« Späť

Keď život nejde podľa mojich predstáv...

Keď život nejde podľa mojich predstáv...

...tak ide podľa tých Božích. Už viackrát som sa o tom presvedčila.

Niekedy sa tak kŕčovit držíme svojich predstáv o tom,

čo by sme mali robiť i čo by sme robiť nemali,
ako by sme sa mali správať i ako by sme sa správať nemali,
ako by sme mali vyzerať i ako by sme vyzerať nemali.

A zabúdame na to, že náš život nie je v rukách našich.
Vlastne... ako dobre, že nie je v našich rukách!
To by teda vyzeralo!

Chceme mať všetko pod kontrolou,
a Boh zbúra tento domček z karát.
A my sa búrime. 
Niekedy je potrebné najprv niečo zbúrať, aby sa mohlo začať stavať odznova.
Na nových základoch. Pevných.
Urobí nás slabými, aby sme svoju silu nachádzali jedine v Ňom.

Chceme všetko zvládať, byť silní, úspešní, sebestační...
A On nás okolnosťami (ťažkosti, choroby...) donúti k tomu, aby sme prosili druhých o pomoc.
Aby sme neboli len tí, ktorí slúžime, 
ale aby sme dovolili druhým, aby slúžili nám.
Lebo niekedy je ťažšie dovoliť druhým, aby tu boli pre nás, ako by sme tu my boli pre nich.

Chceme milovať Boha a celým srdcom Mu slúžiť,
no častokrát podľa svojich vlastných predstáv.
Ľudsky oklieštených.
Boh má lepšie.
Väčšinou nie sú jednoduchšie a ľahšie,ale vždy sú lepšie. 
Božia vôľa mnohokrát nie je príjemná, ale VŽDY JE DOBRÁ!

Držíme sa toho, čo by sme chceli my...
A zabúdame na to, že Boh chce pre nás niečo väčšie a lepšie, ako chceme sami pre seba.
Záleží Mu na nás oveľa viac ako nám na sebe samých.

A je krásne vzdať sa vlastného snaženia, predstáv, úzkostlivého stráženia svojho života...
A dať sa celý Jemu. 
Vo chvíli úplnej bezmocnosti, slabosti, neschopnosti...
A On vtedy začne konať.
Vtedy zo slabosti vyrastie Božia veľkosť.
Zo smútku jasavý Magnificat.
Z beznádeje radosť veľkonočného rána.
Ježiš začne používať naše ruky, nohy, aby slúžil bratom i sestrám,
                                      naše ústa, aby nimi hovoril svetu o svojej Láske,
                                      naše srdce, aby ním miloval ľudí vo svete.

 

Tam, kde si Ty, vráti sa život,
tam, kde Ty kráčaš, rozkvitne i púšť,
tam, kde Ty hľadíš, rozjasní sa nebo, 
do hlbočín srdca vráti sa jas, tam, kde si Ty.

 

 

obrázok: fano

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Zuzka, neľakaj sa, že "babkám" sa páči tvoja úžasná poézia. Čas, ktorý ženie proti prúdu nám už nebráni pozorne sa začítať do rýmov života a taktovka srdca sa možno skôr rozbehne, ale tvoje básne sa PÁČIA všeobecne. Vďaka.
Odoslané 9.7.2014 11:11.