blog - slovensky

« Back

Roztrhaná maska

Roztrhaná maska

Od prirodzenosti som alergický na niektoré veci. Napríklad na plytvanie energiami (zbytočne otvorená chladnička, nepotrebne zažaté svetlo...). No a okrem toho som celkom špeciálne alergický na náboženské kompromisy. Príznaky alergie sú ľahko rozpoznateľné: zvýšený tlak a následne aj hlas, pohľad pri ktorom kysne mlieko a plačú deti. Ako napríklad včera.

Mal som sv. omšu pre neokatechumenov. Samozrejme, sv. omša je prístupná každému a vo farnosti to všetci vedia.

Jedna mamička už tradične chodí neskoro. Muža má v USA, doma 3 faganov a 4-ročnú dcérku. Ono, tí fagani už veľmi ani doma nie sú. Albánska výchova im zaručuje, že si môžu robiť čo chcú, mamka na nich nemá dosah a tatko je ďaleko. Nechcel by som byť v jej koži.

Ale vráťme sa k tej mojej alergii. Po evanjeliu vošla do miestnosti Laura - dcérka. No a keďže v týchto dňoch bol halloween, samozrejme s maskou na tvári. Až som sa skoro zľakol. Usmiata mamička hneď za ňou. Márnosť šedivá! No ale priznám sa, že som sa neubránil smiechu. Po sv. omši som si zobral Lauru na kolená a pýtam sa jej: "Laura, ľúbiš Ježiša?" Povzbudená mamičkou povedala, že áno. Tak som jej zobral masku z halloweenu, usmial som sa a kým som stihol dopovedať, že také sa Ježišovi nepáči, maska skrvavenej tváre bola roztrhaná na kúsky. Laura by aj chcela plakať, ale mamka jej povedala: "Otec Tomáš má pravdu. Straší ťa to, a Boh nechce, aby si sa bála." Som sa zamyslel... Keď to vieš, matka, že je to pre tvoje decko zlé, na ktorú dušu strapatú mu to kupuješ? A zahryzol som si do jazyka až som sa skoro otrávil.

Nedalo mi. Chcel by som to nejako dotiahnuť do konca. Koľko je takých prípadov, keď nás (detské) "ale ja chcem!" Pohne ku kompromisu so Zlým? Vari to nespôsobuje, že "naše lampy hasnú"? Nevzťahuje sa aj na takéto drobnosti Pánovo "kto je verný v malom... sluha nemôže slúžiť dvom pánom"? Myslím, že áno. Vzťahuje. Už Machabejcom bolo jasné, že tí, čo padli v boji, padli, lebo mali pod šatami predmety zasvätené modlám z Jamnie.

Nechcem strašiť. Nemám to vo zvyku. Ale ak hrešíme "myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého," tak potom aj nepoznaním či odmietaním súvislostí. Nemá zmysel zakrývať si oči.

Comments
sign-in-to-add-comment
Otec, aky suvis ma tato fotka sv.Antona s blogom o maske? Ako ta poznam, urcite nejaky ma, len som ho zatial nenasla.
Posted on 11/6/11 8:46 PM.
Jednak taký, že pre Albáncov je sv. Antonko často viac, ako Pán Ježiš. Čerstvo z dnešnej sv. omše: pri pozdvihovaní Hostie som až k oltáru počul, ako si babičky šepkajú: "ó svätý Antonko, ó svätý Antonko!" - to je inak tiež jedna z vecí, na ktoré mám prudkú alergickú reakciu. No a dvak - treba si všimnúť to, čo je po krížom. Nazvime to "obetné dary" - orechy, kukurica, vajíčka, tričko dieťaťa, našla sa aj hlava zo sliepky... pohanské zvyky na hranici s modloslužbou. Nie preto, že ich priniesli, ale preto, že to berú ako "posvätný biznis" - my sme Antonkovi priniesli, a on nás za to požehná. Chudák Antonko...
Posted on 11/6/11 9:49 PM in reply to S.Františka Čačková, OSF.
To v Albánsku sú takéto veci? To ja by som nechytal alergiu, ale rovno anafylaktický šok z tohoto. Možno až uplietol bič a vyhnal ich von emoticon
Posted on 11/6/11 10:48 PM in reply to tomáš kuník.
Nemáte to ľahké. Ale nemajú to ľahké ani naše deti . Kamaráti,spolužiaci ich vylúčia spomedzi seba, ak neplávajú spolu s prúdom. Žijeme na tomto svete ,
ale neuznávame pravidlá , morálku tohto sveta, a to je niekedy veľmi tažké aj nám dospelým.
Prajem Vám veľa trpezlivosti, časom ich dúfam presvedčíte, alebo aspoň niektorých.
Posted on 11/6/11 11:04 PM.
LOL .. tak to je "mileeeee" Vdaka za pekny clanok aj tento komentár emoticon
Posted on 11/7/11 1:08 AM in reply to tomáš kuník.
Mirec, čo som napísal, je len slabý odvar z toho, čo tu naozaj je. Ja sám takmer denne objavím niečo nové, "čisto katolícke". Na ten bič sa chystám emoticon som sa nechal počuť, že keď raz prídem na to, ako Pán dokázal vyhnať kupcov z chrámu bez hriechu, tak tu taký rozruch narobím...
Jozef, hej. poznám to, keď rovestníci vylúčia dieťa spomedzi seba keď nemá to či ono, keď sa správa inak, keď nepláva s prúdom. Ale to je potom na nás, aby sme deťom vysvetlili, že dole prúdom plávajú len zdochliny a drevá. Ak chceme piť z prameňa, je to náročná cesta...
Posted on 11/7/11 8:09 AM in reply to Miroslav Čonka.
Napadla ma k tvojmu komentu Jozef a aj ku článku ešte jedna myšlienka, že keď sa zúčastňujem večeradiel s Pannou Máriou, tak vo formulke zasvätenia sa, je aj takáto veta: Nebudem pristupovať k ľahkým kompromisom so svetom. Ale i tak, koľkí z nás k ním pristupujú.
Posted on 11/7/11 8:07 AM in reply to Jozef HORVÁTH.
Ja som už narobil vo svojom kostole rozruch a potom babky boli pohoršené emoticon Proste som musel naozaj zakročiť, lebo to je sväté miesto jednoducho a nemôžem nechať ho pusto znesväcovať kadekým. Mne osobne prekáža aj to, ak sa ľudia rozprávajú v kostole. Snažím sa dávať si sám pozor na to aby som zbytočne tam nehovoril. Pre mňa to je miesto modlitby a slávenia Pánovej večere. Treba mať patričnú úctu. Často potom vyzerám ako buran, keď niekto za mnou príde a chce niečo riešiť a ja sa otočím a odídem jednoducho. Keď niečo chce, tak mimo kostola.
Posted on 11/7/11 8:12 AM in reply to tomáš kuník.
Jooj, rozruchy v kostole mám na dennom poriadku emoticon ale vidím aj to, že ľudia to berú. aspoň väčšina a za bežných podmienok. Decká sa po kostole naháňajú, nemám 100 rúk aby som ich udržal - vieš, po dlažbe sa dobre sa šmýkaemoticon ale to beriem a na to reagujem pokojne. Aspoň väčšinou. Vytáča ma, keď dospelí robia viac chaosu ako deti.
Ďalšia perlička: raz na polnočnej som vlastného slova nepočul. Vpredu pár zbožných duší, vzadu tí najortodoxnejší katolíci - pod obraz. A medzitým disko trisko. Posledne to bolo podobne v inom kostole na Veľkonočnú nedeľu. Židovská škola krížená s úľom sa môže schovať. Kto ma vtedy počul ziapať, už to druhýkrát nechce...
Posted on 11/7/11 8:27 AM in reply to Miroslav Čonka.
No to uz ked mas takto, tak to je dost blbe. Ja som myslel rozruch v tom, ze pocas sv. omše som pred všetkými jedného schytil a vyviedol z kostola. Nuž a babky z toho boli šokované, že aký som hrubý. Potom som prestal tam chodiť na čas a tak ma jedna pani po čase zastavila, že prečo nechodím už do kostola. Tak som jej povedal čo je vo veci. No a ešte som sa dozvedel, že pokiaľ špinavú prácu neurobí niekto ako som ja, tak tam už rovno zasahuje polícia, lebo sa nikto neodváži. To je to, že niekedy dávno kresťania kvôli eucharistii aj životy svoje položili a dnes to tak stále je v niektorých zemiach, kde návšteva omše môže stáť život. Nepokladám sa obzvlášť za silného vo viere, lebo pri modlitbe ruženca a rozjímaniach mi je ťažko neraz, keď viem, že Ježiša by som mal vedieť až do krajnosti nasledovať. Ale tak sa pýtam sám seba, že koľkí tu z veriacich na Slovensku, čo môžu byť štastní, že môžu slobodne ísť do kostola, by prišlo, keby mali aj vedomie také ako v niektorých krajinách, že z omše sa už domov vrátiť nemusia. Podľa mňa takáto skúška viery je ozaj asi najsilnejšia. A trápi ma každé zneúctenie chrámu. Niekedy som bol v tomto taký, že preto som si moc sám nechcel dovoliť zakročiť, keď som bol v kostole. Ale teraz už je to iné. Lebo tu nejde iba o mňa ale o to, čo je sväté. Preto jednoducho keby neviem čo bolo, tak vyhadzujem, karhám, fackujem, napomínam. Som si vedomý, že preto si u niekoho spravím zlý obraz a iný ma nebude mať rád. Ale lepšie je trpieť pre Krista, než pre niečo iné.
Posted on 11/7/11 8:59 AM in reply to tomáš kuník.
Budeme súdení z každého slova...
Nie je hrdinstvo vypeniť a povedať v zlosti škaredé slová. HRDINSTVO JE preosiať kúkoľ našich emócií a nájsť tu pšeničku, ktorá zapustí korene a vybuduje vnútorného človeka.
Nie je umenie poukázať na niečo a pohoršiť.
Umenie je nepohoršiť a pritom poukázať na to na čo BOh pobáda, aby poukázané bolo.
Tomáš, dobrodružstvo komunikácie je občas aj adrenalínová disciplína ako vidíme z toho čo píšeš. Je to hotový lunapark.Je dobré že sa vieš aspoń občas povzniesť a brať to s humorom, ale dôrazne.Len takým dennodeným nekompromisným ale láskavým dávaním vecí do poriadku sa pohnú veci dopredu.
Zažité si človek ukladá do batôžka, a raz príde čas kedy z neho začne vyťahovať a používať. Teraz sadíš stromčeky, priviazuješ orezávaš, ale BOh bude zberať ovocie , a základ úrody zakladáš ty teraz. Veľa odvahy, vynaliezavosti, lásky, trpezlivosti a chuti byť ako dieťa. Niekedy je dobré vymeniť si roly a skôsiť terapiu šokom. Viem?/neviem si predstaviť, keby si počas kázne odišiel od ambonu a šiel sa šmýkať a vystrájať. Keby si prišiel ty pol hodiny neskôr na svätú omšu a povedal, že si si chcel vyskúšať aké to je ak niekto mešká, alebo podobne...to už by mohlo byť asi opovážlivé, tu by som skôr volila denne pridávať prosbu za tých ktorí meškajú aby sa naučili chodiť na čas.
Duch svätý je tvorivý, verím, že ťa povedie tak, aby si dosiahol efekt ktorý dosiahnuť treba a zažil pri tom aj kopec zábavy a nie stresu.

Neboj sa, som s tebou.
Posted on 11/7/11 10:29 AM.
U nás momentálne letia petardy. Dovoliť či nedovoliť? Dnes chalani vyhrali. Ale boli zlatí, vyskúšali, odložili a aj riad mi pomohli od radosti upratať. A priznávam sa k tomu, že tiež pravidelne meškám, ale už stíham pred čítaniami. Pre zdravie našich kňazov sľubujem však polepšenie.
Posted on 11/7/11 10:24 PM.
Jarka, vďaka. Petardy sme mali radi aj my, najmä v sude či kanáli alebo miešačke - bola lepšia ozvena emoticon Rodičia sa o nás vždy báli a nikdy pirotechniku domov nekúpili. Dnes som za to vďačný. Priznám sa, že hoci sa mi tie výbuchy s ozvenou páčili, nikdy som petardu neodpálil vlastnými rukami. Mal som priveľký rešpekt, možno aj strach. Keď mešká mamička s malým dieťaťom, to mi nevadí; viem to pochopiť.

Otília, vďaka aj tebe - najmä za inšpiráciu. Ono je to tu s komunikáciou naozaj napínavé. Treba si dávať pozor, lebo Albánci, keď nechápu, reagujú zvyčajne veľmi jasne: "Urazil si ma." A to potom môže vstúpiť do hry krvná pomsta. Takže aj keď robím krik, musím si dávať pozor, čo vybľafnem emoticon Je príliš odvážne tvrdiť, že sadíme, orezávame... Ale kdeže! Veď my tu ešte len klčujeme lesy a vysúšame močiare. Šokovú terapiu občas skúšam, ale nie veľmi funguje. Napríklad meškanie je v Albánsku tá najnormálnejšia vec. Hoc aj pol dňa. Verím, že láska je vynaliezavá, tak neustávaj v modlitbe emoticon

Mirec, aj mne sa už stalo, že som poslal mladých z kostola do baru s tým, že kravy patria na lúku a nie do kostola - rozprávať so žuvačkou v ústach sa môžu aj v krčme. Babky to komentovali asi tak: "Jáááj, otče, vzhľadom na to, čie sú to deti, sú ešte veľmi dobrí..." Moji delikventi... Aj tak ich mám rád a oni to vedia.
Posted on 11/8/11 8:04 AM in reply to Jarmila Haragová.
Náhodou som natrafila pri potulkách mojoukomunitou na tento blog. Dakujem za tento pohľad na misie i za vasu prácu vo vinici Pánovej.
Posted on 12/13/11 12:32 AM.