Дневники

« Назад

Roste nebesia z výsosti alebo kauza Bezák

Roste nebesia z výsosti alebo kauza Bezák

Sme v tretine adventného obdobia. Témou je: R A D O S Ť. Na stránke MK sa zasa objavujú veci...diskusie a blogy...negatívne, ktoré vedú preč od radostných. Vkráda sa smútok, nepokoj, neistota, nedôvera... Slová emóciami nabitej kritiky katolíckej Cirkvi z radov vlastných veriacich... „Nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána“ (Ž 105, 3) Pán nám hovorí: Radujte sa! a Nebojte sa!

Radujme sa! Nebojme sa!

Nech nám nikdy nechýba hlboká dôvera k Bohu!

 

Živme sa chlebom  Božieho Slova.

Portál Moja komunita spája kresťanov.

Na stránkach nesie svedectvo živého Boha v spoločenstvách veriacich katolíkov.

Moja Komunita je súčasťou Cirkvi.

MK je živé spoločenstvo kresťanov.

Sme Boží ľud. Nie sme SUDCOVIA, nie sme fraizeji...

Stojíme (sedíme ) možno bezradne, smutní...

Možno len tak drkoceme o tom, čo hovoria médiá..., sme ľudia, patrí to k nám.

Existuje aj posvätné "drkotanie" - Yade-Yade - z hebrejských počiatkov,

kedy veriaci rabín "drkoce"-opakuje dookola časť žalmu na oslavu Boha, ktorá osvieži ducha.

Želám nám všetkým, aby sme v Duchu svätom boli jeden druhému povzbudením a oporou,

ktorú tak veľmi potreboval Msgr. Bezák...

Stránky Mojej komunity nie sú vhodnou platformou na riešenie

politických, cirkevných a svetských problémov.

 

Riešenie "kauzy", bolestných konfliktov, cirkevných, politických záležitostí a iných svetských záležitostí,

ktoré sú súčasťou života, nie sú  problémom, záležitosťou, ktorú  porieši veriaci kresťan  sám, bez spoločenstva tomu zodpovedajúceho ., 

Ak sa v osobnom živote veriaceho kresťana niečo udeje, pýta sa Boha a Ducha svätého, čo a ako s tým. Radíme aj s ľuďmi, ku ktorým máme dôveru, neprestávame však rozlišovať mienky ľudí a Božie vedenie cez nich.

Ak sa NIEČO udeje v Cirkvi, mali by sme konať podobne. Najprv s Bohom, potom s ľuďmi, nie bez opatrnosti, nie s hocikým (verejnosť, médiá). Nepomôže horekovať, nariekať ako dieťa, ktorému "zobrali" obľúbeného učiteľa a teraz nevie, čo ďalej. Vôbec by sme nemali hľadať "vinníkov"vonku či "vnútri", "len tak" kritizovať a zbytočne polemizovať. Môžeme do budúcnosti pouvažovať, ako sa dajú riešiť podobné situácie..., koho prizvať, kde sa poradiť, ako podporiť ČLOVEKA vo vysokom a zodpovednom postavení, ktorý prežíva veľký boj... Oplatí sa prosiť Boha o pokoj, lebo v pokoji sa riešia veci, pokoj dovoľuje duchu povzniesť sa k Bohu, ktorý vždy odpovie.

Mohli by sme, nie len teraz, v čase adventu niesť všetko to ťažké a bolestné k Bohu, pred oltár. V modlitbách uvažovať o tých udalostiach, ak nemáme priamo zodpovednosť v tejto veci. Vieme, že Boh vedie každého z nás. Aby sme sa vyhli znechuteniu, lebo nerozumieme, čo sa deje. Boh nás chráni, aj keby to teraz vyzeralo inak. Chýba nám  opora našich kňazov, ktorí by mohli v podobnej situácii upokojiť a usmerniť (veľmi by to mnohým pomohlo). Dnes je nová doba. Každý je pozvaný konať, podľa darov, ktoré môže dať k dispozícii. Kňaz alebo laik. Jeden je oporou druhému. Núka sa nám nová úloha. Nezabudnime podporovať hlavne kňazov, biskupov  v ktoromkoľvek úrade... Nikdy nezanechajme modlitby...

Máme možnosť rozhodnúť sa, čo, ako môžeme konať. Môžeme aj nariekať, vyžalovať Bohu... aby  nás nepremohla  neistota, môžeme sa postaviť problému vo viere a Boh nám dá silu aj svetlo v tej veci. Môžeme byť  oporou iným, a tak vydáme svedectvo viery v Boha a jeho Cirkev, svedectvo lásky k bratom a sestrám. A nezľaknime sa, ak sa niečo nedá riešiť, ak sa nedá pomôcť. Boh je nad všetkým a vedie všetko. On je mocný a milujúci Boh, ktorý všetko vie, všetko porieši..., nezabudnime, že v bolesti sa rodí nové, aj keď ešte nie sme schopní to uvidieť.

Buďme oporou jeden druhému.

Nech sa v našich textoch  a pod nimi objavujú slová plné Božieho svetla, ktoré sú iným oporou a povzbudením;

Nech Boh sám vnáša svetlo do vysvetľujúcej kritiky, do rozporov,  do napätých komentárov.

Nech Boh usmerňuje naše slová, aby sme sa vyhli posudzovaniu, aby v nás neboli živené pocity nespravodlivosti, nepriateľstva. 

Sme solídnym kresťanským portálom.

 

Vždy nás vedie Duch svätý,

chráni nás od ducha sveta alebo akéhokoľvek iného ducha...

Pýtajme si múdrosť od Boha, aby sme pochopili, prijali, aby sme milovali bez hraníc...

On nám ju dá.

Sme bojovníci Kristovi v tejto dobe zmien, rozvratu a obnove všetkých hodnôt, vrátane Cirkevných.

Bojujme s Kristom pre Cirkev, pre jej obnovu;

nebojujme sami proti nikomu, ničomu, nikdy  bez Krista, nikdy proti jeho Cirkvi,  nikdy bez nej!

Žijeme v Duchu a v Pravde, Boh je s nami,

aby sme neboli prekvapení, nech príde čokoľvek!

 

Prosím v dobe adventu,

vdychujme Ducha Božieho,

posilňujme sa Slovom Božím,

aby sme vládali niesť ľudské i svetské, smutné aj bolestné,

lebo sme ešte vo svete, hoci hľadíme na Boha, na nebo;

broken heart

Nemôžeme byť ušetrení od všetkého,

ale všetko vieme niesť s Tým, ktorý nás posilňuje.

Komunikujeme s Bohom aby sme nikdy nekráčali bez neho,

prosíme Ducha svätého o pomoc, o riešenie veci, nie iba ľudí.

aby naše slová, postoje a skutky boli vždy v úcte a rešpekte voči komukoľvek.

Po ovocí nás spoznajú...

Každý z nás nesie zodpovednosť pred Bohom

za seba i za brata.

Jeden nesie druhého a Boh nesie nás.

 

Nech nás žehná Pán!

 

RADUJME SA!

 

 

Radujme sa, lebo nám prichádza spása!

 

V KAŽDEJ SITUÁCII, nech je akokoľvek ťažká a smutná,

nech nás napĺňa Boh pokojom a radosťou v očakávaní príchodu Pána!

Nech na mieste obáv, nepokoja, smútku, starostí,

zažiari Božia láska a plnosť jeho moci a pokoja, 

ktorá všetko môže, všetko vyrieši!

Nech nám v srdciach zažiari radostná dôvera, hlboká viera Bohu napriek všetkým ťažkostiam,

nech nás preniká odvaha a skutočná láska, lebo sme postavení v Bohu!

 

Nech Duch svätý, ktorý naplnil Máriu pri počatí Božieho Syna, prežiari naše srdcia,

aby v nás obnovil

život, radosť,  pokoj a lásku, ktoré nám nič a nikto nemôže vziať!

 

Boh obnovuje svoju Cirkev...

Nech žiara jeho lásky odstráni všetko, čo by nám malo zobrať pokoj a istotu.

Nech nás žehná Boh Otec, Syn i Duch svätý,

nech nás naplňuje svojou prítomnosťou, ktorá vyháňa z duše každú temnotu

a nech nás chráni od nepravých hodnôt.

Nech nám dá uvidieť a spoznať dary, ktoré nosíme v duši,

aby sme ich niesli  k jasliam Novorodeného Pána,

aby nás posvätil a uschopnil konať správne veci

a nech nás zachová neporušených

až do druhého príchodu Pána!

Amen!

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Nevylejte spolu so špinavou vodou aj dieťa z vane...
Nie je nekresťanské zapálene diskutovať za vec, nekresťanské je osočovať sa a útočiť na seba.
Nie je nekresťanské otvárať kontroverzné témy a polemizovať o nich, nekresťanské je rozbíjať a rozdeľovať.
Nie je nekresťanské klásť si otázky a hľadať odpovede, nekresťanské je zovšeobecňovať, zjednodušovať a krivdiť.
A tak by sa dalo pokračovať ďalej.
Vítam Vašu horlivosť za "čistú" MK, ale to neznamená brániť ju pred všetkými takými témami a spôsobmi diskutovania o nich, ktoré nie sú pokojnou, nesčerenou vodou... To by bolo v konečnom dôsledku na škodu.
Отправлено в 18.12.12 21:13.
kauza bezak je okolnost, ktora dost ocistuje cirkev na SK. Bohuzial, aj mnohi katolici, ktori to myslia dobre, nezvladaju svoje emocie a robia celu vec este komplikovanejsou.
Отправлено в 18.12.12 21:47.
Vďaka, za váš komentár. Som laik, isto veci tiež vidím dosť zúženým pohľadom. Vy máte isto väčší prehľad aj viac skúseností s rôznou tématikou, týkajúcou sa katolíckeho kresťanstva a Cirkvi. Samozrejme treba viesť diskusie. Je len otázne kde a ako. Napr. kauza otca biskupa, je vážna záležitosť, len netuším, čím sú diskusie o vine, nevine otca biskupa hodnotené zo strany kohokoľvek, al. diskusie o reakciách z Vatikánu plodné a vhodné na budovanie spoločenstva... Nerobím si predstavy o "čistej" MK, chýba mi akási opora skutočných osobností... Ešte raz vďaka za komentár!
Отправлено в 18.12.12 22:43 в ответ на Stanislav Košč.
Ešte niečo. Ja som sama veľmi bojovala ohľadom Cirkvi s rôznymi tématikami. Som veľmi kritický človek a stále som Cirkev kritizovala (nie verejne). "Nepáčilo sa mi" mnohé, nepáčili sa mi kázne, niektorí kňazi, postoje, správanie...nepáčilo sa mi, ako známy rakúsky "kardinál" (ani nie kňaz!) hovoril "stále" iba pekné, dobré, gýčové príhovory..., myslela som si, že to nemôže byť pravda! Toľké "problémy" a on nič na to! Až raz som počula kázeň, zasa "takú" gýčovku o pokoji a dobre a na stránke Ja zur Kirche (myslím-už je to dávno) som čítala o tom, ako sa mladí angažujú pre Cirkev a akí sú úžasní, rozplakala som sa... Dojalo ma to, ako milujú tú obitú a potupovanú Cirkev, pápeža a kňazov a s akou radosťou a elánom ju chránia a budujú. Vyrazilo mi to dych. A kto je ich zástupcom? Spomínaný kardinál... A Svetový deň mládeže podobne...Mladí zostali s Pápežom v tej búrke, hoci mohli odísť. Zostal Benedikt XVI. a zostali mladí s ním na kolenách...Nuž utrela som si slzy a povedala som si, že chcem aj ja byť hoci gýčová a nie trendová ale nebudem kritizovať ale ak môžem, chcem konštruktívne budovať. Seba, moju vieru, a bratov a sestry v tejto Cirkvi s pomocou Božou mojim svedectvom. Nie iba diskusiami, ale skutočne vierou v toho Boha, ktorý je Láska, ktorý je živý v Evanjeliu a prítomný v každom z nás. Vierou Slovu, ktoré sa stalo telom. On nám povedal, že máme vydať svedectvo... Keď čítam listy sv. apoštola Pavla, nerozumiem kritikám a pretriasaniam napr. kauzy otca biskupa... Čo nám na to povie Pavol? Mali vtedy podobné problémy...
Отправлено в 18.12.12 23:39 в ответ на Stanislav Košč.
Spolucítim s nimi, aj s otcom biskupom. Veci nie sú iba čierne al. biele, za všetkým je Boh, milujúci Otec, neopustí nikoho, a čas prinesie aj odpovede. Modlím sa, o svetlo a o silu k Pravde...
Отправлено в 18.12.12 23:34 в ответ на Štefan Hrbček.
Držím palce...
To nie je "gýč", to je vyššia láska - tá, ktorá je schopná vidieť CELÚ pravdu aj tam, kde to žiaden iný pohľad nedokáže...
Отправлено в 19.12.12 8:21 в ответ на Mária Künzl.
Mária, veľmi si cením Vašu obhajobu Cirkvi. Verím, že každý z nás ju túži vidieť ako nepoškrnenú Kristovu nevestu a zároveň chce chrániť jej čistotu. Vnímam, že aj z týchto pohnútok túžite po priestore lásky, zdieľania a povzbudzovania sa a som rád, že toto je cieľom Mojej Komunity.
No na druhje strane tu stojíme voči nemilej realite sklamania a frustrácie. Ľudia majú otázky a dnes je už náročné diktovať pravdy dogmatickým spôsobom. Tí, ktorí majú pevnú vieru a dôveru vo svätú Cirkev majú šťastie, pretože ich dôvera zostáva neotrasená. Lenže sú tu aj iní, slabší vo viere, ktorí nemajú silu preniesť sa v pohode cez tieto médiami opakované témy. Preto potrebujeme diskusiu. Podať argumenty, obhájiť svoju, ako sa iným zdá "slepú" vieru. Iba mlčanie nepomôže.

Musíme sa modliť za jednotu, budovať ju a chrániť našich duchovných otcov, aj keby sa vyniesli nepekné veci. Verím, že toto je cesta Božieho kráľovstva.
Отправлено в 19.12.12 12:48 в ответ на Mária Künzl.
Presne takto to vidím aj ja.
Na jednej strane... keď sa v rodine napr. otec opije a vystrája, trojročnému dieťaťu nebudeme vysvetľovať detaily, ale upokojíme ho s tým, že ockovi je zle. Avšak pätnásťročnému už treba vec odkomunikovať inak...
Na druhej strane... v obidvoch prípadoch sa treba usilovať o to, aby sme deťom zachovali úctu k otcovi...
Отправлено в 19.12.12 13:01 в ответ на Martin Lojek.
Podporím príkladom, ak sa neurazíte. Otecko mojich 4 krstných synov - vtedy mali 15, 13, 11 a 2 roky, sa vrátil z práce a cestou sa zákonite niekde zastavi, prepletal nohami a len-len že trafil do miestnostičky, kde sa dá uľaviť. Reakcie: 15 ročný sa nafučal, strelil dvermi a pustil si hlasnú hudbu. 13 ročný sa schoval za záves na okne a tak plakal, že ho odtiaľ dlho nebolo možné dostať. 11- ročný sa mu začal posmievať
a to dvojročné neviniatko rozosmialo všetkých: "Tata, to sa aj hlavou kaká?" (nohy mu trčali do predsiene.
Ale....odvtedy domov opitý neprišiel.
Отправлено в 19.12.12 13:28 в ответ на Stanislav Košč.
Отправлено в 19.12.12 14:27 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Môžem sa opýtať, čo s tým majú čo riešiť admini? Mal som pocit, že tieto stránky znesú veľmi veľa (alebo veľmi veľa znesú len stránky privilegovaných?).
Отправлено в 19.12.12 15:21.
Peťko, znesú veľaemoticon Admini "strážia" to naj - nevhodnejšie... Netráp sa, kľudne píš ďalej ako vždy.
Отправлено в 19.12.12 19:08 в ответ на Peter Rusyniak.
Vďaka za komentemoticon Som absolútne proti diktovaniu (sama som tým trpela) právd dogmatickým spôsobom. To som vôbec nemala na mysli. Ani úplne bezchybný obraz cirkvi - sme ľudia, nie je možný. Len komunikácia k téme - od kresťanov k iným kresťanom a k inak veriacim podľa mňa nie je konštruktívna. O tom som mala inú predstavu. Ok, je treba aj ľutovať a bedákať. V niektorých(asi horúcich) témach sa nikto neozve... to som mala na mysli. Chýbanie komentu silnej osobnosti - nie vodcu, skôr super brášku, ktorý vie...a povieemoticon
Отправлено в 19.12.12 19:25 в ответ на Martin Lojek.
Možno ty si tá sestra... emoticon
Osobnosť ktorá vie... alebo aspoň tuší. Nie výsledok, ale cestu...
Dobre hovoríš, že ľudské slová veľa nevyriešia. Skôr zamotajú, odvedú, možno niekoho zrania... Áno, sme zmätení, bolí to, chceme istoty... A hovoríme. Ako deti, keď nerozumejú, keď možno zistia, že mama nie je tak dokonalá ako si mysleli. Alebo zdanlivo nie je tak dokonalá, tú "dokonalosť si predstavovali inak - "detsky". Ťažko povedať. Možno sa im zrútil svet preto, že nedostali sladkosť, ktorú pýtali, alebo že im je vonku zima a mama pre ne nemá ďalšie rukavice, ale ich núti zohriať sa pohybom...
Hovoríme. Pretože chceme vyrozprávať svoje sklamanie. Alebo svoje poznanie, či "poznanie"...

Ale ľudské slová veľa nevyriešia. Ale môžeme si byť istí, že aj keď je sklamanie a bolesť hlboká ako oceán - Božia láska je ešte hlbšia. Možno potrebujeme zažiť sklamanie a (zdanlivé) rozbitie, aby sme našli to, čo jediné je dôležité - Jeho Lásku. Skutočnú, pravú. Aby sme sa vrátili na Cestu, ktorú nám určil On. Verím, že v každej aj najzamotanejšej situácii je s nami. A nedopustí nič, nič zlé, čo by nemalo zmysel. Z čoho by pre nás nevzišlo ešte väčšie dobro. On je Dobrý a je Všemohúci. emoticon A miluje nás osobne. Boh miluje Slovensko. emoticon

Verím, že toto je pre nás čas milosti. Ako pápež Benedikt XVI. povedal v rozhodore - Práve v roku kňazov vyšli najavo mnohé bolestné udalosti o kňazoch. Asi to bolo potrebné, aby sa kňazský stav očistil... A teraz, v roku viery sa zase dejú... "zaujímavé" veci. Asi je to potrebné. Naša viera musí rásť. On vie, aký to má všetko zmysel. On aj z chýb ľudí vie vyťažiť dobro. On nás miluje a nikdy nás neopustí. emoticon

Uff, ale som sa rozpísala. odpusťte dlhší komentár.
Отправлено в 19.12.12 19:48 в ответ на Mária Künzl.
Vďaka Evička! Veľmi pekne si to vysvetlila. Verím tomu, že Boh Slovensko miluje. Verím tomu, že Benedikt XVI. miluje aj Msg. Bezáka. Verím, že Boh ošetrí všetky rany, a viem, že z veľkej bolesti sa rodia veľké milosti. Ďakujem ti za skutočne požehnania plný komentemoticon
Отправлено в 20.12.12 0:34 в ответ на Eva Baranovičová.
Отправлено в 20.12.12 17:34 в ответ на Eva Baranovičová.