« Späť

Príčiny mojich chorôb

Príčiny mojich chorôb

Dospela som k názoru, že všetky moje ochorenia súvisia s negatívnym stavom mojej duše.

 

 

Neľakajte sa. Nebudem tu menovať svoje diagnózy, ani napadnuté orgány. Som presvedčená, že všetky moje ochorenia majú súvis s negatívnym stavom mojej duše. Mám pocit, že je to pocit krivdy, strachu a trápenia za iných. Nepoznám závisť, nenávisť ani zlobu a miesto toho, aby som niekoho ľutovala, usilujem sa ho povzbudzovať – pomôcť mu.

Aj teraz mám zápal priedušiek. Poviete infekcia. Ale u mňa táto choroba našla svoj priestor pre  oslabenie z ochorenia duše. Nie je v tom vek. Keď sa pozriem späť,  keď som mala menej rokov, mala som viac dôvodov na šťastie svojej duše. Dokonca som sa sama čudovala, aký je život plný pohody, radosti, pokoja a lásky  v mojom manželstve. Istoty mi dodávala viera v Boha.  

Najprv mi ochorela duša. Starší syn dostal astmu, rušil sa nám podnik a ja som bola odkázaná pracovať, lebo manželov zárobok vedeckého pracovníka bol bez prémií, výkonnostných odmien... Prebrodila som sa cez tieto ťažkosti vďaka manželovi, ktorý mi bol veľkou oporou, aj vďaka novému zamestnaniu. Telo odolalo – mala som v zmysle Božieho príkazu,  bez pýchy a sebectva,  aj seba samu rada a nedovolila som, aby sa moja duša tak nabúrala, aby zasiahla aj telo. Módne slovo „stres“ ma obišlo vďaka modlitbám.

Ale dostavilo sa nabúranie mojej duše potom, ako nám oznámil lekár, že náš mladší syn má zhubné nádory na pľúcach. Každá myšlienka, každé moje konanie sa obrátilo k riešeniu tohto problému. V modlitbe som sa zmohla len na kolenách zvolať: „Bože, neber mi ho! Bože, zachráň mi ho!“  A okrem ochorenia duše,  nastúpilo ochorenie na zápal pľúc. (Syn sa zázračne uzdravil – o tomto niekedy inokedy.) Rok po tom mi zomrel manžel na rakovinu pľúc. Ešte počas jeho ochorenia som začala chodiť na katechézy. Po manželovej smrti som začala pravidelne navštevovať spoločenstvo Neokatechumenát, kde som dostávala také duchovné náboje, ktoré ma uchránili pred ochoreniami, lebo moja duša bola šťastná, keď  poznala,  že je zahrňovaná a  objímaná Božou láskou.   

Teraz ale chcem písať o príčinách svojich ochorení. Čoskoro som sa presvedčila, že neexistuje zdravá duša , keď je choré telo, tak ako neexistuje chorá duša, keď je zdravé telo .

Po manželovej smrti starší syn priviedol do našej domácnosti  svoju snúbenicu. Skončilo to tým, že musela som predať svoj družstevný byt a nasťahovať sa do 1 izbového bytu na druhom konci mesta. Nebolo to jednoduché, ale súčasne som si uvedomila, že  pre zranenú dušu bez odpustenia,  niet uzdravenia.  Na prvý deň  vianočného sviatku   sme boli spolu celá  rodina v mojom 1-izbovom byte.

Stresy neustali, lebo problém bol zahalený neurčitými stavmi v partnerskom vzťahu  staršieho syna. Stali sa členmi Jehovových svedkov. Túto situáciu sme zvládali, lebo sa nebránili spoločným modlitbám pri stolovaní, čo v tom období bolo minimálne raz za dva týždne. Ich odchod od Jehovových svedkov bol pre nás radostný.

Ťažšie som znášala vzdialenosť od mojich synov, vnučky a neviest... toľké  kilometre... . Ďalší obojstranný zápal pľúc. Ale tu už prestanem vypočítavať koľko týchto mojich ochorení bolo, lebo vlastne som len chcela povedať, že „ak ochorie duša, ochorie aj telo, a naopak, choré telo dáva priestor na bolesť duše“.    

Usilovala som sa vytvárať si taký vzťah k sebe, aby som neopomenula vstupný problém, aby som pochopila svoje prostredie a dokázala tak zvládnuť  daný problém. Asi to prišlo neskoro. Zlomená duša sa ľahšie poddáva a potom jej stačia malé impulzy, aby vystrčila svoje pazúrky.

Vidím to aj teraz pri  vypovedaní činnosti srdca, srdcovo-cievneho systému aj v tomto mojom zápale priedušiek- chrípke. Normálne som schopná spracovať všeličo, ale v momente, keď je niečo neusporiadané, stačí akýkoľvek závan zvonku a bác! Pomenovaný  problém prestáva byť problémom. Môj problém zo stroskotania môjho staršieho syna, rovnako neprestáva bolieť. (Bývalé gamblerstvo, jeho rozchod s manželkou, jeho nízky invalidný dôchodok.) Uvedomujem si svoju slabosť, bezmocnosť a spolieham sa len na modlitby. 

Učím sa, že život treba brať tak, ako ide. Poznať v ňom Božiu vôľu s spoliehať sa na Božiu prozreteľnosť. K tomu nech mi pomáha aj táto modlitba Františka z Asissi: Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijala veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenila veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšila jedno od druhého.  

 

 

Obrázok: Gify Nena

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Veľmi pekný príspevok...tiež mám kopu zdravotných problémov a už sa ani nesnažím chodiť po lekároch, pretože mi nikdy nezistia príčinu. A ak áno, tak sa stav len prechodne zlepší. Chcela by som mať takú vieru, ako máš Ty, v minulosti som hľadala Boha všade, len v Cirkvi nie a teraz, keď ma Pán zavolal k sebe do Cirkvi, tak mu neviem dôverovať. Moja duša plače a telo je slabé. Súvisí to spolu a keď mi niekto tvrdí, že nie, tak neverím. Náhody proste nie sú...existujú prepojenia medzi dušou a telom...tak by som potrebovala niekoho, kto by ma pochopil, povzbudil, pomohol...naozaj sa cítim sama...a tak som skúsila napísať sem komentár, lebo už sa nevládzem ani modliť, Boh je ticho, neodpovedá...
Odoslané 4.1.2013 12:08.
Anička, toto veľmi dobré poznám. Najhoršie je trápenie pre deti a už 100x som si povedala, že už sú dospelí a nemám sa čo miešať do ich života. Stačí sa za nich modliť a netrápiť sa, ale akosi to nefunguje.
Odoslané 4.1.2013 12:38.
Janinka, tvoje pocity sú mi blízke. Módne sa tomu hovorí aj "vyhorenie", ale v mojom prípade to bolo, že som pri skúmaní svojho vzťahu k Bohu, keď som sa prestala modliť breviár, potom som sa prestala modliť pravidelne až to skončilo s dňami bez modlitby, začala som samu seba utešovať slovami niekoho, že len čo otvorím oči, už sa modlím, lebo moje srdce je u Boha a to je dôležité. Áno, ale v modlitbe sa zhováram s Bohom a čakám odpoveď. Ona vždy príde - niekedy neskôr, niekedy iná, no a niekedy Boh mlčí. Netreba sa báť, lebo pri hľadaní Boha On aj skúša náš vzťah. Aj v jeho mlčaní sa môžeme nájsť - svoju maličkosť a závislosť na Bohu. Len nikdy nehľadaj odpoveď u ľudí. Vhodným miestom na to je spovednica.
Odoslané 4.1.2013 12:38 ako reakcia na Jana Mária Jankurová.
Olinka, ako vždy, tvoja úprimnosť mi pomohla utíšiť bolesť. Nech ťa žehná Pán!
Odoslané 4.1.2013 12:40 ako reakcia na Oľga Cárachová.
Anička, aj keď tieto Tvoje dôvody "poznám", je dobré, že si sa s tým zdôverila.Píšeš, že odpoveď nemožno čakať u ľudí. Ja si zase myslím, že práve preto, že Ti Duch Svätý toto vnukol, aby si napísala, my Ťa môžeme aspoň potešiť, že nie si s problémami sama. Ja mám tiež problémy so synmi, ale ja som Pánovi povedala, že už nevládzem s nimi nič robiť, sú dávno dospelí, starší má aj svoju rodinu, ale Pánovi verím, že ešte nie sú pripravení na to, aby mohli prijať Pána do svojho života tak, ako som ja po dlhých rokoch, chorôb(depresia, epilepsia) smrti manžela a iného trápenia dala Pánovi svoje "áno"
Odoslané 4.1.2013 13:49.
Majka, súhlasím. Niekedy sa nevyjadrujem presne. Myslela som to tak, že "moje ticho s Bohom" môžem riešiť len s ním, a pomoc je najlepšie hľadať v spovednici.
Odoslané 4.1.2013 13:54 ako reakcia na Majka Sluková.
Janka, tebe môžem povedať len toľko, že Pánovi ver, dôveruj mu, že chce pre teba len to najlepšie. Keď sa ti zdá, že, že si už na dne, že nevládzeš, je to tvoj pohľad. Pán má na to svoj pohľad, možno ešte nie si pripravená sa obrátiť. Môžem ti povedať, že ja som sa trápila sedem rokov a Pán mal so mnou trpezlivosť a až keď som bola pripravená ho prijať, dal mi milosť obrátenia. Vieru som dostala pri narodení od rodičov, len môj život, ktorý som žila, nenasvedčoval tomu, že som veriaca. Skús ešte porozmýšľať, pretože Boh hovorí stále, len ho naše otupené srdce nepočúva. Keď ti niekto povie, že ťa má rád, alebo keď ti niekto ublíži, veľmi sa to dotkne srdca, ale prečo sa srdce neraduje, veď Boh je tu stále, stále k nám hovorí, Sväté Písmo je živé
Odoslané 4.1.2013 13:55 ako reakcia na Jana Mária Jankurová.
Majka, veď práve to je ten problém, ja veľmi chcem dôverovať, ale moje srdce je ako z kameňa. Ide o to, že po mnohých problémoch som sama vyhľadala exorcistu, venovala som sa ezoterike, ale exorcista mi odporučil iného kňaza. Ten ma vzal do Medjugoria, presne na výročie smrti mojej starkej, ktorú som ešte tesne pred smrťou chcela "liečiť". Ale Boh vtedy nahlas povedal, zreteľne som to počula, nerob to! A neurobila som. Potom to nabralo rýchly spád - asi rok som hľadala a presne na ročné výročie som cestovala do Medugorja. Prešla som si podmienečným krstom a prijatím prvého svätého prijímania, už rok som katolíčkou a snažím sa celým srdcom milovať Pána a ľudí. Ale moje srdce stále je akoby spútané, stále sa mi lepí smola na päty, nič ma nebaví, nenachádzam radosť ani v tom, že mám dobrého a zamilovaného manžela. Toľko milostí a ja to neviem prijať. Keď sa donútim, tak to vidím, ale len hlavou, srdce je akoby ďaleko. Dokonca včera som počula hlasy počas intímnej chvíle s manželom, ktoré nadávali a odradzovali ma od tejto činnosti. Modlila som sa doobedu ruženec na úmysly Panny Márie. A večer toto...Mám pocit, že Zlý sa ma len tak nevzdal a stále robí problémy, je vo mne, pretože nechápem, kde sa berie vo mne tá zúrivosť, závisť...Mne sa nedarí nájsť prácu, už si v ničom neverím, nevidím, aký význam vlastne tento môj život má...Keď sa dívam na úspechy iných, trpím smútkom. Snažím sa to zakryť, stále sa modlím, aby som viac verila, aby som dostala čisté srdce a po modlitbách mi je ešte horšie, mám hlavu ako v úli, ten hukot myšlienok je neznesiteľný. Navonok si všetci myslia, že už som obrátením prešla, chodím do kostola, modlím sa, vyzerá to navonok pekne. Nikdy tá zúrivosť nevyjde na povrch, jedine teraz, po modlitbách, sa to prejaví ako depresia a zúfalstvo, nenávisť k sebe...Snažím sa veriť, že raz bude lepšie, ale...
Odoslané 4.1.2013 14:34 ako reakcia na Majka Sluková.
Janka, nie každý máme rovnaké cesty k láske. U teba to klíči a čím si bližšie k cieľu, prirodzene to evokuje zlého ešte k agresívnejším útokom. Len sa neboj! Modlitba je najsilnejšia zbraň a zlý sa ti snaží nahovoriť opak.
Odoslané 4.1.2013 14:41 ako reakcia na Jana Mária Jankurová.
Janka a modlil sa nad tebou kňaz modlitbu rozviazania od všetkého zla? Myslím, že toto nie je celkom v poriadku. Zdá sa, že si sa toho ešte celkom nezbavila
Odoslané 4.1.2013 15:24 ako reakcia na Jana Mária Jankurová.
Neboj sa, len načúvaj. On je s tebou, miluje ťa nekonečne a dá aj odpoveď. Vrím tomu, verím s tebou, ak hovoríš, že nevládzeš, nesiem ťa v mojich modlitbách, aby si ho uvidela a počulaemoticon Boh ťa žehnaj!
Odoslané 4.1.2013 15:51 ako reakcia na Jana Mária Jankurová.
Nesnaž sa ho ty milovať - nechaj Jeho - On ťa už dávno miluje! Stačí jediný pohľad Pána a všetka tvrdosť z teba spadne v sekunde! Chceš jeho tak silno - On teba ešte silnejšie! Neboj sa, miluje ťa veľmi!
Odoslané 4.1.2013 15:56 ako reakcia na Jana Mária Jankurová.
Veronika, áno, modlil sa, ale už dávnejšie. Dnes som sa znovu odhodlala zavolať priamo exorcistovi, odkázal ma na mne blízkeho kňaza, ktorý pozná môj problém, že ma musí on odporučiť a potom si mám dohodnúť stretnutie s ním. Ostala mi po tom telefonáte zima, celá som sa triasla, ale ďakovala som Bohu, že mi zdvihol telefón. Možno aj toto je jeho prejav lásky ku mne...Tiež si myslím, že som sa celkom nezbavila toho zla...Uvidime, ako sa to bude vyvijat dalej. Ďakujem všetkým za povzbudenia, modlitby a podporu...Dám potom vedieť, ako to pokračuje, napíšem svedectvo...
Odoslané 4.1.2013 16:50 ako reakcia na Veronika Terézia Valúchová.
Ano treba brať život tak ako ide, každá situácia nášho života je na niečo dobrá.Možno ju teraz nechápeme, no časom prídeme , že bola potrebná....pre náš rast.
Podobné situácie som zažila aj ja. A teraz sa snaží o to čo aj vy (modlitba Františka..)
No najmä sa smažím zabudnúť na minulosť, žiť prítomnosť a prijímať život taký aký je (zbytočne puntičkársky neplánovať budúcnosť).
Veď náš Pán vie čo je pre nás dobré!
Odoslané 4.1.2013 18:06.
Milá Anička, ja som si vždy myslela, že sa dostatočne modlím za deti, ale až v spoločenstve Modlitby matiek sa učím odovzdávať úplne Bohu deti, seba, manžela, i všetkých mojich blízkych. Táto modlitba odovzdania je veľmi účinná a ja verím, že týmto odovzdaním som urobila maximum z mojej strany pre nás.
Naozaj je to tak, verím, že Boh sa nás ujíma a riadi naše životy.
Aj keď dopustí kríž, tak takej rodine, ktorá ho prijme...Tými krížmi života si aj Ty prešla mnoho, a viem, ako veľmi trpíš...
Naozaj si to krásne zhodnotila: Keď trpí duša, ochorie aj telo... Preto Ťa povzbudzujem v Tvojom utrpení a viem, že Ťa môžem naisto utešiť, že práve dnes, aj dnes Ťa nesie Pán vo svojom náručí...
Odoslané 4.1.2013 18:44.
Pani Mária - presne! Kto sa odovzdáva do vôle Božej Takto sa odovzdávame do vôle Božej.
Odoslané 4.1.2013 18:55 ako reakcia na Mária Česáková.
Pokoj tebe, Janka. Nuž, Zlý nenechával len tak tých, čo mu slúžili. Snaží sa nestratiť korisť, čo mu uniká. Tak ako si bola "odvážna" v hriechu a v službe jemu, teraz ťa Boh pozýva, aby si bola odvážna na Ceste za Bohom. Nesmie ťa NIČ odradiť. Nech ťa povzbudí prípad Márie z Magdaly (nemyslím to zle), od nej (ako i od teba) chce teraz Boh vidieť SILNÚ VôĽU - napriek všetkému - veriť Záchrancovi. MáriaM už nemala po obrátení NIKOHO iného, len Ježiša, svoju Lásku, a to chce Boh aj od Teba, sestra. Modlitby a žehnania i AničkeV.
Odoslané 4.1.2013 19:44 ako reakcia na Jana Mária Jankurová.
Anka, spomínam si, ako si sa mi zverila. Odvtedy často tvoje úmysly pridávam do svojich modlitieb.

Janka, budem sa modliť aj za teba. Pán ťa miluje takú aká si. Vždy ťa miloval. A aj teraz ťa vedie za ruku, aj keď to možno niekedy (často?) necítiš. Určite to všetko má zmysel. Všetko má zmysel, inak by to nedopustil.

A ešte jedna dôležitá myšlienka - nemusíme sa spoliehať na to, čo cítime. Naše emócie nás často klamú. (Áno, môžu byť nástrojom pokušiteľa, ktorý sa nás snaží oklamať, že (ešte?) nie sme Ježišovi). Ale ver Ježišovi. On povedal, že si Jeho a On si ťa nedá. Už teraz ťa drží vo svojom náručí. Tvoje ROZHODNUTIE je pre Neho podstatné. On ti verí. On vie, v akých ťažkostiach a pokušeniach sa nachádzaš. A ich ovocie premieňa na niečo vzácne. Aj keď to teraz nevidíš. Aj keď máš pocit zlyhania...
Odoslané 6.1.2013 23:52 ako reakcia na Jana Mária Jankurová.