« Späť

Keď sú svätými obyčajní hriešni ľudia

Malá misionárka by vám dnes chcela predstaviť zopár malých - veľkých ľudí, ktorí jej zmenili život.

Malá misionárka by vám dnes chcela predstaviť zopár malých - veľkých ľudí, ktorí jej zmenili život. 

 

Prvým z nich bola jej suseda v meste Neuquén, nazvime ju Janka. Janka má 24 rokov. Bola to žena ako väčšina mladých žien, chcela si užívať život, diskotéky, lásky… Avšak keď mala 20 rokov, diagnostikovali jej leukémiu a jej život sa otočil o 180 stupňov. Prečo ja? To bola otázka, ktorú si asi kladie každá osoba v podobnej situácii. Navyše, Janka dostala typ leukémie, ktorý sa nedá nijako vyliečiť, len s ním treba žiť celý život a snažiť sa ho dostať pod kontrolu. S liekami, ktoré jej nasadili, to znamenalo, že už nikdy nebude môcť mať vlastné deti. Lenže, ako sa hovorí, Bohu nič nie je nemožné. A tak, čo sa nestalo…

 

Takto pred rokom v januári sa Janka prechádzala s mamou po meste a keď prechádzali okolo mäsiarstva, prišlo jej zle. Mama jej vraví, že bude určite tehotná, ale ona sa začala smiať, veď ako by mohla otehotnieť s liekami, ktoré brala proti svojej chorobe. Avšak nedalo jej to a večer si pre istotu kúpila test. Keďsi ho spravila, nemohla uveriť vlastným očiam: vyšiel pozitívny. Začala plakať. Hneď zavolala svojmu lekárovi. On tomu nemohol uveriť, pretože z lekárskeho hľadiska to nebolo možné. Zablahoželal jej a povedal, že s liekmi, ktoré berie, nemôže pokračovať v tehotenstve, a jediná možnosť je ísť na potrat. Keď jej však robili ultrazvuk a ona počula tlkot svojho dieťaťa, povedala: Ja to nemôžem urobiť, ja si ho nechám. Lekári jej povedali, že ak vysadí lieky, zomrie, avšak ona nemohla zabiť svoje dieťa. A tak sa začal boj za život. Plakala Janka, plakala jej mama. Výsledky sa každým týždňom zhoršovali a mama nevedela, či prežije jej dcéra, jej vnuk, alebo ani jeden z nich. Bolo to veľmi náročné obobie pre nás všetých, ktorí sme ich ako skupina žien sprevádzali. Avšak nikto nestrácal vieru v Boha. Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, vôbec to nebolo ako vo filme: že všetko bude ok. Boli dni plaču, hnevu, pýtania sa Boha: prečo? kde si?, zakroč …

 

Janka bola neskutočná  žena. V posledných týždňoch o nej hovorili v celej nemocnici a všetci ju poznali alebo chceli spoznať, pretože taký prípad – leukémiu s tehotenstvom, ešte nikdy nemali a navyše, jej túžba žit a dať život bola taká silná, že  častokrát rozplakala aj lekárov - mužov.

 

Aby som to vela nenaťahovala...jej syn sa narodil 25.augusta, veľký a zdravý ako buk. A ona žije nadalej, pokračuje v liečbe a jej výsledky sa stále zlepsujú. Až natoľko, že jej lekár povedal, že to, čo dokázala s výsledkami za 3 roky, stihla teraz po tehotenstve za 6 mesiacov. Jej syn jej dávi silu ísť ďalej. Keď porodila, odložili krv z pupočnej snúry, aby, ak by to bolo možné, ju mohli použit pre jej liečbu. A tak ona obetovala svoj život pre svojho syna a nakoniec to bude možno on, kto jej ho zachráni.

 

Tento príbeh nebol o nijakej ,,svätuškárke,,. Bol to o dievčine, ktorú by sme možno ľahko odsúdili. Má tetovačky, ostala slobodná mamička, nechodievala každú nedeľu do  kostola... Ale, prosím, nechajme bokom naše moralizovanie a zahryznime si do jazyka. Urobme výnimku, ako ju robieval Ježiš toľkokrát..Veď, úprimne... dokázali by sme spraviť to, čo ona? A tak si len stále pripomínam vetu, ktorú raz povedal Ježis: Veru, veru, hovorím vám: Mýtnici a hriešnici vás predchádzajú do nebeského královstva... 

 

ďalšom svätom nabudúce...