« Späť

Homília pápeža Františka počas vešpier na záver ekumenického týždňa

Homília pápeža Františka počas vešpier na záver ekumenického týždňa

Vatikán 25. januára 2017 – Prinášame vám plné znenie homílie pápeža Františka na záver Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov v Bazilike sv. Pavla za hradbami.
Stretnutie s Ježišom na ceste do Damasku radikálne mení život sv. Pavla. Od toho momentu zmysel existencie viac nespočíva v spoliehaní sa na vlastné sily, aby úzkostlivo dodržiaval zákon, ale v pripútanosti seba samého k nezištnej a nezaslúženej Božej láske, k ukrižovanému a zmŕtvychvstalému Ježišovi Kristovi. Takýmto spôsobom spoznáva vniknutie nového života, života podľa Ducha, v ktorom mocou Zmŕtvychvstalého Pána zakúša odpustenie, dôveru a útechu. A Pavol nemôže udržať túto zvesť sám pre seba: je pobádaný milosťou ohlasovať radostnú zvesť o láske a zmierení, ktoré Boh plne ponúka ľudstvu v Kristovi.  
Pre apoštola ľudí je zmierenie človeka s Bohom, pre ktorého sa stal vyslancom (porov 2 Kor 5,20), darom, ktorý pochádza od Krista. To s jasnosťou badať v texte z Druhého listu Korinťanom, z ktorého úryvok je tento rok témou Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov: «Kristova láska nás pobáda k zmiereniu» (porov. 2 Kor 5,14). «Kristova láska»: nejde o našu lásku pre Krista, ale o lásku, ktorú má Kristus pre nás. Rovnako zmierenie, ku ktorému sme pobádaní, nie je jednoducho naša iniciatíva: v prvom rade je to zmierenie, ktoré nám ponúka Boh v Kristovi. Skôr než ľudské úsilie veriacich, ktorí sa snažia prekonať svoje rozdelenia, je to nezištný Boží dar. V dôsledku tohto daru je ospravedlnený a milovaný človek povolaný obratom hlásať slovami a skutkami evanjelium zmierenia, žiť a vydávať svedectvo o živote zmierenia.
Z tohto pohľadu si dnes môžeme položiť otázku: ako ohlasovať toto evanjelium zmierenia po storočiach rozdelení? Samotný Pavol nám pomáha nájsť cestu. Zdôrazňuje, že zmierenie v Kristovi sa nemôže udiať bez obety. Ježiš daroval svoj život zomierajúc za všetkých. Podobne vyslanci zmierenia sú povolaní, vo svojom mene dať život, nežiť viac pre seba samých, ale pre Toho, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych pre nich (porov. 2 Kor 5,14-15). Ako učí Ježiš, keď stratíme život pre jeho lásku, len vtedy ju v skutočnosti nájdeme (porov. Lk 9,24). To, čo zažil Pavol, je revolúcia, je to však kresťanská revolúcia všetkých čias: nežiť viac pre seba samých, pre svoje záujmy a pre zachovávanie si imidžu, ale na Kristov obraz, pre neho a podľa neho, s jeho láskou a v jeho láske.
Cirkev, každé kresťanské vierovyznanie, je pozvané nezakladať si na svojich programoch, na svojich kalkuláciách a svojich výhodách, nevkladať dôveru do príležitostí a módnosti okamihu, ale usilovať sa nájsť cestu hľadiac vždy na Pánov kríž: tam je náš životný program. Je to tiež pozvanie vyjsť z každej izolovanosti, prekonať pokušenie odvolávať sa na seba, čo zabraňuje pochopiť to, čo Duch Svätý koná mimo nášho priestoru. Pravé zmierenie medzi kresťanmi sa môže uskutočniť vtedy, keď budeme schopní rozpoznať dary jedni druhých a s pokorou a poddajnosťou budeme schopní učiť sa jedni od druhých bez očakávania, že tí druhí sa budú učiť najskôr od nás.
Ak žijeme toto umieranie sebe samým pre Ježiša, náš starý životný štýl už patrí minulosti a tak, ako sa to prihodilo sv. Pavlovi, vstúpime do novej formy existencie a spoločenstva. S Pavlom by sme mohli povedať: «Staré sa pominulo a nastalo nové» (2 Kor 5,17). Pozerať spätne je nápomocné a veľmi potrebné pre očistenie pamäti, ale fixovať sa na minulosť, spomaľovať sa spomínaním na podstúpené krivdy a hodnotiť iba ľudskými kritériami, môže paralyzovať a zamedziť prežívaniu prítomnosti. Božie slovo nás povzbudzuje, aby sme z minulosti načerpali silu, aby sme si pripomenuli dobro prijaté od Pána. Avšak žiada tiež od nás, aby sme minulosť zanechali za sebou a nasledovali Ježiša dnes a žili v Ňom nový život. Dovoľme tomu, ktorý robí všetky veci nové (porov. Zjv 21,5), aby nás nasmeroval na novú budúcnosť, otvorenú nádeji, ktorá nesklame, budúcnosť, v ktorej bude možné prekonať rozdelenia a veriaci, obnovení v láske, budú úplne a viditeľne zjednotení.
Zatiaľ čo kráčame po ceste jednoty, tento rok si osobitným spôsobom pripomíname 500 rokov od protestanskej reformy. To, že dnes si katolíci a protestanti môžu spoločne pripomenúť udalosť, ktorá rozdelila kresťanov, a robia tak s nádejou, kladúc dôraz na Ježiša a na jeho dielo zmierenia, je významným pokrokom, ktorý bol dosiahnutý vďaka Bohu a modlitbe, počas päťdesiatich rokov vzájomného poznávania sa a ekumenického dialógu.
Zatiaľ čo prosím Boha o dar zmierenia s Ním a medzi nami, obraciam sa s mojim srdečným a bratským pozdravom na Jeho Eminenciu, metropolitu Genadiosa, zástupcu ekumenického patriarchátu, na Jeho Milosť Davida Moxona, osobného zástupcu canterburského arcibiskupa v Ríme a na všetkých zástupcov rôznych cirkví a cirkevných komunít, ktorí tu prišli. Osobitne veľmi rád pozdravujem členov zmiešanej komisie pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a východnými pravoslávnymi cirkvami, ktorým prajem plodnú prácu na ich plenárnom zasadnutí, ktoré prebieha v týchto dňoch. Pozdravujem tiež študentov Ekumenického inštitútu v Bossey, ktorí sú na návšteve v Ríme, aby prehĺbili svoje vedomosti o Katolíckej cirkvi a mladých pravoslávnych i východných pravoslávnych, ktorí študujú v Ríme vďaka štipendiám Výboru kultúrnej spolupráce s Pravoslávnymi cirkvami, ktorý pôsobí pri Pápežskej rade na podporu jednoty kresťanov. Predstaveným a všetkým spolupracovníkom tohto dikastéria vyjadrujem svoju úctu a vďačnosť.
Drahí bratia a sestry, naša modlitba za jednotu kresťanov je účasťou na modlitbe, ktorou sa Ježiš obrátil na Otca pred svojim utrpením: «aby všetci boli jedno» (Jn 17,21). Nikdy sa neunavme prosiť Boha o tento dar. V trpezlivom očakávaní plnom dôvery, že Otec udelí všetkým veriacim dobro plného viditeľného spoločenstva, kráčajme vpred po našej ceste zmierenia a dialógu, povzbudení hrdinským svedectvom mnohých bratov a sestier, včera i dnes zjednotených v utrpení pre Ježišovo meno. Využime každú príležitosť, ktorú nám ponúka prozreteľnosť, aby sme sa spoločne modlili, aby sme spoločne ohlasovali, aby sme spoločne milovali a slúžili, predovšetkým tým, ktorí sú najchudobnejší a prehliadaní.
(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ej,lm-

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar