« Späť

Modli sa stále, lebo nemusíš mať čas

Modli sa stále, lebo nemusíš mať čas

Už predtým som ohýbal železné prúty do iných vencov, ale teraz som tam chcel dať osobitne hrubý roxor, lebo musel vydržať viac. Keď som ho za pomoci manželky ohol, zistil som, že v rohoch som ho neohol v rovine. A tak som ju požiadal, aby sa postavila na jeden koniec prúta a ja som druhý chcel vytočiť do opačnej strany, aby som ho dostal do roviny. S vypätím síl som ho napružil a chcel sa naň postaviť nohami. Ale to bolo aj všetko, „čo som chcel“. Viac som si už uvedomiť nedokázal. Železný prút sa mi totiž vyšmykol z ruky a v stotine sekundy smeroval k tvári.

 

Povzbudenie do modliby a  S V E D E C T V O  o pomoci Boha

Modli sa stále, lebo nemusíš mať čas

Odvtedy, ako sa ma Ježiš v auguste 1996 dotkol svojou láskou, modlím sa viac a viac. V posledných rokoch som v modlitbe neustále. Ráno, v noci – keď sa zobudím na volanie Pána, cez deň... neustále. Modlitba je myslieť na Ježiša. Odovzdávať mu všetky činnosti. Odovzdávať mu deti. Odovzdávať mu prácu. Volať ho na pomoc. Ďakovať mu. Klaňať sa mu. Uctievať ho. Modlitba je byť v ňom.

Rozprávam sa s ním. Pýtam sa ho, ako by to on urobil, ako by sa on zachoval. Pýtam sa ho, ako by on vyriešil tento problém, túto dilemu. Skúmam Ježišov život v Biblii., lebo modlitba je aj inšpirovať sa Ježišom, napodobňovať Ježiša, prispôsobovať svoj charakter Ježišovmu. Rozprávam sa s ním v mysli a rozprávam sa s ním nahlas.

A modlím sa aj pred prácou. Chválim Boha, že mi pomôže a že ma ochráni. Tak to bolo aj počas rekonštrukcie domu z roku 1956, ktorý sme si z milosti Božej mohli kúpiť pre našu rozrastajúcu sa rodinu. Pred každou prácou. Takto som sa modlil aj v ten deň, keď sme s manželkou išli ohýbať roxory (železné prúty) do venca: „Pane, odovzdávam ti túto prácu, tak, ako všetky predtým. Veď aj ty si zakúsil remeslo tesára. Prosím ťa, aby si ju požehnal a aby si nás ochránil pred všetkými možným nebezpečenstvami, ktoré my nám mohli hroziť. Ochraňuj nás, prosím. Spolieham sa na teba, Ježiš, môj Priateľ.“

Už predtým som ohýbal železné prúty do iných vencov, ale teraz som tam chcel dať osobitne hrubý roxor, lebo musel vydržať viac. Keď som ho za pomoci manželky ohol, zistil som, že v rohoch som ho neohol v rovine. A tak som ju požiadal, aby sa postavila na jeden koniec prúta a ja som druhý chcel vytočiť do opačnej strany, aby som ho dostal do roviny. S vypätím síl som ho napružil a chcel sa naň postaviť nohami. Ale to bolo aj všetko, „čo som chcel“. Viac som si už uvedomiť nedokázal.

Železný prút sa mi totiž vyšmykol z ruky a v stotine sekundy smeroval k tvári.

Tu už nebolo času na žiadnu modlitbu. Roxor mi strelil do priestoru oka – okuliare mi vyleteli do vzduchu a dopadli dva metre odo mňa.

Chytil som si tvár a zavreté oči. Manželka len vykríkla: „Pre Boha! Čo ti je? Čo sa stalo?! Máš oko?! Vidíš?“ Z oka sa mi šírila bolesť. Mal som ruky na očiach a nevedel som, či som roxor nedostal do oka. Bál som sa dať ruky preč a otvoriť oči.

Ale napokon som sa odvážil.

„Vidím! Aleluja! Mám oko! Ja vidím! Chvála ti, Ježiš!!“

Manželka Evka pozerá na oko – koniec železného prútu udrel so všetkou silou azda pol centimetra od ľavého oka!!!

„Chvála ti Ježiš, že si mi zachránil oko! Čo by som si teraz počal – s vypichnutým okom? Štyri deti a slepý otec. Dom rozostavaný. Som ti vďačný, že si sa o mňa postaral – nezabudol si na mňa v čase núdze a potreby, na mňa, svojho služobníka.“

Okolo ľavého oka sa mi „rozlievala“ modrina, skutočný monokel. Taký vzniká, keď sa chlapi bijú – potom mesiac každý, kto na mňa pozrel, bol zhrozený, že čo sa mi stalo, kto ma to prepadol. A ja som mal možnosť rozprávať o svojom Bohu, ktorý mi zachránil oko.

Neskôr som si uvedomil, ako je dobré, že Ježiš nás vyzýva odovzdávať mu každú prácu a vôbec činnosť, modliť sa pred prácou. Potom už totiž nemusíš mať čas ani na „strelnú modlitbu“.

(2) Inokedy som dokončoval tzv. fajermúry, to sa dokončujú múry pod konštrukciu strechy, keď už je dokončená. Stál som hore na najvyššom bode nad terasou a pozrel sa dole a akosi sa mi zakrútila hlava a stratil som balanc. Takpovediac som stál na jednej nohe a vedel som, že mám len dve možnosti: buď padnem dole na betón terasy, alebo sa prevážim na „dobrú“ stranu. Chytiť som sa nemal čoho. Vtedy mi dal Boh čas na azda päť-sekundovú modlitbu: „Pane, zachráň ma od pádu z tejto výšky, prosím.“

A on odpovedal – skutočne ma zachránil. Prevážil som sa na „dobrú“ stranu. Len ma tak oblial studený pot z predstavy, ako by som dopadol, keby mi Ježiš nepomohol.

Spomenul som si na situáciu v Anglicku, kde som kvôli zlému stavu bicykla skoro skončil pod kolesom kamiónu a tam som mal čas iba na kratučkú modlitbu, ktorá sa skladala z dvoch slov: Ježiš! Ježiš!! Na viac som čas nemal. A môj nekonečne dobrý Priateľ už vedel, čo má robiť: zachránil mi vtedy život.

Ale Boh chce od nás, aby sme boli v modlitbe neustále – môžeme potom počuť Boží hlas, hlas Ducha v nás. Radu. Čo máme robiť. Príkladom je spôsob, ako som zohnal stojky na stavbu. Keď sa totiž robí horná deka na dome – my sme robili betónovú monolitickú –, je treba veľa stojok na podoprenie stropu. Ja ako „stavebný laik“ som si to nejako neuvedomoval, len murár mi zrazu hovorí, že je treba kopu stojok...

„Čo teraz? Kde ich vôbec zoženiem? Kam sa mám obrátiť?“ Nič som nevedel, len to bolo treba rýchlo, lebo mrazy hrozili, že prídu každú chvíľu.

Išiel som na bicykli za železničnou traťou ráno do stavebnín po niečo iné a ako zvyčajne moja myseľ zotrvávala v modlitbe. Tu zrazu počujem:

„Odboč z cesty a choď do tohto podniku. Získaš stojky.“

Bolo to akési prekladisko dreva-guľatiny, kmeňov stromov. Hovorím si: „Čo tam budem robiť?! Tu stojky určite nepredávajú.“ Ale poslúchol som hlas Ducha Svätého.

A skutočne – aký div. Stojky tam síce nepredávali, ale poslúžili mi takou dobrou radou, že ďalej išlo všetko ako po masle. Vraj videli tam a tam nejaký inzerát; zavolal som tam (ten človek chcel akurát predať stojky, lebo končil hrubú stavbu domu), priateľ mi požičal traktor s vlečkou – a onedlho boli stojky na našej stavbe! Aký zázrak – pre mňa to bol zázrak. Pomoc z neba. Ako to všetko ide ľahko s Bohom! Pomocníkom pre toho, kto mu verí. Všetky zložité veci sa zrazu stanú jednoduché a ľahké.

*  ***  *

Priateľu, ty, ktorý si už prijal Ježiša za svojho Pána, zotrvávaj v modlitbe, zotrvávaj pri ňom, buď stále v ňom. Modli sa neustále. V modlitbe môžeš dostať rôzne usmernenia, rady a inšpirácie – ako to bolo aj s tými stojkami.

Keď bude tvoja myseľ neustále v modlitbe, v ťažkej životnej chvíli nebudeš mať problém rýchlo si spomenúť, kto ti vždy môže pomôcť – ako to bolo v tom nebezpečenstve smrti na bicykli a pri lavírovaní na fajermúre – tie situácie sa zomleli tak rýchlo, že som nemal čas na dlhé modlitby.

A nakoniec – modli sa pred každou prácou, najmä pred ťažkými prácami a rozhodnutiami. Odovzdávaj ich Bohu. Lebo potom už nemusíš mať čas ani na jedno slovo modlitby: zažil som to s tým železným prútom.

Vlastne – modli sa neustále. Maj svoju myseľ neustále pri Bohu, ešte lepšie: v Bohu. On neodoprie svoju prítomnosť duši, čo ho úprimne hľadá. A kde je On, tam je pomoc, rada a všetko požehnanie.

Štefan Patrik Kováč, S-ŽV

PS Ak ťa čítanie tohto vyznania povzbudilo do modlitby, brat, sestra, ZDIEĽAJ, aby sa Ježiš oslávil aj pomocou neho. Buď požehnaný/ná!

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Odoslané 26.1.2013 10:17.
Milý brat Patrik, len potvrdzujem čo píšeš. Viem ako mne, keď som v stálej Božej prítomnosti to požehnane pomáha
Odoslané 26.1.2013 10:54.
Priatelia, jedna otázka: Čo je pre vás modlitba?
Odoslané 28.1.2013 20:52.
Nesmierna radosť - odovzdanosť- dôvera -úprimný rozhovor - vzťah s Božou Trojicou.
Odoslané 28.1.2013 23:09 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Byť spolu s Ním. emoticon
V Jeho vôli, v Jeho prítomnosti, v načúvaní, prežívať všetko spolu, ísť všade kam idem ísť s Ním... A osobitne v tých intímnych chvíľach, ktoré si vyhradím LEN pre Neho, pre náš spoločný vzťah (vo svojej "komôrke", alebo aj v spoločenstve s inými, s rodinou, farskou rodinou, spoločenstvom...).
Odoslané 28.1.2013 23:26 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Doplňam z časti mojej básne " Jehovah Shammah - Hospodin je tam"

Rozhodujúca je úprimnosť a čas strávený s Pánom,
v odovzdaní sa do Jeho svätých rúk so silnou vierou.
Ježiš sa neprestajne k nebeskému Otcovi modlil,
i nám to pripomína, i nám to s láskou odporučil.

Náš Všemohúci Boh, je plný radosti, milosti,
On si praje mať s nami vzťah milý, priateľský,
modliť sa s Ním, rozprávať v Duchu a Pravde,
koncentrovať sa na Neho, počúvať Jeho volanie.
Odoslané 29.1.2013 11:26 ako reakcia na Miloslav Peniaštek.
Potreba,hnacia sila,rozhovor ♥ všetko čo mám zložim Bohu emoticon
Odoslané 1.2.2013 3:45.
Marek Bôžik
Myslím si, že bytosť ktorá vás miluje, od vás požaduje niečo iné ako opakovať stále tie isté verše dookola. Stále, stále, stále to isté dookola. Koho by to tešilo?
Odoslané 1.3.2013 17:44 ako reakcia na Nicole Kavuláková.
A či si milenci nerozpravaju stale tie isté vety do kola? emoticon
Odoslané 1.3.2013 22:45 ako reakcia na Marek Bôžik.
Marek Bôžik
Neviem si predstaviť, že by ma mohlo niekedy tešiť, že prídu ľudia do nejakej miestnosti a teraz ma tam ospevujú každú nedeľu 50 rokov a stále tými istými veršami dokola. Ako by takáto všemocná a dokonalá bytosť mohla byť taká samoľúba a požadovať to? Nemala by byť práveže najmenej sebecká zo všetkých a priam nesúhlasiť s takýmto nekonečným ďakovaním?
Je to tvoj priateľ!!!! Tvoj priateľ od teba nepožaduje aby si ho vychvaľovala celý život. emoticon
Odoslané 2.3.2013 22:37 ako reakcia na Eva Baranovičová.
S mojim manželom žijeme už 20 rokov (a dúfam, že ešte dlho budeme) a ešte stále nás neomrzelo navzájom sa ubezpečovať o svojej láske a hodnote. Stále ma rovnako teší, keď mi povie "Mám ťa rád", alebo "Si pre mňa dôležitá", alebo niečo podobné. Prečo? Nie je to preto, že by som inak neverila, "že za niečo stojím". Ale jednoducho preto, že vyjadrená láska rastie. Viac sa rozhára. Buduje vzťah.
Áno, môj manžel je mojim priateľom - najlepším priateľom akého mám. (Teda s jedinou výnimkou - BOH mi je ešte (neporovnateľne) lepším priateľom.)

Aj Bohu záleží na tom, aby náš vzťah k nemu rástol. Isteže nepotrebuje "hladkať svoju samoľúbosť". Boh si je vedomý svojej hodnoty. On naozaj nepotrebuje počuť od nás, aký je dobrý. Ale tak, ako (svojim spôsobom) hovorí nám, ako veľmi nás miluje, tak chce, aby sme to hovorili my. Pretože túži po našej láske. Túži, aby sme boli šťastní. A to budeme len s ním. emoticon
Nie preto, že ak by sme "ho neposlúchali", tak nás potrestá. To by bola divná láska. Ale preto, že mimo Neho radosť, láska, šťastie neexistuje.
(Je mi jasné, že toto je ťažké (ak nie nemožné) pochopiť niekomu, kto Boha nepozná.)
Odoslané 2.3.2013 22:57 ako reakcia na Marek Bôžik.
No ja som nevedela,že vy ste pri tom,keď sa ja s Bohom rozprávam emoticonŽe to tak viete,vraj verše,heheh,máte odvahu tvrdiť,že presne viete,čo je predmetom mojej modlitby.
Odoslané 3.3.2013 0:20 ako reakcia na Marek Bôžik.
Evka,je asi jedno či tu,či na FB,všade je kopu takýchto "mudrcov",čo si myslia,že oni vedia najlepšie emoticonToho chytania za slovíčka mám tak akurát,prídem sem po dlhšej dobe a tu to isté,čo sa množí všade.Predháňanie sa,kto vie viacemoticonNe jedno zabudli a to nám nevezmú,my sa nechceme ľuďom páčiť emoticon
Odoslané 3.3.2013 0:25 ako reakcia na Eva Baranovičová.
A či si milenci nerozpravaju stale tie isté vety do kola?
Vynikajúca odpoveď, Eva!!!
Na takúto odpoveď môže môj Ateista (M.K.) len habkať a habkať.
Jeho slová sú úbohé. Diskutujeme s ním na
http://mojakomunita.sk/web/spkovac/blog/-/blogs/odpoved-ateistovi
a jeho reakcie už obsahujú aj bohorúhanie a je to veľmi smutné, kam môže Duch Ateizmu doviesť dušu človeka.
Pokoj vám.
Odoslané 3.3.2013 6:50 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Pokoj tebe, Ateista.
Boh nepotrebuje tvoje ani Evkino chválenie. Ale potrebuje ho Evka a PREDOVŠETKÝM HO POTREBUJEŠ TY!!!
Keby si chválil Boha, nebola by teraz tvoja duša v stave, v akom sa nachádza.
V stave bohorúhania a nenávisti Boha.
Spamätaj sa, pokiaľ ti Mocný dáva čas. Myslím to s tebou dobre, priateľu.
Je napísané, že pred Ním sa skloní KAŽDÉ koleno.
Aj tvoje. Či už to bude v ľútosti za tvoje hriechy (to ti žehnám a si prajem)
alebo v pýche. To prvé má za následok N a to druhé P.
Pokoj s vami.
Odoslané 3.3.2013 6:58 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Nomen-omen. Nuž keď nie boh, tak aspoň bôžik. Myslím, žeon len túži po dialógu, aby nás mohol urážať. Možno by bolo lepšie ignorovať ho, ak admini nemajú odvahu ho vymazať a nechávať ho tu ako reprezentatívny kus......
Odoslané 3.3.2013 7:55 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Marek Bôžik
Neviem, my keď sa ľúbime, tak si nepotrebujeme hovoriť slovami to čo cítime. Cítime lásku stále ;)

Je zaujímavé, že niekto to hovoriť musí, akoby nebola istota že tu láska nejaká je.
Odoslané 3.3.2013 9:45 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Marek Bôžik
//Je napísané, že pred Ním sa skloní KAŽDÉ koleno.//

Moje sa neskloní pred nikým a rozhodne sa neskláňa pred priateľom. Pretože môj priateľ je priateľ, nie môj pán. Ak ty považuješ svojho PRIATEĽA za pána, ktorému sa treba klaňať, nieje to tvoj priateľ a nerozumieš vôbec tomuto pojmu: "Priateľstvo".

Aj keby boh existoval, nepokloním sa, pretože mi dal slobodu, som slobodný a nemám svojho pána. Ak je mojim priateľom, vzdáva mi úctu ako ja jemu a ani ja nepožadujem od nikoho aby sa mi klaňal. A ak to niekto bude chcieť urobiť, dokonca môj priateľ, zadržím ho, chytím za plecia a poviem mu: "PRIATELIA sa navzájom nekľaňajú, ale sú si rovní, pretože sa milujú". emoticon (PS: Nech žijú dobré srdcia) emoticon
Odoslané 3.3.2013 9:54 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Viem, Marek, Ateista,
že ty SA NECHCEŠ skloniť pred Bohom. Ale BUDEŠ SA MUSIEŤ.
Okrem toho nechápeš, kto je Boh a kto je Ježiš Kristus, Bohočlovek. Ježišovi ako človeku, ktorý je tvoj brat (hoci si len adoptívny), Priateľ, tomu sa "klaňať" nemusíš. Ale UŽ SA MUSÍŠ, či chceš alebo nie, pokloniť jeho Božstvu. A keď budeš stáť pred Trojjediným, ten sa ťa už nebude pýtať, či sa CHCEŠ pokloniť.
BUDEŠ MUSIEŤ UZNAŤ JEHO MAJESTÁT.
A prejaviť mu úctu, ktorú MU TERAZ odmietaš.
Pokoj vám.
Odoslané 4.3.2013 20:56 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Ukazujem 1 - 20 z 55 výsledkov.
z 3