« Späť

Šťastný, šťastnejší, najšťastnejší...

Šťastný, šťastnejší, najšťastnejší...

Šťastný nový rok. Šťastné a veselé! Veľa šťastia! Šťastné narodeniny, meniny či výročie! Koľkokrát sme to už počuli či povedali? Desať, dvadsať, ba možno aj stokrát? Zamýšľam sa nad tým... čo to vlastne znamená?

Byť šťastný.
Všetci po tom túžime. A možno sa nám to zdá nedosiahnuteľné.
Veď svet je plný bolesti, trápenia...

Šťastie, šťastný, šťastlivec.
Ujo Google hovorí nasledovné:

  • šťastie:  priaznivá zhoda okolností, priaznivá udalosť, úspech.

Pocit. Naozaj si želáme len toto? Len pocit?
Len akúsi príjemnú zhodu okolností?
Neviem, ako vám, ale mne to nestačí.
Pocity sú prchavé, nestále, často klamlivé.
Prečo by som toto priala druhým?

Písmo nám ponúka iný pohľad na šťastného človeka.
Je to ten, ktorý je požehnaný, blahoslavený.
Budeš šťastný, keď ma budeš nasledovať, hovorí Pán.
Ale...  Boh nemyslí pocit. To je málo.
Samozrejme, Boh chce, aby sme boli šťastní.
Ale skutočne šťastní. A najmä šťastní naveky. Celú večnosť.
Dáva nám na výber. Voľba je na nás.

Hľa, dnes som predložil pred teba život i šťastie a smrť i nešťastie a prikazujem ti, aby si miloval Pána, svojho Boha, kráčal po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a nariadenia.“ (Dt 30, 15-16)

Aj Kristus si zvolil túto cestu.
Žiť s Kristom znamená zvoliť si cestu šťastia.
Ale pozor.. nie je to cesta ideálna, bez kopcov či dolín, výmoľov či roklín.
Niekedy sa môže zdať, že je to tá najkomplikovanejšia cesta!
Ale jediná cesta, ktorá má svoj cieľ, zmysel. V Ňom.

Áno, hľadala som aj šťastie. Stonásobné. A teraz, Pane, vidíš, že som šťastná. Nie preto, lebo chcem byť šťastná, ale preto, lebo Ty mi dávaš veľký dar - úplne šťastnou ma robí plnenie a hľadanie Tvojej vôle.“ (bl. Sára Salkaházi)

„Božie šťastie“ môže byť prítomné v každom okamihu nášho života.
Vtedy, keď hľadíme viac na Neho ako na seba.
Keď sa staráme viac o druhých ako o svoje pohodlie.
Keď hľadáme Jeho vôľu, Jeho tvár.
Toto šťastie nie je závislé na pocitoch.
Môže byť rovnako prítomné v úsmeve i slzách, v radosti i smútku, v zábavách i utrpení.
Väčšinou je tiché. Hlboko v srdci.
A nemení sa. Napriek všetkému.

Mnohí hovoria: „Kto nám ukáže šťastie?“ Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre ako znamenie.  Môjmu srdcu dal si väčšiu potechu, než majú tí, čo oplývajú vínom a obilím.“ (Ž 4,7-8)

Pretože jediný dôvod, prečo by sme mali byť šťastní, je ten, že Boh nás miluje.

 


 

obrázok: http://www.aroyaldaughter.com
Nie som šťastný, ale požehnaný.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Zuzanka, nádherná úvaha!

Vždy, keď nie som v milosti posväcujúcej - keď nemám Boha vo svojom srdci, cítim a viem, že nie som šťastná...Môžem byť zdravá, byť obklopená svojou rodinou, nimi milovaná, ale nikdy to nie je dokonalé šťastie...vždy mi niečo chýba...A zasa naopak - i keď ma niečo bolí, pichá, ale netrápi ma na duši hriech, som najšťastnejší človek na svete.
Je to Ježiš, ktorý ma uschopňuje ním byť.
Odoslané 28.1.2014 20:37.