„Pri príležitosti siedmeho výročia môjho zvolenia na Petrov stolec vás prosím o modlitbu za mňa, aby mi Pán dal silu vyplniť poslanie, ktoré mi zveril.“ ( Svätý Otec Benedikt XVI.)
Je ľahké stáť za Hlavou Katolíckej Cirkvi, ak ide všetko relatívne dobre...relatívne podľa nás, našich predstáv...
Prečo by som sa mala hanbiť prejaviť svoj postoj, že verím v neomylnosť priameho nástupcu sv. Petra?
Že on svoje rozhodnutia nepošle "do sveta" len tak, podľa svojej ľubovôle, ale že každé rozhodnutie najskôr premodlí, aby nikomu neublížil?
Že ak vydá stanovisko, tak je to rozhodnutie riadené Duchom Svätým, teda čistá a neomylná pravda?
Že jeho rozhodnutie je dôsledkom hodín a hodín strávených na kolenách v rozhovore s Otcom?
Že práve takouto posilou od Pána, je pripravený čeliť davu, ktorý je nespokojný?
Že nie jeho vôľa, ale vôľa Otcova, nech sa stane?
Že jeho život je nesením kríža za celý svet. Jeho plecia nesú najväčšie bremená ťarchy a zodpovednosti, bolesti a trápenia za svojich bratov v službe v Pánovi, ale i nás, svoje ovečky.
Ctí ho:
Poslušnosť
Pokora
Viera
Láska
Vieme, čo to znamená aj v našich životoch?
Niet prečo rozdúchavať vášne v dave.
Našou úlohou je prijať rozhodnutie Svätého Otca ako svätú vec...
Nerobiť sa múdrejšími ako je on...
Nechcieť vedieť všetko za každú cenu...
Nechcieť vedieť, čo má byť utajené...
Skloniť sa v pokore pred Pánom a z plných pľúc zaspievať:
Živ, Bože, Otca Svätého, námestníka Kristovho!
Bože, zjednoť našu svätú Cirkev, aby sme všetci jedno boli, lebo ty žiješ a kraľuješ až na veky vekov. Amen.
Kráľovná Pokoja, oroduj za nás!
foto: TASR