Blog

« Späť

Máriin charakter (katechéza)

Máriin charakter (katechéza)

V prebiehajúcom Roku Sedembolestnej Panny Márie Vám ponúkam pohľad na Máriu, ako "veľké priezračné okná" - čím čistejšie boli, tým lepšie bolo vidno krajinu. Čím viac sa strácala, tým viac ukazovala... V rámci katechézy farského spoločenstva, rodinnej a školskej katechézy.

Úvod

      Privítanie, krátka modlitba.

      Katechéta predstaví žiakom začiatok biblického príbehu. Úmyselne povie iba úvodné vety tak, aby žiakov dostatočne voviedol do deja, prípadne do obrazu vystupujúcich postáv. Postupne každý žiak má pridať k príbehu ďalšiu vetu, ako by príbeh asi pokračoval ďalej. Vety sa píšu na tabuľu. Je vhodné, aby každý žiak zapísal vetu. Ak je žiakov viac ako 15, možno využiť prácu vo dvojiciach a každá dvojica sformuluje jednu vetu, ktorú zapíše na tabuľu. Po dopísaní na tabuľu znova prečítajú celý text. V závere katechéta prečíta biblický text tak ako je vo Svätom písme.
Aktivita: Katechéta rozdelí žiakov do menších skupín. Učiteľ pripraví okruhy otázok, na ktoré budú v skupinách diskutovať, analyzovať, hľadať podobnosti ale i poukázať na odlišnosti, ktoré žiaci nepostrehli pri tvorivom dopisovaní biblického príbehu (môže ísť o podobnosť a odlišnosť obsahovú, štylistickú, podobnosť vystupujúcich osôb, miesta deja, správania sa postáv, a pod.) 
Je potrebné zadať otázky i na úvodné vety a zamerať sa na obsah biblického textu, napr. Prečo Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema? Prečo je opísaná situácia, že práve keď mal Ježiš dvanásť rokov, Svätá rodina išla tiež do Jeruzalema? Čo znamená odpoveď Ježiša, že som tam, kde ide o môjho Otca. 
      V závere aktivity nasleduje prezentácia výsledkov práce v pléne a opätovné prečítanie pôvodného textu. 

      1.Čítanie – čítanie evanjeliového textu (môže sa prečítať dvakrát, dôležitý je priestor na ticho)
Cieľom tejto etapy je priblížiť inšpirujúci text – Lk 2, 41-52.

      Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.
      Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.
      Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“
On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
      Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.
      A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.

      2. Meditácia
      Katechéta zhrnie to, čo účastníci hovorili a podá zásadné myšlienky celého biblického textu formou meditácie. 

      Čo si myslite, aké je to keď sa niekto stratí svojim rodičom? Už ste sa niekedy stratili? Viete si predstaviť, čo prežívala Panna Mária vo svojom srdci? 
      Pán Ježiš sa stratil, keď mal dvanásť rokov. V židovskom prostredí sa dvanásťroční chlapci považovali takmer za dospelých. Môžeme povedať, že aj preto počas návštevy Jeruzalema netrávil veľa času s rodičmi. V tom čase ľudia cestovali na náboženské udalosti v karavánach, aby sa lepšie chránili pred zlodejmi. Ženy a deti obyčajne cestovali vpredu a muži dávali pozor zozadu. Dvanásťročný Ježiš mohol byť v obidvoch skupinách a Mária s Jozefom predpokladali, že Ježiš je s ostatnými. Keď však karavána opustila Jeruzalem, Ježiš ostal v meste, zaujatý diskusiou s kňazmi. (Podľa vzoru Pána Ježiša môžeme deti motivovať k pravidelnej účasti na sv. omšiach, k aktívnemu zapájaniu sa do diania vo farnosti, Cirkvi)
      Ježiš si v chráme uvedomoval, že je Božím Synom. Napriek tomu, že poznal svojho skutočného Otca, svojich pozemských rodičov mal vo veľkej úcte a bol vďačný za všetko, bol príkladom poslušnosti. Veď to čítame ďalej, že vrátil sa s nimi do Nazareta a žil v poslušnosti ďalších osemnásť rokov. Hoci bol Ježiš výnimočný, prežil normálne detstvo a mladosť ako my. Rástol telesne a dozrieval duchovne a duševne, nadväzoval vzťahy s ostatnými ľuďmi a prijímal lásku od Boha. 
      Z prečítaného úryvku vidíme, že Pán Ježiš v chráme je ešte nedospelý, sám vyžaduje pozornosť a materinskú ochranu. Nie celkom doceňuje matkinu ustarostenosť. Naopak, vyhlasuje, že je zaujatý výhradne Bohom, svojím Otcom. To bolo niečo, čo Matku prekvapilo. Mária zostala v tichu a uvažovala. 

      3. Aplikácia
      Každý z nás by si mal uvedomiť, že biblický text, nad ktorým uvažujeme, obsahuje pravdu, ktorá má hodnotu a je aktuálnym posolstvom aj v našej dobe. Katechéta požiada účastníkov katechézy, aby sa zamysleli nad dôležitosťou utrpenia v ich živote.
      Máriino zachovávanie Ježišových slov v jej srdci nám vykresľuje Máriin charakter. Boh je pre ňu najdôležitejší. Mária bola ako veľké priezračné okná, čím čistejšie boli, tým lepšie bolo vidno krajinu. Čím viac sa strácala, tým viac ukazovala. Sklo ukazuje prekrásnu krajinu. Mária bola chudobnou a pokornou ženou až natoľko, že ňou prežarovalo Božie tajomstvo tým, že ona sa strácala. Všetky nadprirodzené dary dostala z Božieho milosrdenstva, rovnako ako aj my dostávame milosť odpustenia a života s Bohom.

      Panna Mária žila uprostred sveta ako my. Ten svet bol rovnako hriešny ako je ten náš. Utrpenie toho sveta sa jej istotne dotýkalo, no nedotkla sa jej zloba sveta. O Márii môžeme povedať, že je nám blízka v utrpení, nie však v hriechu. Panna Mária bola vykúpená ojedinelým spôsobom od prvej chvíle života. My sa stávame vykúpenými až po narodení, a to vo chvíli krstu. Keď žijeme v Božej milosti sme chrámom Ducha Svätého a prebýva v nás Najsvätejšia Trojica. 

      Nebeský Otec nás chce cez svojho Syna, ktorému je Panna Mária Matkou, zahrnúť milosťou, v ktorej nás prijíma za svojich. Keď dovolíme Bohu, aby v nás konal svojou milosťou, staneme sa svetlom pre tento svet, ktorý tak veľmi potrebuje spoznať Božiu lásku.

      Aktivita: 
      Žiakom ukážeme pripravené sklá najrôznejších veľkosti. Jedno môžeme natrieť olejom, iné prachom alebo múkou, ďalšie popíšeme fixkami. Ďalšie sklo môžeme potrieť blatom alebo zubnou pastou, aby cez neho bolo zle vidieť. Iné necháme takmer čisté, len zakryjeme nejakú jeho malú časť. Podstata spočíva v tom, aby sme cez sklo videli rôzne veci viac či menej zreteľne. 
      Vyzveme žiakov, aby sa rozdelili do takého počtu skupín, ako je počet zrkadiel. Každej skupine dáme papier a ceruzku. Skupiny si budú prezerať jednotlivé sklá a popíšu, čo je cez ne dobre vidieť a čo zle – popíšu stupeň alebo kvalitu obrazu.

      Diskusia: 
      Cez ktoré sklá je dobre vidieť? Cez ktoré naopak zle? Prečo? Čo nás táto aktivita môže naučiť o tom, ako cez nás môže Boh zjavovať seba druhým ľudom? Aké veci, ktoré konáme, bránia jasnému obrazu? Čo robíme preto, aby bolo sklo čisté?

      Aktivita môže spontánne prejsť do modlitby.

      4. Modlitba
      Môže byť vytvorený priestor pre spoločnú modlitbu. Je vhodné, aby vychádzala z daného Božieho slova. Modlitba má za cieľ oslavovať Boha, ďakovať mu a prosiť ho. Božie slovo si vyžaduje odpoveď. Boh k nám hovorí v Božom slove a my mu odpovedáme. Odporúča sa, aby v modlitbe zazneli slová: pokoj, poslušnosť, múdrosť, chrám, odovzdanosť, Božia milosť, poďakovanie za dar spoločenstva, Cirkev. (Súčasťou modlitby môže byť aj prečítaný Žalm 23 – Pán je môj pastier).

      5. Kontemplácia
      Odporúča sa zotrvať v tichosti pred Božou tvárou. Táto časť je zhrnutím všetkých doterajších častí. Záleží na tom, aby Božie slovo vstúpilo do nášho života a začalo nás premieňať. Na základe jeho obsahu (posolstva) sa usilujeme o nový pohľad na život, na udalosť, históriu, skúsenosti, rôzne situácie. Osvojujeme si Boží pohľad na svet, ktorý nás povzbudzuje konať stále viac v súlade s Božou vôľou. Pre umocnenie modlitby môže katechéta pomocou dataprojektora prezentovať jeden obraz alebo krátky text (jedno - dve slová) z prečítaného úryvku (alebo symbol, ktorý je prepojený s témou, napr. Pannu Máriu, Božie slovo, chrám).

      Záver
      Na záver stretnutia katechéta povzbudí prítomných k pravidelnej sviatosti zmierenia (sviatostnému životu), k prehĺbeniu viery prostredníctvom osobnej i spoločnej modlitby, k pravidelnému čítaniu Božieho slova, k sviatostnému životu, k čítaniu životopisov svätých, ku konkrétnemu skutku lásky v rodine, škole a farnosti. 
Na záver môže nasledovať vhodná pieseň.


Použitá literatúra: 
Sväté písmo, SZ a NZ, SSV; KKC Biblia s aplikáciami pre život; 
Larraňaga Ignazio: Život podľa Márie, Lúč, 2000
Ježišova Matka: Mariánsky rok 1987-88, Slovenská duchovná služba, 1988

 

Cieľová skupina: 2. stupeň ZŠ a starší

Ciele katechézy:
Kognitívny: Oboznámiť sa s posolstvom biblického textu (Lk 2, 41-52) o Máriinom zmýšľaní a charaktere. Afektívny: Oceniť hodnotu života v Božej milosti 
Psychomotorický: Živou vierou sa usilovať žiť v milosti posväcujúcej prehlbovaním sviatostného života. 

Obsahová línia /model/: kerygmatický
Metódy: Lectio divina, slávnosť Svätého písma, brainstorming
Pomôcky: Sväté písmo, svieca, obrázok Panny Márie v chráme