Blogy

« Späť

Spoločnosť a (Ne)sloboda

Spoločnosť a (Ne)sloboda

Spoločenstvo ľudí, štátne zriadenie. Minulosť - dnes. Moderné otroctvo dnešných čias. Dnes už nie sú dôležité nálepky. Je ich už priveľa. Už ich takmer nevnímame. Sú ako dotieravý hmyz, ktorého by sme sa radi zbavili čím skôr. Za všetkým je človek - skupiny ľudí. Je tu pokušiteľ, nezabúdajme, ten bdie na rozdiel od nás. A je tu Boh. Mocný, ktorý plní dané slovo. Dnes sa stavajú zákony spoločnosti proti človeku. Už ho nechránia. Človek v spoločnosti je odrazu sám. Sám je zodpovedný za to, čo robí, počúva, myslí, robí, nerobí. Je zodpovedný aj za to, čo už nevie urobiť... Človek robí veci, ktoré by v minulosti po slobodnom uvážení nikdy neurobil. Spoločnosť - ľudia - človek. Človek a ľudia sa obracajú proti človeku, proti ľuďom. Človek zasa naletel nepriateľovi... ako už toľkokrát. Boh čaká... na človeka. Čaká a vie, že človek hľadá Boha. Vie, že otvorí oči a prijme Pravdu.

Žijeme v spoločenstve vo forme štátneho zriadenia, ktoré je vybavené zákonmi. Tie mali za účel chrániť človeka. mali chrániť zdravie, vzdelanie, prácu, existenciu, rodinu, deti, starých a nemohúcich.

Sme v tejto spoločnosti zabudovaní. Vždy sme v nej žili. Vždy sme do nej patrili. Mala vždy vlastné názvy... Učili sme sa nepravdy... Dnes ich žijeme. Poznáme pravdu, radšej nechceme o nej nič vedieť... Máme moderné otroctvo dnešných čias. Dnes nie je dôležitý názov zriadenia. Názvov je dnes mnoho. Máme demokraciu.  Môžeme si vyberať.

Pojmy

Konkurencia, inflácia, kapitál, sporenie, poisťovníctvo, bankovníctvo, zdravotníctvo, pošta, sociálna starostlivosť...  Spoločnosť, rodina, škola, rodič, dieťa, učiteľ... Riaditeľ, magnát... Súdy, právnictvo, legislatíva... Človek - dieťa, mládež, dospelí, staroba... štúdium, práca...smrť. Na dôchodok nemáme peniaze...

Nie je tomu tak až teraz. Je to už dlho tak. Možno ste si mysleli, že to bude lepšie, tak som myslela aj ja. Teraz vidím, že  nie je lepšie ale horšie. Zo dňa na deň. Stále prichádzajú nové a nové "pokušenia". Dnes sa môže všetko. Zodpovednosť nemá nik (až na výnimky). Dnes ťa môže udať tvoje dieťa, že si mu neposkytol zabezpečenie... Dnes ti ponúknu smrť namiesto starostlivosti... "nežný pôrod" (pôrod operáciou) miesto sprevádzania pri prirodzenom...lebo nikto (lekári - matky) nechce "riskovať" normálny priebeh. Ak neklapne gravidita, stačí zaplatiť... In vitro sa dnes robí na požiadanie...bez ohľadu na vek rodičov (hranica sa posúva nahor!) i na etiku zvyšných detí v štádiu embryí... Máme už na ten účel k dispozícii moderné kliniky... Všetko je legálne, je to stanovené v zákonoch... Ak niečo potrebuješ - staraj sa sám, ako do dosiahneš. Ak vieš ako, ak máš známosti, silné lakte a máš aj statočne plnú obáločku (peniaze), možno aj dosiahneš... Toto bolo úspešné aj v minulosti. Pre mladých je to nerelevantné, pre starších hrozivé. Hľadáme spoločný stred - spoločenstvo Boha.

Sľubovali nám:

Chrániť život - a prikazujú nám, konať proti životu! Proti vlastnému, proti inému, proti cudziemu! Ako by sa inak dala nazvať legislatíva, ktorá podporuje usmrtenie nenarodených, ak vydala zákon, ktorý hovorí, že človekom je dieťa od 500 gramov, alebo 22 týždňov gravidity!!! , ktorá robí vyšetrenia za účelom "vyradenia" - zo života, z pracovného pomeru, z vlastného domova... Legislatíva,  ktorá rozhoduje o tom, že dementnému človeku odoberáme práva, legislatíva, ktorá dovoľuje podnikanie, ktoré ničí malopodnikateľov... prepáčte, už ich zničilo.

Lepšie podmienky pre život, prácu, z ktorej sa dá žiť, nie prežívať;

Vhodné bývanie - nie zrúcaniská, lebo si nemôžeme iné dovoliť;

Dali nám...

Určitý časový úsek  života v nadbytku, alebo aspoň v dostatku prostriedkov na život (časť doby aktívneho pracovného výkonu človeka, ktorá sa neustále upravuje a okresáva zhora nadol) Nové zákony, príkazy, zákazy, obmedzenia. Máme mobily, kompjutery, televízory, ktoré nás uspávajú  miesto modlitieb, máme úvery, ktorých úroky neprestajne rastú, máme  sporenia, ktoré strácajú každým dňom svoju hodnotu. Máme lož ako namaľovanú a tvárime sa, ako by to nikto nevidel... Klame nás zamestnávateľ, "upravujú nám platy", pracuje sa "navyše", platia nám to o dva mesiace alebo na konci roka... Neustálym "zaskakovaním" za chorých kolegov šetrí sa jedna pracovná sila... kde sa rozdelil jej plat... nevieme. Pracovné sily sa redukujú, úradníkov je stále via a viac. Máme Hl. vedúcu, ktorá má toľko asistentiek koľko je oddelení a okrem toho zo tri sekretárky... Hej, potrebuje ich, pri toľkej administratíve ako je to dnes - samý papier (alebo tisíce mailov). Podporuje ich krajská správa. Už boli aj v televízii... nahodené úsmevy a radosť... z čoho??? Každý sa kdesi naháňa, no mlčí, je rád, že má kam.  Mlčíme, miesto otázok, lebo inak sa dostaneme na "čiernu listinu" a na naše miesto už čakajú v rade... No a komu sa nepáči... to poznáte. Môže odísť. Kam? Nikam. 50 ročných nikde neotrebujú, invalidné penziu zrušili a predčasnú posolili takým poplatkom(poistenia za chýbajúce roky), že si ju nikto nepožiada. To je súčasná pravda o starostlivoti o zamestnancov. A do médií sa vysielajú pochybne informácie o tom, že NE - máme nezamestnaných. Pritom sa nám mladí vyštudovaní a vyučení nikde neobjavujú... a tí, čo sú v pracovnom pomere poriadnych pár rôčkov, majú zostať ešte dlhšie... vekovú hranicu neustále znova počítajú a posúvajú nahor. A nezabudnime - proti všetkému sa mmôžeme poistiť! Nie len proti nehodám na aute, škodám na majetku, ale pre pobyt v nemocnici, pre nevydarenú operáciu,  pre nezamestnanosť, pre infláciu... Sme poistení až pre smrť.

Máme potraviny, mnohé, za vagóny, ktoré sú nechutné a z dovozu, máme zeleninu a ovocie bio a pod úroveň... Máme ponuky na rôzny tovar, ktorý nepotrebujeme a nemáme to, čo by sme potrebovali.

Máme rodiny, ktoré nie sú rodinami, máme deti, ktoré nám nepatria, lebo ich takmer nevidíme pre množstvo práce, ktorou sme zavalení, aby sme mohli byť na priemernej úrovni... Máme peniaze (alebo aj nemáme), kopu tovaru z made in China...môžeme kupovať a vyhadzovať... Máme veci, nemáme čas na seba, na Boha , na deti... Máme školy, študentov, nemáme pre nich prácu... Máme úrady, miesto výkonných útvarov, máme zamestnávateľov, ktorí neberú ohľad na matky, na otcov, na rodiny, máme zdravotníctvo, ktoré nikto nechce financovať a ktoré začalo vytrieďovať tých, ktorým nemôže poskytnúť svoje služby...! Máme sociálne zariadenia, ktoré neposkytujú pomoc a úľavu v núdzi ľuďom ktorí ju nutne potrebujú... Máme lieky, ktoré si nemôžeme kúpiť, lebo sú tak drahé, máme všeličo...

Máme veci a prístroje, ktoré sa nedajú opraviť, lebo si máme  kupovať nové... Máme žiarovky s olovom, a oficiálny zákaz používať konvenčné žiarovky - pre istotu už nekúpime ani luster, kam by pasovali... Máme firmy, ktoré neexistujú, máme inštancie, ktoré budú rišiť všetko a nikdy nevyriešia nič.

Máme reklamy, ktoré ukazujú všetko, nedávajú nič. Sú ako cukrík, ktorý ak rozbalíme, ochutnáme... bez prestania prezentujú a otravujú svojimi množstvami všade, kam sa pozrieš, všade, kde počuješ... Atrakcie, zábavy, a kopu prázdnoty v ľudsom srdci. Sme (sme skutočne?) nútení  pozerať a počúvať to, čo nechceme, gýčové vysielania (česť výnimkám!), nehodnotný brak a reklamy do odpadnutia... Chceš - nechceš... vyberáš ešte? ...alebo už len ideš s tým. S prúdom. Škaredé nie je škaredým - dinosaury sú "milé" zvieratká, ježibaby a čarodejnice sú "in", Harry Potter získal titul jedného z najčítanejšej knihy - najviac pozeraného filmu na svete... Harry rieši veci čarovným prútikom. A to úžasné prostredie vo filmoch je závideniahodné! Bažiny, tma, schátralé obydlia, znetvorení trpaslíci - neviem, ako sa volajú... ani ma to nezaujíma. To sú príbehy, ktoré hltá dnešná mládež.... A nikto v tom nevidí problém! Veď čo už. Snáď niekedy inokedy uvidíme. Našťastie nie úplne všetka mládež má v obľube podobné "lahôdky". Naši zlátí, múdri mladí i zrelší nám chodia na chvály!!! A začína ich byť stále viac!

Máme ochorenia, ktoré sme predtým nemali... AIDS, vtáčie alebo prasačie chrípky, proti ktorým sa môžete očkovať... a napokon sa dozviete pravdu... Máme stres, depresie, burn out... ktoré nie sú ochorením, a predsa na ne odchádzajú ľudia z pracovísk i zo života...

Máme starkých, ktorí nevyžijú z dôchodkov, opustených, ktorí sa strácajú v dave, bezdomovcov, máme ľudí bez prostriedkov, ktorých už nevidíme, a ktorí ticho zomrú na ulici... Máme chudobních fyzicky i na duchu... Máme bezmocnosť ľudí, o ktorých sa staral štát.

Máme hluk a smog, ľadovec, zmenu klímy, víchrice... máme sneh v lete, zimu bez snehu, dažde ktoré odplavia domy a zrútia pol hory... povodne, záplavy, zemetrasenia... ktoré nám ukazujú našu pominuteľnosť.

Máme neistotu, strach a hnev na politikov, na zákony.  Všetko sa mení, akoby stále rýchlejšie. Sme flexibilní, prispôsobujeme sa všetkému. Už možno ani nevieme, či sme to vôbec takto chceli...

Máme demokraciu... máme slobodu...máme zákony a poistenie na všetko. Nemáme peniaze, nemáme čas čas na nič. Ak máme peniaze, pravdepodobne nemáme čas na rodinu, na život... Daktorí máme nedobrovoľne viac času, ako by sme chceli a zasa nemáme z čoho žiť. Kde tu je sloboda, keď niet z čoho voliť? Je tu. Je inde, ako by sme čakali. Je v Bohu a v živote s ním. Nemáme slúžiť dvom pánom... máme iba jedného! Ak chceme zmeniť, treba len pozerať na Neho a pýtať sa Boha. On odpovie. On dá možnosti. Zákony nezmeníme. Zatiaľ. No Boh môže všetko. Boh mení ľudí, mení spoločenstvá, mení spoločnosť. Boh vie, ako.

Máme všetko, skutočne? Áno!

 

Máme život, máme Boha. Máme vieru, ktorá je ešte stále bez skutkov... (až na výnimky) nie bez tých sociálnych. Máme vieru bez skutkov, ktoré by zmenili všetko. Máme nádej na nový život tu a teraz. Jediná podmienka je PRAVDA. Pravda o sebe, o inom, o Bohu o svete. Pravda je slobodná.

Máme spoločenstvá, spoločnosť ľudí...

Nemáme zatiaľ odvahu pre vlastnú voľbu. Nemáme ešte odvahu k poznaniu či k prijatiu pravdy.

Máme ešte neslobodu. Máme nad sebou vôľu kohosi, ktorý dáva z diaľky svoje rozhodnutia, ktoré vedú do otroctva. A my ich prijímame, hoci ich nechceme, nerobíme proti nim nič, hoci by sme urýchlene mali. Je najvyšší čas... už dávno  je čas, niečo zmeniť... nevieme, ako... neviem ani ja. Iba Boh vie.

Nemáme ešte stále človeka, ktorý by pomohol. Máme strach z budúcnosti, strach o seba. Nechceme, lebo nevieme, ako a čo robiť. A sme sami.

Spoločenstvá sú ešte rozpadnuté, neexistujúce, rozbité rodiny, kriminalita, bieda, nezáujem, ľahostajnosť, neschopnosť počuť, vidieť... Neviditeľné triedenie ľudí v jedinom tíme... na škole, na pracovisku...mobbingy na všetkých úrovniach,,, neviditeľné mocné zlo... ktoré ničí človeka.

Chýba nám  úcta a láska k Bohu, aby sme uvideli Božiu slobodu.  Mali by sme znova objaviť úctu k životu, úctu a lásku k iným.

Boh a my

Prosím Boha, aby nás oživil. Jedine On,  Boh, tvorca a pôvodca života! Bez pravdy a bez činov pre Pravdu, pre človeka niet života. Bez Boha, bez Pravdy zahynieme...

Prosím Boha o odvahu nájsť či skôr chcieť vidieť pravdu a nasledovať ju...

Boh povedal: Pravda vás oslobodí. Prosím Boha  Pravdu.... prosím ho o  Život v Pravde Pre seba, pre všetkých! Amen!

Máme Boha Pravdu. Pravda nás vyslobodí. To povedal Boh. Jeho Slovo je moc. My sme Boží.

Máme nádej na veci nové, ktoré Boh už robí... no ešte nevidíme. Pane, obnov nás, uzdrav nás a našu slepotu! Sme svedkami nových dní.

Nový Život

Myslím, že musíme znova začať žiť . Žiť ŽIVOT. Žiť Pravdu a slobodu. Bez reklám, bez klamstiev, bez podvodov, bez hier na život, bez uhýbania sa realite. Nie sám, ale s Bohom a s inými ľuďmi. V spoločenstve s Bohom a s ľuďmi.

Začiatok novej cesty

Kto chce ísť za mnou... nech opustí svoje predstavy, plány, žiadosti... nech nasleduje Pravdu...  Veď čo osoží, ak by som získal celý svet a stratil či poškodil seba...? podľa Lk9, 23-25;

Podobenstvo  o bohatom mladíkovi... choď, predaj, čo máš, ostatné rozdaj chudobným a budeš mať život... Odhodím moje bohatstvá predstavy a túžby môjho rozumu, aby som prijal tie neskutočne drahšie a hodnotné, tie  Božie?...

Ak nemáš v nenávisti... matku, otca, deti, ženu, sestry, bratov... ba aj vlastný život, nemôžeš mať život... nemôžeš byť učeníkom... podľa Lk 14, 25-27;

Dnes prišla spása do tohoto domu... k tomuto človeku, k tomuto ľudu: Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť to, čo sa stratilo. podľa Lk 19, 9-10;

Verím, že Ten, čo prisľúbil aj dá. Mieru plnú, natrasenú... Život v plnosti.

Aleluja!

PS: Prepáčte, nie, nepraskli mi nervy. Nechcem písať o negatívach. Ony však sú časť reality a je ich toľko. Iba som sa na ne troška  pozrela... Viem. Mám pozerať inde. Vidieť to, čo Boh tvorí, tu, dnes. Idem hľadať a nájsť, ako kriticky konštruktívne pristupovať k negatívam súčasnosti. Vyberiem si určite to, ktoré ma v dennom živote najviac oslovilo. A tam začnem hľadať pre seba a pre tých, ktorých sa týka... Viem, že nájdem, ako poriešiť. Možno sa projekt niekedy stane verejným, aby oslovil.... budúcnosť ukáže. Problémy sú na to, aby sa pomenovali a riešili. Sú vždy výzvou. Osobnou aj spoločnou. Vždy sa dá konať. Vždy sú riešenia, Ukazujú to mnohí odvážni ľudia, ktorých projekty sa stali známymi. Na chvíľu - ako motivácia k odvahe začať, alebo vo veľkom, ako ukážka, že sa dá aj dnes dobývať tento svet, obnovovať spoločnosť, v ktorej žijeme.

Boh sa stará. Bez prestania. Dal mi pred časom novú prácu, novú vieru, lásku a dobrotu. Napriek týmto horeuvedeným "maličkostiam" je more toho, za čo mu denne ďakujem. Dáva mi nové obzory, na ktorých žiari jeho Tvár...Dal mi vás na MK a mnoho mnoho iných darov. Je krásne žiť vďaka Bohu aj v takej NEslobode!

Pokračovanie: Príklad projektu: život bez peňazí

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Tak toto je článok,super!!!!!Vystihuje presne v akom klame žijeme,alebo skor živoríme!!Veľké ĎAKUJEM Majka.
Odoslané 6.10.2012 16:10.
Rada, Nicole! Je to hrôza! Akí sme "slobodní". Inšpiroval ma článok Zaasa petície od Eleny Bezákovej. Pá.
Odoslané 6.10.2012 16:14 ako reakcia na Nicole Kavuláková.
Maria, mám rada ľudí, ktorí dokážu proti prúdupovedať pravdu. Objímam Ťa!
Odoslané 6.10.2012 21:27 ako reakcia na Mária Künzl.
Odoslané 7.10.2012 7:52 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.