blog - slovensky

« Назад

Roma locuta...

Roma locuta...

...causa finita. Aspoň sa tak hovorilo pri vieroučných (ale aj iných) sporoch v Cirkvi.

Teraz mám však pocit, že je to presne naopak. Rím prehovoril, kauza akoby začala... Vnímam veci zďaleka, ale predsa sa ma dotýkajú – ako som napísal do komentu pod jedným blogom – keď trpí Cirkev, trpím aj ja.

Nebudem sa vyjadrovať k tomu, čo sa píše v médiách a k vulgárnym komentárom pod článkami už vôbec nie. Snáď len jednou vetou Karla Kryla: „Beránka vlkům se zachtĕlo“. A drása to srdce napriek tomu, že sme si na to už skoro zvykli.

Napísať, že nepoznáme dôvody je ako liať vodu do mora. Môže nás to mrzieť, bolieť, páliť. A mňa osobne to naozaj mrzí a bolí. Zažil som na vlastnej koži, čo je to obvinenie „z niečoho“ a ani po 10 (slovom: desiatich) rokoch som sa nedozvedel, z čoho vlastne. Len dáke náznaky a nič konkrétne. Strašne som trpel. Ale zažil som aj to, že v tej mojej bezmocnosti Pán konal zázračne. A naučil som sa, že tú bezmocnosť potrebujem...

Aby nebolo málo. Hovorí sa, že za odvolaním otca arcibiskupa môže stáť... kadekto. Je to úplne jedno. V žalme sa píše: „Mojich nepriateľov na súd predvoláš“... „popadali mi pod nohy“. Azda si spomeniete na Gamalielov zákrok: „Aby ste sa neocitli v boji proti Bohu.“ Lebo „Pán svojich chráni.“ Ale to neznamená, že im nedáva piť zo svojho kalicha. Práve naopak. Otec Róbert sa vyjadril, že chce byť s Kristom. Naozaj s Ním je – s Kristom trpiacim. Verte – neverte, je. Preto je v konečnom dôsledku naozaj jedno, kto a prečo za tým stojí. Myslím, že to nás až tak trápiť nemusí. Nech nás skôr trápi, ako sa k tomu postavíme.

Krátko po koncile sa jeden z kardinálov, ktorý sa veľmi zaslúžil o liturgickú reformu (čo niektorí iní otcovia nepochopili a dokázali spôsobiť jeho odvolanie z úradu v deň jeho 75-tych narodenín), nechal počuť: „Keď som bol mladý, naučil som sa trpieť pre Cirkev. Neskôr som sa naučil trpieť od Cirkvi.“

Z našej strany sa žiada modlitba. Veľa modlitieb za celú Cirkev, lebo je spoločenstvom svätcov a hriešnikov a jej ľudská hriešnosť je jej vlastnosťou práve tak, ako jej božská svätosť. Nežiada sa od nás, aby sme sa domáhali spravodlivosti. Otec arcibiskup má právo poznať odpoveď na otázku „Prečo?“ Je však otázne, či ho máme aj my. Napriek tomu, že po nej túžime. Skúsme viac ako po práve a spravodlivosti „v mene dobra Cirkvi“ túžiť po láske vo viere plnej nádeje. Nie je to sentimentalizmus. Láska je rozhodnutie, ktoré vedie ku krížu. Otec Róbert sa ho zjavne snaží niesť ako vie. Pomáhajme mu viac kolenami ako ústami.

Možno sa mýlim. Možno sa naozaj od nás žiada otvorený list, petícia, národná púť... To všetko sú dobré veci a môžu byť požehnaním, ak sa prežívajú v pokore a poslušnosti. V tej Ježišovej, v ktorej On prijal kríž. Lebo Cirkev stojí práve na Ježišovej poslušnosti a ak padá (na akejkoľvek úrovni), tak je to pre neposlušnosť jej členov.

Ak láska je rozhodnutie, ktoré vedie ku krížu, tak poslušnosť je cestou, na ktorej sa spoznáva Pán, ktorý z neho kraľuje a všetko priťahuje k sebe. Poslušnosť je dôsledkom, ovocím lásky. Pre lásku sa podraďujeme aj vtedy, keď rozhodnutia predstavených „nevoňajú“. Ale naozaj to neznamená hlúpo mlčať. Znamená to povedať svoj názor spolu s Ježišom a najmä v jeho štýle: „Ak je možné... ale nie ako ja chcem, ale ako ty.“ Aj keď to znamená potiť krv.

Úprimne verím, že aj v tejto bolesti má Duch Svätý celé dianie pevne vo svojich rukách. A ak na čas dovolí zlo, je to preto, aby ešte jasnejšie zažiarilo dobro. Per crucem ad lucem – cez kríž k svetlu.

Pápež je Peter našich dní. O jeho rozhodnutiach sa nediskutuje. Prijímajú sa. Aj keď to bolí. Roma locuta.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
rozhodnutia sa prijimaju, ale diskutovat hadam mozeme.. ?
Отправлено в 03.07.12 11:08.
Toľko pravdy, po ktorej som túžila, toľko úprimných vyznaní, ktoré som už dávno nepočula, ale hlavne silná potrebná rada: "modlime sa za Cirkev". Neviem hoho je toto výrok, ale dnes ma oslovil, lebo som ho vnímala aj v tomto príspevku: "Ľudskej malosti je tŕňom v oku práve človek ušľachtilý."
Отправлено в 03.07.12 11:12.
Отправлено в 03.07.12 11:36 в ответ на Anna Václavová.
Tomáš, absolútne vo všetkom s Tebou súhlasím... a modlím sa. Nech všetko riadi Pán prostredníctvom svojho Ducha!
Отправлено в 03.07.12 11:49.
A vieme, že poslušnosť je vec, ktorej sa od zlého nikdy nedočkáme...no u svätých sa s ňou na každom kroku stretávame ...
Отправлено в 03.07.12 13:34.
Aleluja! Toto je moj clovek! Konecne som natrafila na clanok, s ktorym sa stotoznujem. Bola som sklamana z reakcii veriacich ludi na odvolanie pana biskupa, ktore som doteraz citala. Uz som si myslela, ze budem musiet napisat svoj blog :-D ale uz som spokojna ;-) takze vdaka!
ano, urcite modlitbou pomozeme viac ako kritizovanim vsetkych a vsetkeho. hlavne, ked houby o tom vieme.
P.S. tag "zdravy rozum" sa mi paci!
Отправлено в 03.07.12 14:06.
Tomáš, skvelý blog, máš to pretrpené na sebe a vieš, čo píšeš. A tiež verím, že Boh sa zastane svojich kedy On bude chcieť a ako bude chcieť. Postoj takej bázne a láskavej poslušnosti ( nie slepej) ma napĺňa pokojom. Pretože otec Robert to s Kristom prejde. Len aby sme v tom my nešli bez Krista.
Отправлено в 03.07.12 14:33.
"Láska je rozhodnutie, ktoré vedie ku krížu." Často túto vetu opakujem snúbencom a ešte dodávam, že láska v tomto svete bolí. Inej lásky na tomto svete niet. Keď chceme lásku zachovať, musíme kde-čo vytrpieť. Súhlasím s článok až na ten záver o diskusii. II. Vatikánsky koncil objavil dialóg ako najkrajšiu formu diskusie. Bez dialógu by sa neuskutočnil ani samotný koncil. Koncilní otcovia zistili, že sám Boh k ľuďom prehovára v dialógu. Niektorí proroci sa s ním dokonca hádajú. Žalmisti sa s Bohom hádajú, takže diskusia ako dialóg je správna. Samozrejme za tých okolností, že sa rešpektujú aktéri navzájom a diskusiu vedú vždy s láskou a úctou. Keď tieto skutočnosti chýbajú, takáto diskusia nevedie k ničomu... Ak sa Boh sklonil k obyčajnému človeku a viedol s ním dialóg, i keď samozrejme nie ako rovný s rovným, dialóg musí byť súčasťou i každého kresťanského spoločenstva.
P.S.: S tým našim kresťanským dialógom je to bieda, hlavne pokiaľ ide o úctu, repšktovanie a lásku, ale verím však v Boha, ktorý vie všetko zlé premeniť na dobré. Dokonca verím v Boha, ktorý vie aj hriech premeniť na dobro. Veď z kříža Ježiša Krista - najvačšieho hriechu - urobil víťazstvo a preto ten kríž visí skoro všade v mojom okolí...
Отправлено в 03.07.12 14:58.
Veľmi pekné vyjadrenie... Vďaka za zdieľanie, myslím, že odráža postoje nás mnohých.
Отправлено в 03.07.12 15:15.
O. Robert svoje odvolanie prečítal pokojne a vyhol sa všetkým nevhodným scénam.
Takto jedná poslušný kresťan. A potom- je rehoľník, vie, čo sľuboval a Pán mu prácu nájde. Modliť sa treba "za všetkých i za všetko", ako vravia naši bratia gréckokatolíci.
Отправлено в 03.07.12 16:23 в ответ на Timotea Šebeňová.
zaujímavý postoj. Ale vnímam ho len ako podporu "pozitívneho" umlčania veriacich. Nedávno bežal na TV Lux film "Karol, muž, ktorý sa stal" pápežom". Ján Pavol II. vyhlásil rok 2000 za rok pravdy a očistenia Cirkvi od krívd, ktoré spáchala. Prečo teda tomuto neostávajú verní? Lebo oni vedia, že je to tak lepšie? Príde mi to ako americký film, kde muž svojej milovanej hovorí, "že nepovedal som Ti to, aby som Ťa neranil", resp. "aby som Ťa netrápil". Máte pocit, že cirkevná vrchnosť ja tak perfektne vedená Svätým Duchom, že vedia sami posúdiť, čo je pre nás lepšie, a čo nie?
Отправлено в 03.07.12 17:26.
len doplním k záveru o diskusii a prijímaní rozhodnutí... samozrejme, dialóg je potrebný. znova si však chcem brať príklad z Ježiša (a ak chceš, tak aj z koncilových otcov) debata prebieha predtým, ako padne rozhodnutie. nie potom.
nepamätám si, ktorý to bol koncilový dokument, ktorý otcovia prerábali asi na 3-krát a potom pri hlasovaní bolo 3400 otcov za a 4 proti. po hlasovaní ho predložili Pavlovi VI. diskutovali, myslím, dosť živo, kým sa dopracovali k takémuto pomeru hlasov. ale keď pápež podpísal, diskusia sa uzavrela a dosť. takže dialóg áno, diskusia áno. ale pred rozhodnutím, nie po ňom. vždy je tu niekto (autorita), kto má posledné slovo. potom nastáva najťažšia časť dialógu - poslušnosť.
keď sa priveľa diskutuje, ostávame len pri slovách a viera bez skutkov...
Отправлено в 03.07.12 21:18 в ответ на Tadeáš Róbert Spišák.
tomáš, kto ma pozná, vie, že si nedávam servítku pred ústa. keby som chcel niekoho umlčať, negoval by som sám seba. takže rozhodne nie.
na druhej strane - mlčanie je prirodzené atmosfére bolesti zbytočné slová vyčerpávajú. aj na kalvárii sa mlčalo. ticho nevinného kričí hlasnejšie ako čokoľvek iné.
musíme si dávať pozor - načrtol som to v blogu - aby sme sa nedostali do bojovej pozície a následne do posudzovania a odsudzovania (to je jedno koho), lebo to sa potom katolícky rozdelíme a zlý sa bude radovať. stále platí augustínovo: "hriech nenávidieť, hriešnika milovať." a františkovo: "nie je isté, že všetko, čo predstavení rozhodnú, je Božia vôľa. ale je isté, že je Božia vôľa, aby sme splnili všetko, čo rozhodnú."
Отправлено в 03.07.12 21:27 в ответ на tomáš nemec.
Neviem kedy, ako a kde všade, ale som presvedčený, že Boh túto situáciu a utrpenie vďaka poslušnosti o. Róberta a modlitbám všetkých tých ktorí sa za to modlia premení na nemalé požehnanie. Aj to je na Bohu úžasné.

Pôvodne som napísal oveľa dlhší a obšírnejší komentár, ale nakoniec som sa rozhodol, že už viac situáciu komentovať nebudem a tak len pripájam link na vyjadrenie redemptoristov bratislavskej provincie k zmenám Trnavskej diecéze:
http://www.cssr.sk/?show=0&detail=709

A tiež link na video v ktorom hovorí matka o. Róberta aj o jeho prežívaní situácie:
http://www.tyzden.sk/rozhovory-dna/bezakovi-rodicia-maju-zo-svojho-syna­-radost-2.html
Отправлено в 03.07.12 22:25 в ответ на tomáš kuník.
"Skúsme viac ako po práve a spravodlivosti „v mene dobra Cirkvi“ túžiť po láske vo viere plnej nádeje."

Veru, teraz máme dobu "práv". Každý sa domáha svojho "práva"... Vnímam to ako kráľovstvo zlého. Láska je zase kráľovstvo Ježišovo.
Ďakujem za povzbudenie (nielen tu, aj v iných príspevkoch) k modlitbe. Veru naša Cirkev ju potrebuje (snáď teraz viac ako kedykoľvek inokedy).
Отправлено в 03.07.12 22:48.
urcite je mnozstvo ludi, ktori s laskou trpeli od svojich vlastnych, ale uz som tu videla prirovnanie o.Roberta k patrovi Piovi. Cirkev mu nemalo ublizila a potom ho vyhlasila za sväteho. nech sa aj toto suzenie spaja s Kristovym v laske...
Отправлено в 04.07.12 5:31.
Dakujem za toto video, viac k tomu naozaj netreba dodavat. Pan Boh veci zariadi.. O.Roberta nesmierne obdivujem. Modlim sa...
Отправлено в 04.07.12 5:45 в ответ на Jozef Greš.
amen! rástol som pri spovedníkovi, ktorý mi často vravieval: "čo ničnestojí, za nič nestojí." Zmŕtvychvstanie Ježiš zaplatil životom. V premieňaní zla na dobro je náš Boh naozaj uchvacujúci...
Отправлено в 04.07.12 6:18 в ответ на Jozef Greš.
1. neviem, z ktorej je autor diecezy a diskuteri, ale lahko sa hovori ak sa vas to netyka.

2. ak sa vas to tyka tak prezivat poslusnot ako rozhodnutie a zaroven spravodlivy hnev na neodovodnenie nezmyselneho rozhodnutia mozu a mali by ist ruka v ruke.

3. zo vsetkeho nasvedcuje, ze Bezak a snim cela dieceza a dovolim si tvrdit ze cele slovensko (dokonca aj mnohi neveriaci su pohorseni takymto "politickym" chladnokrvnym a zdanvlivo nezmyselnym jednanim cirkvi) je tymto poznacene v negativnom zmysle. vyvolalo to pohorsenie.

conclusio: dozadovat sa odovodnenia a vysvetlenia v duchu poslusnosti, nie sklopit usi a hrat sa na slepeho, hlucheho, obetujuceho sa.. to jedine bude v mene cirkvi.

hierarchia musi pochopit, ze ked bude robit prirodzene nezmyselne rozhodnutia tak prirodzena reakcia laikov bude taka aka je teraz: hnev, trpkost, rozcarovanie, sklamanie.
Отправлено в 04.07.12 8:52.
Tomas, napisal si seriozny blog. Stotoznujem sa s myslienkami, ktore si vyjadril.. Dakujem.
Отправлено в 04.07.12 9:10.
Показывается результатов: 1 - 20 из 33.
из 2