Nedávno sa pri mne zastavil môj známy. Rozpovedal mi udalosť z rodiny, ktorá sa stala pred vianočnými sviatkami. Jeho najstarší syn v rámci predvianočných zliav našiel v letáku jedného supermarketu hračku, ktorú veľmi, veľmi chcel. Bola to láska na prvý pohľad. S letákom sa hrával, jedol a zaspával. Keď jeho otec videl, ako veľmi si hračku želá, išiel a kúpil mu ju. Synovi však povedal, že sa budú spolu modliť a prosiť nebeského Otca, aby mu hračku priniesol Ježiško pod stromček. A dojatý otecko dodal: „To si mal vidieť, ako sa horlivo a vytrvalo za hračku modlil!“

Priatelia, či Boh netúži plniť naše túžby podobne ako spomenutý otec aj dnes? V Svätom písme čítame: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dob­ré dary svojim deťom, o čo skôr dá dob­ré dary váš nebes­ký Otec tým, čo ho prosia!“ (Mt 7,11) Pán Ježiš nám v týchto slovách odhalil charakter Boha Otca. Nie je sebecký, lakomý, alebo taký, ktorý by nerád dával. Nemusíme žobrať alebo sa pred ním plaziť, keď prichádzame so svojimi prosbami. On je milujúci Otec, ktorý nám rozumie, stará sa o nás a potešuje nás. Môžeme povedať, že naša potreba pohýňa Otcovým srdcom a zároveň naša viera Ho pohýňa k činnosti. Preto sa nikdy neprestávajme modliť a veriť.

V modlitbe môžeme spoznať kto sme. Pred Bohom sa nemusíme na nič „hrať“. Keď svoju sebaúctu budeme čerpať z Boha a nie od ľudí, nebude nám záležať na tom, či máme na sebe najlacnejšie oblečenie, alebo najdrahší model od Versace. Budeme so sebou spokojní, pretože Boh nás prijíma a ľúbi takých, akí sme. A to je dôvod na obnovu nášho života. Začnime od seba a často prichádzajme k prameňu živej vody – Božej milosti, ktorým je sám Boh.

Priatelia, prajem Vám požehnané dni Pôstu 2015.