Blogy

« Späť

Ježišov smäd dnes

Ježišov smäd dnes

Ježiša dnes smädí po láske ľudí, ako nikdy predtým. Ľudia bežia okolo Lásky a láska Boha nie je opätovaná...

Ježiš žíznil na kríži pred viac ako 2000 rokmi. Mnohí z nás to uzavreli, ako dokončenú udalosť. Umučenie, ukrižovanie. Ježiš vstal a žije, je skutočnosť. Či v súčasnej dobe ešte môže trpieť smäd...

Matka Tereza z Kalkaty, ako bola nazývaná, začula v sebe Ježišovo volanie po láske. Ježiš dnes žízni po láske a hľadá lásku ľudí. Ona na jeho volanie odpovedala konkrétne. Stala sa tou "matkou", ktorá sa postarala o telo a o dušu tých, ktorí to najviac potrebovali, Dala lásku Krista mnohým ľuďom súčasného sveta, stala sa nositeľkou svetla a lásky Boha do ich chudoby. Prinášala Krista tým, ktorí nemali žiadnu hodnotu pred svetom, a ona im ukázala, akú hodnotu  majú u Krista.

Dnes svet tak trpí na nedostatok lásky, ako asi nikdy netrpel. Kristus trpí dnes v ľuďoch okolo nás naďalej. V tých, ktorí sú sami, chorí, opustení, zabudnutí. A trpí aj v tých, ktorí neodpovedajú na jeho lásku...Rodičia dnes nemajú čas ani na novonarodené dieťa, ktoré potrebuje ich čas úplne bezpodmienečne, a nemajú čas ani na seba, na svoj vzťah, ktorý je posvätný a veľmi drahý. Nemajú čas na Boha. Všetko je dnes preplnené povinnosťami, úlohami a neviem čím, že človek ani nevie, čo alebo ako niečo z toho vyradiť, kde vziať čas...Na mnohch z nás čaká práca a povinnosti akéhokoľvek druhu, dokonca aj mamičky bojujú o to, ako dať lásku dieťaťu, lebo sú vo víre mnohonásobného  kadečoho, čo majú plniť a vykonať. Nie len to. Niet času pre priateľstvá, pre iných ľudí, ani síl pre starkých, pre cudzích už vôbec nie. Nie je každý z nás volaný stať sa "matkou Terezou", ako som už posmešne počula hovoriť. Každý z nás je volaný dať Kristovi odpoveď na jeho lásku. Ako? To je na nás. Je to osobné volanie, v osobnom vzťahu s Kristom. Odpoveď môže dať len človek sám. Nemôže to za neho urobiť iný. Nemôžeme neodpovedať... Bola by to vážna chyba.

Ako to robila Matka Tereza?

Načúvala Bohu, modlila sa, denne sa účastnila liturgie svätej omše a vzdávala často poklonu Bohu v Eucharistii. Dokonca svoj závet písala pred jeho tvárou... A slúžila jeho maličkým a chudobným, o ktorých sa nemal kto starať. Nie len to. Stala sa ich matkou, žila s nimi. Nechala sa osloviť Ježišovým volaním po láske, prijala výzvu Boha za svoju, a odpovedala vydaním sa jeho láske, ktorú jej potom Kristus dal pre iných v každom stretnutí s nimi. Videla chudobných, išla k nim, dala im odev, jedlo a Krista - On im daroval Lásku, odpustenie a prijatie do veľkej Božej rodiny...

Ver v jeho lásku!

Veta od Matky Terezy z Kalkaty,  ktorá uchvátila svojim "svetlom" - Kristus v nej prítomný - nie len chudobných v slumoch...

Ver v jeho lásku - tá veta má liečivý účinok na duše. Sme hriešni, nedokonalí, sami ľahko padneme, a netrúfame si konať pre iných, lebo si neveríme. Ak by každý zo svätých bol pozeral na svoje nedostatky, koľké diela by sa nikdy neboli zrodili... Oni pozerali na Krista. Tak aj Matka Tereza. vždy milovala Krista, skutočné povolanie však dostala vtedy, keď akoby "začula" jeho volanie: "Žíznim!" Ukrižovaná Láska a jej smäd po láske ľudí, ktorí nepoznajú Toho, ktorý ich tak veľmi miluje... lebo keby ho poznali, milovali by ho.

Matka Tereza bola uchvátená láskou k Ježišovej Matke, Márii. Bola jej neustálou spoločníčkou a ochrankyňou. Modlitba ruženca je neodmysliteľnou...Pomoc Matky Márie tiež. Len Ona vie, o nástrahách nepriateľa, ona dá ochranu...pomôže človeku, aby otvoril srdce Bohu... Sami to nedokážeme. Mária je vždy prítomná tam, kde je jej Syn... Je prítomná pri Eucharistii, pri liturgii svätej omše, pri službe Bohu a blížnemu.

Matka Tereza malá žena, nenápadného výzoru, veľkého srdca a plná láskou Boha, ktorý naplní srdce človeka až po okraj, ak sa mu otvorí a prijme pozvanie Boha Lásky...

Každý

Každý z nás môže rozdávať lásku Boha iným. Každému z nás totiž Ježiš dáva svoju lásku...Predpokladom je jedine to, že Ježišovu lásku vieme prijať a aj sami milujeme...Boha. Ak by niekomu napadlo, že nemá schopnosti alebo je "príliš nedokonalý" alebo slabý, aby mohol dávať Krista iným, pre neho je tá veta: "Ver v Jeho lásku!" Ak pozrieš na lásku ježiša, stratia sa tvoje nedostatky a chyby strácajú dôležitosť... Lebo dôležitá je iba láska. Nemusíme ísť do slumov tretieho sveta. Stačí aj naša rodina, farnosť, spoločenstvo, susedstvo...

Potrebujeme znovu odhaliť hĺbku liturgie svätej omše... Nie ozdoby a akcie na nej, ale prítomného a konajúceho Boha. Potrebujeme znovu objaviť úžasnú silu adorácie, zotrvania s Pánom v Eucharistii... Akcia - skutky a kontemplácia Krista. Oboje spolu spájať v živote.

Dôležitý je vzťah s Kristom, dôverný, hlboký, skutočný... Ostatné urobí ON.

Nie my, láska Krista koná zázraky dnes.

Milujme túto Lásku, Krista, ktorý nás tak veľmi miluje, nehľadí na viny, len  na srdce človeka... a pre nás dal svoj život...

Milujme Krista celým srdcom a otvoria sa nám cesty lásky k iným...

Milujme toho úžasného Boha, ktorý je Láska a nikomu neodmietne dať seba a svoju lásku...

Vo svete bez lásky staňme sa nositeľmi lásky Boha pre iných...

Milujme jeho Matku Máriu, ktorá nás sprevádza na ceste s Ježišom, ako aj vtedy sprevádzala apoštolov...

Staňme sa nositeľmi a poslami lásky Boha, ktorý prišiel, aby spasil svet!

+

Podľa myšlienok Prof. Andreas Gschwind, z kongregácie Corpus Christi vo Švajčiarsku, založenú Matkou Terezou; z vysielania rádia Horeb dnes, 5. septembra 2013 o 14,00h - špiritualita: Milosť povolania u Matky Terezy, "Povolanie v povolaní".

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Veľmi povzbudzujúce, práve dnes, na prvý piatok v mesiaci: Ježiš žízni po našej láske! Nedajme na seba dlho čakať...
Odoslané 6.9.2013 9:34.
Kňaz hovoril o dôležitosti znova adorovať Krista v Eucharistii, v tichu... veľmi ma to oslovilo. Hovoril aj o slávení liturgie bez "ozdôbok", ktoré potrebujeme my, a uniká nám krása samotnej liturgie... Chodievam už nejaký čas na omše doprevádzané slovom...len čítania, slová premenenia a obetovania... a ON...nádhera...
Často ma tie naše dobre myslené "spievanky" skôr rušia, odvádzajú moju pozornosť k ľu´dom... a ukazuje sa naša nedokonalosť a povrchnosť (organistka hrá, ako keby jej patril chrám:o) nečaká na kňazov pokyn a on chúďa sa musí riadiť podľa nej... smutné aj komické zároveň... vychutnávam slovo... ticho... a Jeho prítomnosť.
Odoslané 6.9.2013 19:14 ako reakcia na Eva Vráblová.
Veru, škoda, že tak málokedy človek natrafí na "tichú" omšu (bez spevu). Tiež mi často vyhovuje (najmä ráno) ponoriť sa do čistej liturgie (bez nadvlády organistky ;) ).
Odoslané 6.9.2013 22:09 ako reakcia na Mária Künzl.
Ach, jojojój! Ja som tie tiché sv. omše tiež mala rada- spočiatku v Bratislave bývali večer o 20.00 u františkánov pre študentov, eucharistický pôst trval vtedy ešte 3 h. Aspoň sme sa naučili všetky texty, odpovedať kňazovi. Po skončení štúdia kamkoľvek som prišla, poprosila som, aby buď prvá ranná alebo posledná večerné boli také.
Ešte organista/ka....mno....ale keď je to prostonárodný spev bez nástroja, to je len drasťák pre uši! A tu kde žijem teraz, je to nevyhnutnosť....nik z duchovných otcov za 50 rokov nemal odvahu poprosiť ľudí, aby, ak niet organistu, nespievali. Presne tento stav máme teraz. Ráno a večer sa šetrí energia, organ nehrá.....ale ten škrek na slávu Božiu je asi zároveň exorcizmus (prepáčte!)
Podarilo sa mi vydobyť jediné- 15 min. pred sv. omšou aj všedný deň ticho! Spočiatku rozčúlenie- co to za koscel, dze še ňič ňerobi!!! Odpovedala som: icce kuknuc do rusnakoch, tam su tiž štverchodzinu pred švetu liturgiu ciho! Nakoniec sa toho ujal jeden z pánov kaplánov, ktorý účel ticha vysvetlil.....nnnno, zatiaľ to tri týždne funguje.Hrozba je október.Asi nebudú ochotní začať posvätný ruženec o 15.min,skôr. Ale keby sa predmodlieval kňaz slovami, aké nie sú v modlitebnej knižke, možno by sa dosiahol cieľ sv. ruženca- nie recitovať, ale rozjímať.
Odoslané 7.9.2013 0:36 ako reakcia na Mária Künzl.
Aj ja milujem tichú adoráciu pred vyloženou Sviatosťou Oltárnou. V auguste, na prvú nedeľu v mesiaci som tiež prišla adorovať živého Krista, kľakla som si do lavice, a nebola som pohrúžená do modlitieb ani desať min., keď ma v tom začala otravovať mucha. V prvých laviciach som bola iba ja sama, takže mucha útočila stále iba na mňa. Zo začiatku som ju odháňala mávaním ruky, ale len čo odletela, v tom momente si mi sadla na druhé rameno, krk, alebo tvár. Bolo horúce leto, a hoci som mala na sebe dlhé nohavice, ruky som mala odhalené, lebo blúzka mi zakrývala len časť ramien. Nikdy v živote som nevidela otravnejšiu muchu, to čo so mnou robila, muselo byť na smiech. Nie a nie sa jej zbaviť, začala som byť nervózna a tiež som začala uvažovať, že si presadnem niekde do zadu. Ale to ešte nemusel byť koniec môjmu trápeniu, lebo veď mucha si ma mohla nájsť aj tam...Tak som povedala Pánu Ježišovi: Drahý Ježiš, verím, že si skutočne prítomný tu medzi nami. Vidíš, ako ma táto mucha oberá o tvoju priazeň, odožeň ju, prosím. Tak veľmi by som sa chcela zahĺbiť do tvojej lásky, precítiť tvoje umučenie na Kalvárii, vložiť svoj život do tvojej hlbokej rany na boku a spočinúť tam ako tvoje milované a milujúce dieťa, ale vôbec sa mi to nedarí. Prosím ťa z celého srdca, vyhovej mi, aby som ti bez vyrušovania mohla plná vďaky vzdávať lásku, česť a velebu, ktorá ti právom patrí. Prosím ťa, Pane Ježišu, príď mi na pomoc! A Pán naozaj prišiel ku mne, nenechal na seba čakať ani sekundu navyše! Mucha od tej chvíle na mňa už nesadla ani raz, hoci som ju zo dvakrát ešte počula, ako okolo mňa preletela ako bzučiaci šíp, ale minula svoj cieľ. Musela poslúchnuť Toho, kto rozkazuje moru, mesiacu, slnku, vetru i dažďu...Pán mi znova dal pocítiť svoju lásku, mne, nehodnej...
Odoslané 7.9.2013 12:08.
Pekné...ach, tie zvieratká:o) nám vedia dať zabrať:o)
Odoslané 7.9.2013 21:40 ako reakcia na Eva Vráblová.
Pán má zmysel aj pre humor a chcel ti ukázať, že ak pokorne prosíš, ujme sa aj blbostičky, ako je také mini božie stvorenie, ktoré dokáže pohnúť aj s obrom vzhľadom k sebe......
Odoslané 8.9.2013 0:41 ako reakcia na Eva Vráblová.