blog - slovensky

« Назад

NO PROBLEM!

NO PROBLEM!

V pondelok sa obyčajne vytratím do neexistencie. Je to môj voľný deň a snažím sa ho prežiť kdesi bokom. Buď v horách alebo nad nimi, buď v tichu s Bohom alebo medzi priateľmi, ktorých som dlho nestretol. A občas sa dejú veci...

Bol to taký krásny deň. Na oblohe ani mráčika a tak som sa s víziou krásneho jarného dňa prežitého len s Bohom na horách a vo vzduchu vytratil krátko po rannej sv. omši.

Dávať pozor na každý krok (lebo hadov v albánskej prírode nie je málo) je dobrou školou opatrnosti. Len tak sa tešiť z hrejivých, ale ešte neškodných lúčov poludňajšieho slnka sa asi dá porovnať len s málo vecami...

Užíval som si. Ticho! Zovšadiaľ na mňa kričalo a bolo také... hmatateľné. Potreboval som ho. Akosi sa v poslednej dobe nakopilo priveľa problémov, ktoré ma gniavili a boleli. Mám odskúšané, že šelest jemného vánku (v šnúrach :) ) je jedným z najlepších liekov. Porzrieť sa na svet orlími očami je v krajine Synov Orlice veľmi dobrý spôsob, ako prísť na iné a nové myšlienky.

A do toho kopanec... ale taký, že som videl... vlastne ani neviem, čo som vlastne videl. Tuším raz nebo, raz zem... vyzeralo to ako oči smrti... vraj sa tomu hovorí špirála (čav Števo :) ). vybál som sa statočne. Behom pár sekúnd som sa našiel asi o 200m nižšie... Žijem! Všetky problémy boli v tú ranu vyriešené a pri adrenalíne, ktorý sa zvoľna vstrebával do organizmu som prežíval neznesiteľnú ľahkosť bytia.

Dnes ma chcel zasa pritlačiť jeden problém. Aj som sa ním trošku trápil, aj som sa chvíľku hneval. Prešlo ma to vo chvíli, keď som si spomenul na tú tvár smrti. Až som sa v kaplnke nahlas rozosmial, aké malichernosti ma vedia vyviesť z miery...

Tak mi z toho vychádza, že ono "memento mori" vôbec nie je nejaké morbídne strašenie zo sredoveku. Je to veľmi múdry mníšsky návod, ako rozlišovať dôležité od nepodstatného a ako vďaka častej myšlienke na smrť dobre prežiť život...

P.S.: smrti sa nebojím, skôr naopak. Teším sa na ňu, lebo mi konečne otvorí dvere, za ktorými ma čaká Láska. Ale viem, ako by som zomrieť nechcel :)

Комментарии
sign-in-to-add-comment
"Som pripravená na život aj na smrť, ako chce Boh." - môj najobľúbenejší citát od našej zakladateľky, Antónie Lamplovej. A ty... dávaj na seba pozor!
Отправлено в 27.03.12 19:24.
Отправлено в 27.03.12 19:38 в ответ на S.Františka Čačková, OSF.
múdra žena emoticon
veď dávam... no a keďže sám na to nestačím, Pán mi dal dobrého anjela strážneho... a ja mu nedovolím vyjsť z cviku emoticon
Отправлено в 27.03.12 20:05 в ответ на S.Františka Čačková, OSF.
kebyze sa stanete papezom tak mate jedenast straznych anjelov. Niekde som citala ze vzdy ked je zvoleny novy papez dostane desat novych anjelov aby ho strazili. Uz si nepamatam presne kde to bolo, boli to nejake mysticke spisy ktorehosi svatca alebo svatice. :-)
Отправлено в 27.03.12 20:26 в ответ на tomáš kuník.
tak ja si radšej vystačím s tým jedným, dobre cvičeným, ako obyčajný dedinský farár...
Отправлено в 28.03.12 8:53 в ответ на Veronika Florkova.
Jarmila Semanová
Ďakujem, Tomáš.

Za podelenie sa.

Áno, sme slobodní.

A slobodne môžeme aj zomrieť.

Je to pekná výzva - moja odpoveď na túto výzvu:

" V slobode a s plným vedomím odvzdávam dnes nanovo celú réžiu svojho bytia Bohu. Púšťam zo svojich rúk všetky šnúrky a povrázky, pomocou ktorých som sa pridržiavala vlastných istôt a zabezpečení. "

Ak zabalancujem a rozhojdá sa môj kôš, prichytím sa Teba, Večná Láska ...
Отправлено в 28.03.12 9:08.
:-) ako papez by ste uz nemali cas pisat pre nas blogy. Dobre ze je to takto.
Отправлено в 28.03.12 9:17 в ответ на tomáš kuník.
silno si to napísala... šnúrky a povrázky... sv. Ján z kríža píše, že je jedno, či je vták priviazaný lodným lanom, alebo niťou... tak či tak nemôže slobodne lietať - sloboda od všetkého, sloboda pre Lásku...
Отправлено в 28.03.12 19:39 в ответ на Jarmila Semanová.
voľný pondelok.
To najlepšie čo môže byť. po pracovnom víkende kňaza, môcť mať svoju "prenesenú" nedeľu. Len Boh a ja. Len ja a Boh. Dobíjanie batérií.Oddych. Reset. Vyvetranie hlavy. Preluftovanie srdca. Aby vypadlo, čo tam nepatrí, aby bolo dosť miesta na Lásku.

Keby aj manželia manželkám a matkám dožičili "prenesenú" nedeľu. A postarali sa s láskou o deti, aby sa aj matky mohli nadýchnuť... často po rokoch nedospaných nocí po rokoch, desaťročiach bez voľného dňa...
Niekedy až choroba "pomôže"a naznačí, že organizmus už dlho nevypol, ba až prepol....
Ďakujem všetkým milujúcim a chápajúcim biskupom, manželom za čas, na ktorý preberajú naše povinnosti na seba, aby sme mohli byť so svojim Bohom aspoň na chvíľku osamote.
Отправлено в 10.04.12 6:22.
Otka, suhlasim :-) vdaka manzelom (prip. biskupom) a Bohu! :-)
Отправлено в 10.04.12 6:41 в ответ на Otília Ferenčíková.
Vždy keď sa blíži víkend hovorím si aby mal tri dni, aby mi vyšiel aj čas na "vytratenie do neexistencie" - teda "odpočinok". Neviem odpočívať - len keď príde choroba ako nutnosť a prilepí nás do postele. Ale k veci. Podobný závan smrti môže prísť naozaj kedykoľvek, či visíš na lane a potia sa ti ruky na skale, ktorá sa ti zdala zdola taká obyčajná, alebo sa vyvezieš na vrchol kopca s úmyslom lyžovať a až tam hore zistíš, že si na špici a lyže ti pripadajú akoby odstávajúce zo svahu kolmo a vieš, že to nie je možné zísť, veď nevieš LYŽOVAŤ. A potom odopneš lyže a skúšaš odkráčať ako sa len dá zo situácie, do ktorej si sa akýmsi nedopatrením (presvedčenie, že to je malý kopček) dostal a letíš po jedinkom pošmyknutí, naberáš rýchlosť a les sa ku tebe závratne približuje. A napadá ťa iba, prečo sa to moje oblečenie tak šmýka a nemáš sa čoho zachytiť, preblesne ti hlavou, plávaj, ako v lavíne a hrabeš pred sebou sneh, ktorý ťa v poslednej chvíli spomalí a zastaví. Chce sa ti smiať i plakať. Vstaneš a tvoj svet je už iný keď si hľadel smrti do tváre. (Nehovoriac o tom, že na lyže ťa už nič nedostane! emoticon)
Отправлено в 12.03.13 20:38.
so skalou to poznám, s lyžami menej. aj keď raz som skončil v záveji pod smrečinou - ale to bolo na bežkách, takže voľná päta pridala efekt a ja som mal nohy a lyže, ruky a palice zmotané ako špagety, tvárou v snehu. chvíľku mi trvalo, kým som sa z toho dostal emoticon
Отправлено в 13.03.13 7:52 в ответ на marika scholtzova.
Jarmila Semanová
Pred necelým mesiacom mi bolo dopriate stáť pri smrteľnom lôžku môjho otca - odchádzal pomaly a bolestne, počas ostatných dvoch týždňov už nebol schopný prijať žiadne jedlo a tekutiny sme mu mohli podávať do úst iba po kvapkách.

Ako veľmi by bol chcel si vybrať iný spôsob zomierania ...

Môj otec počas svojej mladosti veľmi túžil stať sa pilotom. Pre splnenie tohto svojho sna urobil veľmi veľa, dokonca aj ušiel z domu ... no ako napísal na svoj portrét z tých čias - " havaroval pred štartom ".
No zanechal nám túžbu po slobode, presvedčenie, že má zmysel odpútať sa od toho, čo nás zväzuje a zotročuje.
Отправлено в 13.03.13 8:20 в ответ на tomáš kuník.