« Späť

Len tak... pre

Len tak... pre

"Stop!" povie Boh a ukončí jedno dejstvo života. Nastaví kameru hore. A nechá divákov na zemi, aby si domysleli, čo mal v pláne. Tá stopka je znamením, že aj ľudia sa musia raz rozlúčiť... ale iba preto, aby sa znova stretli. Aby "polovička" neostala bez tej druhej. A ešte niečo... ale to len tak,... mi letí teraz mysľou...

 

Pohľad do rakvy.

Kto to je?

Iné telo,

ako bolo.

Je to

O-N-A?

známa,

milovaná,

polovička,

z jedného manželského celku?

 

Je.

Ale je iná.

Roztrhaná rakovinou,

čo ničí bunky,

berie farbu vlasom,

lesk očiam,

nádych pleti.

 

Už nič nie je.

Iba cudzota.

 

Moment.

Ešte slovo,

ostáva...

Zneje.

Hučí

pri pohľade na ne-známe telo.

Vraj:

„Tým čo veria

sa život neodníma,

iba mení...“

 

A ešte jedno,

povedané vo chvíli,

keď sa Božie ústa

nechali počuť.

„Idem vám pripraviť miesto.

Chcem,

aby ste tam boli,

v dome,

svojho Otca.“

 

Svätená voda

kĺže sa po tvári.

Nemej.

Darmo by som

ňou triasla.

 

V rukách

má ruženec

i obrázky

na hrudi zviera.

 

Chvejem sa,

no cítim,

že ma niečo drží

a to je viera.

 

A srdce mi

opakuje ako refrén

ten istý tón.

 

Chcem,

aby ste tam boli.

Tam som vám

postavil dom.

 

Evka,

verím,

že sa ti

dobre

žije

v ňom.

 

Ešte vidím.

Tvoju tvár.

Je nemá.

Ťažko sa lúči,

ak človek,

vieru v živého Boha

nemá.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Sr.Damiana, ďakujem. Pripomínam si tretie výročie odchodu mamičky a ďakujem Ti zabáseň, ktorou mi aspoň trochu utieraš slzy.
Odoslané 8.5.2013 9:30.
Prešli tri mesiace, keď som v rakve hľadela do tváre svojej mamky. Fotku tohto momentu mám poruke. Sladko spí, no po mojej tečú slzy. Srdce sa ale teší, zaslúžila si tento pokojný spánok po ťažkých rokoch choroby, ktoré obetovala za všetkých svojich.
Spí mama naša v Božom pokoji!
Odoslané 9.5.2013 18:44 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Súcitím s Vami...:-(
V tohtoročnom období Veľkého týždňa ma najviac zasiahla myšlienka kňaza v homílii:

"Aj o nás raz budú hovoriť ako o zosnulých"

Nechcem, aby to vyznelo depresívne, ale je to na povzbudenie, aby sme dokázali na tejto zemi žiť tak, ako sa patrí na Božie deti. Pevne verím, že naši drahí zosnulí premenili túto svoju nádej na skutočnosť.

Odpočinutie večné daj im Pane a daj im účasť na svojej sláve v spoločnosti Všetkých svätých. Amen.
Odoslané 9.5.2013 21:45.
Mne odišiel náš sused Erik, je to tak "nepochopiteľné", ako Ježišovo vystúpenie do neba... Jeho zahalil oblak a už ho nevideli... Vedeli, že je živý, Nás zahalí zem, vieme, že duša čaká na povstanie v sláve... Svätí zomierali s radosťou, nie preto, že vedeli, že sú svätí, ale preto, lebo vedeli, že Ježiš je živý a že ich miluje. Nás miluje tiež, veríme, a preto nech po slzách príde dôvera v Boha, ktorá nám povie, že aj naši drahí s ním vstanú, keď príde čas...Oni už dovŕšili boj... Naše oči vidia nedostatočne, srdce vidí, čo je očiam ukryté...
Odoslané 9.5.2013 22:33.
Vďaka sr.Damiána, krásne slová rozlúčky.
Odoslané 9.5.2013 22:38.