« Назад

Kamene

Že aké boli posledné dni?

 

Nuže, prešlo pár dní, vonku sa potom, ako som vytrvalo nosením novej krásne zelenej jarnej bundy privolávala jar, čosi sa konečne rysuje. Aspoň sa už ráno nešmýka. A svetlo. Je ho viac, cítim to.

Okrem toho, už roky tvrdím, že môj žlčník nie je v poriadku, ale nikto mi to neveril. A tak sa dnes sono zasnúbilo so včerajším žlčníkovým záchvatom, a moje kamene dostali nové priezvisko: žlčníkové. Ďakujem pekne za takéto drahokami. Že vlastná výroba, pche. Kamoška mi zavolala, či mám v pláne postaviť si sklaku :D. Podľa všetkého 13.05. uzrú svetlo sveta, beťári.

Tak, čo vám budem hovoriť, strávila som jeden večer s pocitom, že mi na hrudníku stojí kôň. A okrem toho, že stál, ešte občas akoby si ma pomýlil s cigratou, ktorú treba dokonale zadusiť, nech sa niečo nechytí. A tak sa vrtel a točil. A ja som v našej ilavskej nemocnici bola nemohúco zvalená na sedačkách na chodbe, pretože pre mňa "nebolo miesto v hostinci" :).

Moja prvá návšteva na pohotovosti. Ta, priznám sa úprimne, očakávala som pohotovejšie reakcie, a hádam aspoň snahu dať človeku dáku rýchlu úľavu, ale toto neberte ako kritiku systému - bo verím a som presvedčená, že odborníci vedia čo a kedy je múdre spraviť - to skôr s vami zdieľam svoje vlastné, koňom pristúpené prežívanie celej veci.

Zabudla som na kamoša pilčíka. Neviem presne kde, ale bol tam, podobne ako ja zvalený na zemi "ujo," ktorý asi nemal postel, kde by chrápal (inak sa ani nedivím, s takým chrápaním!), tak chrápal rovno tam, vnútri pohotovostnej haly. Veru si nebral servítku pred ústa... Chrápal predným aj zadným pohonom, teda dnu aj von. Hotová muzika.

Ešte predtým, než sa to všetko "zomlelo", keď len začínalo byť zle, premietali sa mi v hlave možnosti, koho vytrestám tým, aby ma odviezol. Peši je to totiž príliš ďaleko. Videla som to blede. Ak do rána nezomriem z toho, čo mi je, asi zomriem dobrovoľne od bolesti, lebo vydržať sa to fakt nedalo. Ale vyžeň niekoho do noci, sedieť niekde v čakárni, čakať na "zázrak", vychutnávajúc si jedinečný hudobný zážitok (nášho uja pilčíka). Pokora však išla bokom.

A viete, ako to povedal Pán Ježiš? "A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve" (Mt 5, 41). A tak so mnou bola nielen moja mamina, ale aj šofér slečny Janky António a môj Ľubík, známa vám už ako moja mama duchovná. Všetci traja prešli so mnou nielen prvú míľu, ale druhú, tretiu a švrtú, až kým ma 00:30 neuložili doma do postele. Musela som sa vďaka nim smiať napriek bolesti, lebo aká môže byť lepšia téma pre mňa v takom stave, než šnicle, šalát, uhorky? A viete, čo ešte? Tí ľudia sa pre mňa obetovali, trávili čas, kedy mohli doma spať v teple a kľude spolu so mnou na tom špeciálnom hudobnom predstavení... lebo ma majú radi :). Naozaj.

P. S. 1: Pani doktorke pohotovostnej vyslovujem verejnú vďaku za starostlivosť, ochotu vysvetľovať všetko, zodpovedné kladenie otázok a vôbec, hoci to trvalo dlho a trpela som ako hovado koňom pristúpené, myslím, že urobili všetko čo sa dalo, tak rýchlo ako sa to dalo.

P. S. 2: Vás, čo ste boli so mnou mám moc rád :) :) :) Ste parťáci, lebo ste boli ochotní urobiť oveľa viac, než bolo nutné. Sila, ale prevažuje v mojom srdci skôr radosť z tých chvíľ, ako trauma :).

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Skoré uzdravenieemoticon) Super si to vykreslila, dúfam, že sa ti trošku uľavilo a ďakujem s tebou za tvojich "ľudí" a za to, že si tu!!! emoticon Na ten máj si dám brokovnicu, ako hovorí (píše) Irmuška (ruženec) emoticon
Отправлено в 09.04.13 23:00.
Ten prvý smajlík sa nejak zošmykol - taký sa mi ešte nevydaril! Mal tam byť ten normálny emoticon takýtoemoticon
Отправлено в 09.04.13 23:02 в ответ на Mária Künzl.