blog - slovensky

« Back

Očistite (sa)!

Pred Paschou sa patrí pekne vyupratovať zvonku aj zvnútra každý chrám živého Boha. Ten z tehál, aj ten, ktorým sme my. V mojej farnosti to vyzeralo takto:

Pôvodne som ohlásil spovedanie vo farskom kostole na sobotu pred Kvetnou nedeľou. Potom, počas týždňa mi brnklo do nosa, že by nebolo zlé vyriadiť nielen duše, ale aj kostol. Tak som v stredu po sv. omši, akoby len tak, medzi rečou pozval tých 10 veriacich, čo na ňu prišli, žeby v sobotu prišli o hodinku skôr, že poupratujeme.

Také mali trošku spýtavé pohľady typu "To ako my?"či "A to myslíš vážne?" Zdá sa, že som bol dosť presvedčivý, lebo keď som zahlásil, že každý si má doniesť vedro na vodu, metlu a handru, lebo tie 2 čo sú kostole nám predsa nemôžu stačiť, odznela už len jedna bojazlivá otázka: "A robota bude pre všetkých?" Oj joooj, dušičky, len príďte, nudiť sa nebudete. Iba ak by ste nechceli robiť...

Také generálne upratovanie, to je vec... Presne ako poriadna spoveď. Takže ešte raz zopakujem: chrám ako chrám - ten z tehál či ten tlčúci: to, čo nasleduje o kostole, si každý môže aplikovať na vlastné srdce...

Všetko treba vyniesť von - podľa Ježišových slov o dobrom hospodárovi, ktorý ktorý "vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré" (Mt 13,52)

A na všetko to, čo je vonku, sa treba poriadne pozrieť. Vyčistiť, a keď treba, tak aj rozobrať veci, ktoré sa už roky nepoužívajú, nehýbu a možno ani neslúžia...

Samozrejme, neslobodno zabudnúť na vnútro. To treba vyzametať - mŕtve chrobáky (už neotravujú, ale stále špatia), pavučiny (ktoré svedčia, že niečo sa zanedbalo), prach (ktorý je síce všade, ale čím menej sa utiera, tým horšie sa dýcha), ale nájde sa aj trus (tam, kde sme niečo dobre po...hnojili).

Ako na to všetko nájsť odvahu? Možnosť je len jedna - blízke stretnutie s Ježišovým srdcom. Tak blízke, že sa ho môžeme dotknúť a v slzách ľútosti i radosti povedať: "Pán môj a Boh môj!" (Jn 20,28)

No a aby bolo medzi nami jasno, aby sme žili v Kristovom svetle a sami sa ním stávali, treba ešte jeden fyzikálny zázrak, ktorým sa dá pomozou vody získať svetlo: umyť okná. Občas je to riziko, ale kým niet v srdci odvaha riskovať s Bohom, nebude ani svetlo...

Pochopiteľne - to všetko je veľká námaha. Občas sa pri tom zapotíme. Ale to je dobre. Tá námaha stojí za to. Objavujeme, že sami to nezvládneme, že potrebujeme jeden druhého a že spolu to dokážeme.

Takto sme upratovali pred Paschou... Kostol, a podaktorí aj duše...

Comments
sign-in-to-add-comment
Moja mamka hovorieva: "Sú veci, ktoré keď neurobíš, je to vidno, ale keď ich urobíš, nie je to vidno."

V kostole, či v duši... je to na nás vidno, či sme (sa) upratali, alebo nie.

a... vďaka za kreatívne povzbudenie.Tie fotky sú trefné.
Posted on 4/1/12 9:02 PM.
Ako kostolníčka som mala skúsenosť s mladými a až na sporadický prípad len dobrú - až dojímavú. Často som ľutovala a ľutujem ešte i dnes, že som nemala fotoaparát. Ale ich skutky a odkaz pre ďalšie generácie sú živé a neostali bez ozveny. Ostali mládežnícke smeny, ktoré upratujú kostol, spevokol, ktorý dosiahol svoju takú vysokú úroveň, že sa ma susedka (evanjelička) pýtala, či v našom kostole pôsobia aj mníšky, lebo si myslela, že taký krásny prednes nemôže byť len od svetských mladých ľudí. Čo je najvzácnejšie (v mojich očiach) sú to mládežnícke adorácie raz za mesiac, spojené so živými vstupmi modlitieb a chválami. Nie je tu priestor, aby som vymenovala všetko, lebo je toho veľa-veľa aj v osobnom kontakte.
Posted on 4/2/12 9:56 AM in reply to S.Františka Čačková, OSF.
Mne sa veľmi páči ten rebrík, ktorý nedávno ešte rástol

Napočítala som 11 brigádnikov + fotograf.

Bravooo!
Posted on 4/2/12 10:44 AM.
bolo nás viac, neuverejnil som všetky fotky a niektoré som pre nízku kvalitu celkom zrušil...
Posted on 4/2/12 8:50 PM in reply to Otília Ferenčíková.
Jój! Nízka kvalita... Pekne ďakujem. Ako k tomu prídu tí na fotkách? Že nízka kvalita... V pokore nepoviem nič o hanbe radšej. Hlavne vedz, že sa na ne teším, tak šup s kvalitou hore ;)
Prajem dobré Svetlo
Posted on 4/11/12 10:11 PM in reply to tomáš kuník.