou tancovať.
Boh, ktorý ma zve do tanca.
Boh, ktorý ma pevne drží v náručí.
Boh, ktorý ma túži viesť.
Boh, ktorý so mnou tancuje vášnivé tango.

Aby som však mohla s Ním skutočne tancovať,
musím zavrieť oči svojho tela i srdca a nechať sa viesť.
Totálne.
Nedbať na to, či si stúpame na nohy, alebo čo sa deje navôkol,
len sa nechať viesť svojím Tanečníkom.

Utrpenie, ťažkosti, problémy...
To všetko ako otázka  môjho Boha:
„Zuzana, miluješ ma?
 Miluješ ma viac ako títo?
 Miluješ ma viac ako svoj zrak, zmysly, kroky...?
 NAOZAJ MA MILUJEŠ
 ALEBO JE TVOJA LÁSKA LEN LACNOU FRÁZOU?“

Tanec s mojím Bohom.
V každej chvíli, za každých okolností, kedykoľvek a kdekoľvek.
Tak čo, prijmeš pozvanie do tanca i Ty?