« Späť

Červený gauč

Červený gauč

 

Tento týždeň som prišiel na to, na čo sa podobal môj život. Na veľký, pohodlný, krásny a teplý červený gauč. Červený preto, lebo mám rád červené gauče. Každopádne, môj duchovný život bol zhmotnený do kusu nábytku. Môj gauč bol veľmi špeciálny, pretože som v ňom trávil veľmi veľa času. Vlastne, takmer od rána do večera. Vlastne, od rána do večera. Môj gauč ma rozmaznal a stal sa zo mňa pohodlný človek.
 
Už štvrtý utorok po sebe sa ideme stretnúť na modlitby za Slovensko v rámci projektu 40 dní teraz. Nie sme organizátori, sme len skupina bláznov, čo sa rozhodla vstávať o 6 ráno, a pred prácou alebo školou sa ísť modliť a prihovárať za Slovensko. Ak si spomínate na môj červený gauč, tak asi dobre viete, že mi v ňom bolo veľmi dobre, a poviem vám pravdu, ranné vstávanie do mojej rutiny veľmi nespadalo.
 
Chcem vám vydať svedectvo, že červený gauč je deštrukcia pre kresťanský život. Skúste povedať nezainteresovanému človeku, že vstávate o šiestej ráno na modlitby a musíte cestovať 30 minút v zasneženom počasí MHD na opačný koniec Bratislavy. Ľudia, taký pohľad ste ešte nedostali. Ale viete ešte čo? Boh chce vidieť bláznov, nadšencov a zapálených ľudí pre Jeho diela. Som presvedčený o tom, že 40 dní teraz je projekt, ktorý postupne prebúdza všetkých kresťanov a núti ich robiť veci, ktoré im ich gauče nedovolia len tak. Chcem, aby ste vedeli, že prichádza vlna a vy sa musíte nechať strhnúť absolútnym bláznovstvom, šialenstvom a opustiť svoj gauče.
 
Mnohí kresťania zabudli, čo to je dobrodružstvo. Akosi sme prestali vnímať to, že život nie je o pohodlí, ale úplne naopak – o duchovnom boji. Práve v tento čas, keď prichádzajú marcové voľby, je to úplne najdôležitejšie, aby Boh videl na nás, že máme záujem a máme záujem robiť gestá, ktoré Bohu ukážu, že pôjdeme za hranice toho, čo už poznáme, a kde nám je dobre. Slovo boj nemá nikto rád, pretože sa treba biť. Pretože treba otvoriť dvere a vystúpiť aj do zimy, ak treba. Máte radi zimu? Ja ju úprimne neznášam. Lebo mi je pohodlnejšie vnútri, kde je teplo. Myslíte si, že keď bol Ježiš na kríži, tak mu Rimania doniesli teplé ponožky a nejaký sveter, aby sa zahrial? Bolo by to krásne, ale vôbec nie. Ježiš trpel, bol sám, bol hladný a krvácal od hlavy až po päty. Nepáči sa vám ten obraz, že? Ale presne o tomto to celé je. Nerobíme príjemné veci, nerobíme ľahké veci a najlepšie je, že nám nikto nepovedal, že sa im máme vyhýbať, napriek tomu to tak veľmi radi robíme.
 
Sprav krok toho, že opustíš svoje pohodlie, svoju zónu komfortu a urobíš novú vec. Vstaň zajtra ráno skôr, zavolaj svojich priateľov, a modli sa za Slovensko. Toto nie je fraška, toto nie je zaujímavosť, ktorú si Markíza zaradí do hlavných správ. Ide tu o duchovný boj. Nebude to jednoduché. Keď mi ráno zvoní budík o 5:45 a vonku je tma, 5-krát po sebe chcem napísať SMS, že dnes to nezvládnem. Lenže keď robíš ťažké veci, tam to všetko začína. Aký kus nábytku máš ty vo svojom živote?
Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Martin, rozumiem tomu, že nás chceš vyburcovať, aby sme vyšli z pohodlia, čo symbolizuje ten červený gauč. Principiálne sa dá modliť (bojovať) aj na tom červenom gauči: "Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti." (Mt 6,6). To je osobná modlitba, Ty ideš na modlitbu v spoločenstve. V obidvoch prípadoch sa potrebujeme zjednotiť: aby sme neprosili jedni to a iní presný opak (podľa preferencií?). Dôležité je však, ako sa máme modliť s vierou a vlastne za čo konkrétne. Pri týchto výzvach mi chýbajú konkrétne úmysly, aby sme sa všetci zjednotili. Tu by veľmi pomohlo nejaké prorocké slovo, vízia od Pána. Som presvedčený, že ak sa modlíme (nielen hovoríme, ale aj počúvame) Pán nám ukáže svoje zámery ("Volaj ku mne a vyslyším ťa a oznámim ti veľké, nevystihnuteľné veci, o ktorých nevieš." Jer 33,3) - aby sme aj vedeli, koho máme voliť. Viem, že je to nepríjemná otázka, ale nemôžeme si zakrývať oči pred pravdou, že asi nie všetci kandidáti - kresťania sú na tom "správnom zozname". Do parlamentu sa môže dostať maximálne 20 strán (= zázrak), reálne tých 5-7. Kresťania sú pravdepodobne vo všetkých stranách (veď nás je 73%). Ak nechcú iba "prevetrať" svoje meno na kandidátke a skúmali svoje rozhodnutie pred Pánom, som blízky presvedčeniu, že Duch Svätý (Duch jednoty) by ich "priviedol" na jeden "zoznam" a výsledok nášho hlasovania (ak by sme aj my voliči skúmali Pánové zámery) by zodpovedal tomu vyššie uvedenému percentu. Alebo sa mýlim? (Samozrejme, že tým nespochybňujem fakt, že pre mnohých je kandidatúra iba prípravou do budúcnosti - Pán robí "perspektívne" kroky)
Odoslané 18.2.2012 19:03.
Vďaka za "zobúdzajúci" článok. Tiež mám doma svoj gauč - nie je červený, ale rozhodne je dosť pohodlný... ;-)
A tiež cítim, ako mi zapojenie sa do spoločnej modlitby pomáha víťaziť (trochu viac) nad jeho príťažlivosťou.

A hoci ja necestujem skoro ráno na opačný koniec Bratislavy, do komôrky, kde sa chcem stretnúť so svojim Pánom sa pohodlný gauč nezmestí. (obrazne)


Peter:
Myslím, že spoločným úmyslom týchto modlitieb je "za dobrý výsledok volieb". Ako to Pán zariadi netuším, zatiaľ nemám pocit, že by to bolo nejako ľudsky možné. Ale Bohu nič nie je nemožné. A keď sa Slovensko (toľkí Slováci) rozhodli zveriť našu budúcnosť do Jeho rúk, verím, že nás aj povedie. Kam? Nechajme sa prekvapiť ;-)
Odoslané 18.2.2012 20:57 ako reakcia na Peter Václavik.
Ahojte,

chcem len v kratkosti vysvetlit, ze moj blog je konkretne zamerany pre nas vsetkych, ktori sa citime tak, ze nas nieco brzdi a taha. Velmi osobne a intenzivne som prezil svoj gauc, a preto som chcel dat svetu na znamost :-) ze sa to da zmenit.

Nesnazim sa nikomu nanutit ako, kde a preco sa ma modlit. Chcel som cisto napisat, ze Boh je Bohom nadeje, ohna a vasne, a ze nezalezi na tom, v akej situacii sa nachadzam/nachadzate, Boh ma cestu a dokaze skrknut zapalkou.

Takze uplne pokojne, modlime sa ako len chceme - vonku, vnutri, vo velkych zhromazdeniach, v stretkach, uplne sami... nemieril som toto ako konkretnu modlitebnu vyzvu alebo prihovor, bolo to napisane pre osobne prebudenie a navrat marnotratneho syna k Otcovi.
Odoslané 19.2.2012 8:42 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Martin píšeš: „Som presvedčený o tom, že 40 dní teraz je projekt, ktorý postupne prebúdza všetkých kresťanov a núti ich robiť veci, ktoré ......“
Niekedy, keď sme zapálený pre nejakú vec a sme v tom ponorený až po uši (myslím v dobrom slova zmysle), vtedy, keď naše vedomie i podvedomie žije danou záležitosťou a keď sa zapájajú i ľudia z nášho okolia a badáme pozitívne ohlasy hrozí istá nazvem to obrazne „opitosť“ (nie alkoholom), to že si jednoducho začneme myslieť, že aj ostatní žijú a berú veci podobne. To je omyl! Zámerne, len tak narýchlo som si urobil mini anketu a opýtal sa zopár mojich známych (podotýkam veriacich) či im niečo hovorí projekt 40 dní teraz. 1 z 5 vedel o čo ide (po mojom objasnení už vedia). Určite sú ľudia, ktorí vedia o čo ide a zapájajú sa, ale majme triezvy pohľad a triezve očakávania (aj na základe vlastnej skúsenosti „opitosti“ viem o čom píšem).

Ďalej píšeš:„Chcem, aby ste vedeli, že prichádza vlna a vy sa musíte nechať strhnúť absolútnym bláznovstvom, šialenstvom .....“
Musíš! Jediné v čom beriem toto slovo je, že musím ohlasovať Evanjelium. Avšak v tomto prípade mi to pripadá ako mobilizácia s „palicou v ruke“.
Slovensko potrebuje modlitbu, ale nerobme z dobrej veci (čo projekt 40 dní teraz nepochybne je) niečo extra, keď nemusíme. Robme veci s horúcim srdcom, ale s chladnou hlavou. Projekt je dobrá vec, a tiež zdá sa mi, že je niečo čím by sa mohol doplniť, keď budem mať čas možno napíšem o tom viac.

Pred nedávnom tu na MK odznel dobrý komentár nabádajúci k ostražitosti, aby sa MK nestala „spolkom vzájomného obdivu“. Môj koment nespadá do tohto spolku a verím, že sa za iný názor neocitnem pod čiernou zemou :-).
Odoslané 19.2.2012 11:30.
:-) Neviem, kde ludia naberaju chut vystrihovat citacie a hladat v nich myslienky, ktore tam nie su a nikdy ani nebudu.

Jozo, nie som ani spoluautor tohto projektu, ani organizator ani nic pod. Nadchol som sa pre vec, rozhodol som sa napisat clanok o tom, ako Boh ku mne cez to prehovoril. Je nepodstatne, kolko ludi zije alebo nezije projektom. Sprava je jasna: Boh je mocny, tuzi s nami travit cas, tuzi po tom, aby sme po nom vystartovali a nahanali ho. Ak vidis dalsie veci za mojimi slovami, tak to nerob, lebo tam naozaj nie su. :-)

Ak mas pocit, ze projekt potrebuje triezvost a trochu racionalnosti, myslim, ze autori si urcite velmi radi vypocuju nazor na vec. :-)

Drzte sa.
Odoslané 19.2.2012 18:15 ako reakcia na Jozef Greš.
Martin nemám nič proti Tvojmu nadšeniu a ani proti tomu ako k Tebe Boh prehovoril.

Jedna vec je to ako to Ty veci prežívaš, myslíš a formuluješ a druhá ako to vnímajú iný. Pochopil som to tak ako som napísal a nič na tom nemením! Mohol by som aj podrobnejšie rozoberať Tvoje slová a stále mi vychádza to isté, ale nevidím to potrebné robiť.
Najdôležitejšie je že sa modlíš.
3mše.
Odoslané 19.2.2012 19:44 ako reakcia na Martin Broz.